Ak by som chcel prestať piť, kamaráti by ma vysmiali. Mladých núkajú aj rodičia

Frederik sa prvý raz opil, keď mal štrnásť rokov.

„Dobre si to pamätám, pil som hlavne s bratom na rodinnej oslave. Dali sme si asi tri poldecáky Finlandie a to sme ešte potom dorazili ťapkou nekvalitnej borovičky,“ spomína dnes už dvadsaťročný Frederik z Dolného Kubína.

„Chcel som vedieť, aké to bude, keď sa opijem, a keďže to bolo s rodinou, tak som to bral ako dobrú príležitosť. Veď všetci pili.“

Podľa prieskumu z roku 2014 až polovici štrnásťročných detí už niekto dospelý ponúkol alkohol.

Množstvo detí sa práve v rodine stretne s alkoholom prvý raz. Takmer tretina v dotazníku z roku 2014 tvrdila, že ich otec si občas viac vypije. Pred pätnástimi rokmi to tvrdila polovica detí. U matiek sa toto číslo dlhodobo pohybuje asi okolo šiestich percent.

Oslava? Treba sa opiť

Desať rokov. Toľko rokov má dieťa, keď sa v škole učí o rastlinách a zvieratách žijúcich v lese. Štatistiky hovoria, že toľko rokov majú aj deti, keď prvý raz ochutnajú alkohol.

Odborník na alkoholizmus Alojz Nociar si spomína na pokus z osemdesiatych rokov, ktorí robili vedci Zejgarniková a Bratus s päť- až sedemročnými deťmi. Dali im zadanie zahrať sa na narodeninovú alebo svadobnú oslavu dospelých.

Deti si začali pripíjať, štrngať, tvárili sa, že pijú víno, spievali piesne a nakoniec napodobňovali aj neistú opitú chôdzu. Alkohol vnímali ako samozrejmú súčasť osláv, dospelosti a veselej nálady.

Je šampanské na Silvestra v poriadku?

Slovenské štatistiky hovoria, že každému tretiemu dieťaťu od jedenásť do štrnásť rokov už rodič na Silvestra ponúkol šampanské. Ale ponuky deti dostávajú aj mimo osláv Nového roka, počas ktorých u nás podlieza latku bežných noriem mnoho slovenských rodín.

„Prvýkrát som pil a aj som sa opil na oslave starej mamy. Mal som len trinásť rokov, takže nebolo treba veľa,“ spomína dnes dvadsaťročný Alan zo Zázrivej.

Aj on pil so staršími členmi rodiny, teda „akoby“ pod dozorom. Dal si minifľaštičku rumu, Baccardi a mal aj vodku. Chcel vedieť, čo to s ním spraví. Neprešlo veľa času a bol v stave, že nedokázal ani chodiť.

„Bolo to celkom drsné. Oprel som sa o bráničku a videla ma mamina, tak na mňa kričí, že hej, ty si opitý, pusti sa tej brány. Tak som sa pustil a spadol som. Nie je to veľmi príjemná spomienka.“ Alan dnes tvrdí, že alkohol mu vlastne nikdy nechutil. Nepije tvrdý alkohol, len „pivko počas osláv“.

Alkohol vraj nechutí ani Frederikovi. Svoju nechuť však dokáže prekonať. „Jednoducho pijem pre zábavu, pijú aj moji kamaráti, aj známi. Aj naši si dajú, keď je oslava, takže sme to potom brali, že je to v pohode.“

Môže si dieťa na Silvestra s rodičmi štrngnúť trochou šampanského?

„Je to problém, lebo dieťa sa učí na chuť alkoholu, a učí sa aj rituál, teda že sa to patrí. Aj v prípade, že ide o takzvané detské šampanské,“ vysvetľuje Alojz Nociar, koordinátor medzinárodných výskumov o alkohole ESPAD.

Za opité dieťa mladšie ako 15 rokov môže dať obec zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu 33 eur. Ak má dieťa viac ako pätnásť, ale stále nie je dospelé, môže ho obec pokarhať a zakázať mu navštevovať verejné miesta, kde sa podáva alkohol. „Druhá vec je skutočné uplatňovanie zákona, to sa prakticky nedeje,“ hovorí Nociar.

