Nerobme z Poľska vydedenca
V strednej Európe sme zažili veľa politických kotrmelcov. Súčasná poľská vláda nie je až taká výnimočná.
Pred dvadsiatimi rokmi a niekoľkými dňami sa rozhodovalo o našom prijatí do Severoatlantickej aliancie. Formálne sme síce boli v skupine krajín, ktoré boli kandidátmi na rozšírenie, ale čím viac sa blížil samit NATO v Madride, tým viac bolo jasné, že zostaneme pred dverami, kým Poľsko, Maďarsko a Česká republika pozvánku nakoniec dostanú.
Mnohí sa v tom čase, celkom pochopiteľne, pozerali na Slovensko cez prsty. Tretia Mečiarova vláda už za sebou mala noc dlhých nožov, došlo k štátom zorganizovanému únosu a vražde a aj k zmarenému referendu. Prešlo však niečo vyše roka, na Slovensku sa vymenila vládna garnitúra, a hoci sme do NATO meškali, do Európskej únie sme už vstupovali aj spolu s Českom, Maďarskom a Poľskom.
Za uplynulé štvrťstoročie sa krajiny V4 všelijako predbiehali, dobiehali, zaostávali. Osamostatnenie Slovenskej republiky prinieslo obavy z ekonomického kolapsu, kým český premiér Václav Klaus hovoril o Čechoch ako o premiantoch regiónu. Vtedy asi nikto nečakal, že Česi budú niekedy o Slovákoch hovoriť niečo obdivné, ale stalo sa pri reformách i pri prezidentovi. Maďarsko, ktorého súkromníkov mnohí pred rokom 1989 obdivovali, dnes nie je žiadnym ekonomickým vzorom. Naopak, Poľsko sa neočakávane stalo príkladom, ako pomerne rýchlo rásť aj počas finančnej krízy.
U nás sme slávne porazili Mečiara, po osemročnej prestávke ho jeho miernejší klon opäť zavolal do vlády a po ďalších rokoch ho vystavil trestnému stíhaniu. V Maďarsku sa z mladého liberála Orbána stal starší národný konzervatívec, ktorý je rád spomínaný v jednom rade s Putinom či Erdoganom. V súvislosti s Klausom sa už vôbec nehovorí o ekonomickom liberalizme, ale o jeho snahe rozpustiť EÚ či zabrániť vstupu imigrantov. Prvé poľské poloslobodné voľby v roku 1989 sa skončili drvivým víťazstvom Solidarity a porážkou komunistov, o pár rokov sa stal postkomunista premiérom a Solidarita sa rozpadla, ešte neskôr ľavica z poľskej politickej scény úplne zmizla a dve frakcie Solidarity vedú bratovražedný boj.
Skrátka, v strednej Európe sme za krátky čas zažili veľa kotrmelcov, niekedy sa o stoosemdesiat stupňov zmenilo smerovanie krajiny, celá politická scéna i spoločnosť.
Súčasné smerovanie Poľska sa nám nemusí páčiť, môžeme dokonca čakať len to najhoršie, ale parlament, vláda a ich faktický vládca nie sú celé Poľsko. Naopak, krajina a napokon i prezident ukázali, že v najhoršom sa postavia proti. To o národe ako takom hovorí možno viac.
Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].