V štátoch bývalého východného bloku žije v porovnaní s inými európskymi krajinami oveľa viac detí, ktoré s alkoholom začínali v trinástich alebo ešte skôr. „No a naše Slovensko je na ‚čestnej pozícii‘ aj v tejto skupine,“ hovorí Alojz Nociar.

V rôznych krajinách je hranica pitia alkoholu nastavená rôzne. V Rakúsku môžu deti piť pivo alebo víno už od šestnástich, tvrdý alkohol od osemnástich rokov.

V Spojených štátoch je pitie alkoholu povolené až od 21 rokov, ale v rôznych častiach krajiny platia rôzne povolenia pre pitie alkoholu spolu s rodinou alebo na súkromnom majetku aj pod touto vekovou hranicou.

Opitého skrývajú, cítia sa previnilo

Nemocnice registrujú najviac opitých detí na konci školského roka. Tento rok v piatok 30. júna, teda v deň, keď dostali školáci vysvedčenie, v Bratislavskej detskej fakultnej nemocnici ošetrili šesť detí opitých do bezvedomia.

„Pamätám si na prípad sedemnásťročného chlapca, ktorého chalani nechali napospas, nepostarali sa o neho. Volali nám okoloidúci, že našli mladého pána ležať na lavičke a evidentne mu je zle,“ opisuje záchranár Peter Lakomý z firmy Falck Záchranná, ktorá je najväčším poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby na Slovensku.

Najmladší človek, ktorého Lakomý pre opitosť ošetroval, bolo pätnásťročné dievča.

Viacerí záchranári sa zhodujú, že mladí pijú priamo v podnikoch, kde sa podáva alkohol. Či už majú viac, alebo menej ako osemnásť. „Alebo v parkoch, starší kúpia alkohol a donesú aj mladším,“ hovorí záchranár.

Prečítajte si

Klesal pre alkohol, až skoro zomrel. Dnes stúpa s hudbou

Ak sú privolaní k dieťaťu s podozrením na opitosť, tých, čo sú na blízku, sa pýtajú, aké množstvo a druh alkoholu pacient vypil. „Väčšinou nám to nechcú prezradiť a priznať sa k tomu, že niečo požili, aby z toho nemali problém,“ hovorí Lakomý.

Podobnú skúsenosť má aj Tomáš Mydlo zo Záchrannej asistenčnej služby, ktorá sa stará o asi šesťsto akcií ročne vrátane festivalov a koncertov.

„Často k nám s opitým ani neprídu, len ho uložia niekde do stanu. Boja sa, lebo vedia, že urobili niečo, čo nie je správne,“ vysvetľuje Mydlo.

Takmer tretina mladých od 15 do 19 rokov v roku 2014 tvrdila, že má za pitie pocit viny.

Záchranári volajú rodičom, lekári aj políciu

Vyhýbať sa záchranárom môže byť nebezpečné. Problém nastáva, ak opitý človek nereaguje na bolesť, začne modrať alebo prestáva dýchať. Vtedy treba okamžite volať záchranku.

Ak ste práve na stanovačke alebo inde mimo civilizácie, pomôže, ak dáte opitého ľahnúť na bok a zakloníte mu hlavu, aby sa nezadusil zvratkami.

„Z lesa ho len tak neodnesiete. Treba byť pri ňom a dívať sa na neho,“ hovorí Manažér Zdravotnej dopravy Kamil Kučerka, ktorý je šéfom zdravotníkov na festivale Pohoda. „Keď ho niekto vedel ožrať, tak by sa o neho mal vedieť aj postarať.“

Tomáš Mydlo hovorí, že ak na nejakom podujatí ošetrujú opité dieťa, okamžite sa snažia skontaktovať rodičov, aby si poň prišli.

„Keď si rodičia musia prísť po dieťa, tak je z toho veľké teátro, lebo rodičia často nikdy predtým nevideli svoje dieťa opité a v takom zlom stave, potom to chcú riešiť na mieste a musí tam prebehnúť veľká psychológia, aby tam nedošlo k fyzickému kontaktu medzi rodičom a dieťaťom,“ hovorí Mydlo.

Ak je dieťa v zlom stave a potrebuje prevoz do nemocnice, lekári už musia skontaktovať zákonných zástupcov, zdravotnú poisťovňu aj políciu.

„Skutočnosť, že sme prijali pacienta intoxikovaného alkoholom, je potrebné nahlásiť mestskej polícii alebo obci,“ tvrdí hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Ľuba Pohorelá.

Dievčatá už za chlapcami nezaostávajú

„Mala som pätnásť rokov, keď som sa prvýkrát opila. Boli sme na bytovej párty. Do jedného drinku sme zmiešali vodku, fernet, pivo a aj domácu pálenku. Ten drink bol odporný. Dve hodiny možno bola zábava, potom nám bolo všetkým zle a vracali sme do rána,“ spomína si dnes dvadsaťročná Kaja z Trenčína.

Dievčatá sa v pití na chlapcov v posledných rokoch doťahujú. Ukazujú to miestne aj medzinárodné prieskumy.

„Dievčatá a mladé ženy stúpali počas dvadsiatich rokov, v ktorých sa robili oba prieskumy, oveľa prudšie v pití a fajčení a začali sa vyrovnávať chlapcom. A tento trend nie je typický iba pre Slovensko,“ hovorí koordinátor medzinárodného prieskumu o alkohole Alojz Nociar.

Takmer tri štvrtiny stredoškolákov v poslednom prieskume z roku 2014 odpovedali, že už niekedy boli podnapití. Viac ako štyridsať percent stredoškolákov už bolo opitých. Rozdiely v číslach medzi dievčatami a chlapcami sú len minimálne.

Asi sedemnásť percent učiteľov v prieskumoch pravidelne odpovedá, že už na hodine mali opité dieťa.

„Prvý a poslednýkrát som sa opila v druhom ročníku na lyžiarskom,“ začína rozprávanie dnes osemnásťročná Nicol. S kamarátkou si kúpili vodku a džús. Odložili si to u chlapcov do izby a tí im alkohol odmietli vydať.

„Doniesli si ako frajeri silné domáce pálenky a borovičku, lebo však z toho sa dá opiť, ale jasné, že ani jeden z nich to nechcel, lebo to bolo hnusné,“ hovorí Nicol.

Chalani teda vypili ich vodku s džúsom a dievčatám na izbe zostala len lacná borovička z pumpy. „Tak sme sa hnevali, že sme ju vypili. Vôbec mi nenapadlo, že mi z toho patoku bude tak zle,“ hovorí Nicol, ktorá sa tešila, keď v taške neskôr našla šumienky, isofruity a céčko, ktoré jej nabalil otec.

„Naozaj nemám rada ten stav zlej opitosti, keď o sebe nevieš, robíš voloviny a potom je ti nanič, to je ako načo dobré? Deň som vtedy bola ako požutý rezanec,“ snaží sa svoju skúsenosť verne opísať.

„A asi to bolo presne na to dobré, aby som zistila, že nikdy viac,“ hovorí Nicol. Odvtedy už si dá len pohár vína alebo piva. Nechápe, ako niekto môže piť tvrdé ovocné alkoholy. „Veď to chutí ako kompót s benzínom.“

Už nepijem

Každý tretí mladý človek od 15 do 19 rokov v roku 2014 tvrdil, že by chcel piť menej alebo prestať. Zrejme to pre nich však nie je také jednoduché.

Alan býva na internáte a kamaráti ho často prehovárajú, aby si s nimi vypil. „Ich tlak je silný, pijú často, aj vedľa mňa na izbe, a potom sa mi smejú, že nepijem,“ opisuje Alan.

Frederik zasa tvrdí, že keby teraz kamarátom povedal, že už nebude piť, tak by sa mu len zasmiali a naliali mu ďalší. Podobne si to predstavuje aj devätnásťročný Alex, ktorý žije na Liptove.

„Keď som sa snažil prestať piť úplne a povedal som kamarátom, že už nepijem, tak sa mi smiali. Hovorili, že ‚sme zvedaví, koľko ti to vydrží‘,“ spomína si Alex.

Mnohí si myslia, že veta „už nikdy nepijem“ je len prázdnou frázou počas nepríjemnej opice. A často to pri prázdnej fráze naozaj aj ostane.

„Keby som sa rozhodol, že idem prestať, kamaráti by ma presviedčali, aby som nevymýšľal,“ hovorí dnes 22-ročný Zoltán z Dunajskej Stredy.

Osemnásťročná Nicol naopak tvrdí, že ak by sa rozhodla s alkoholom úplne prestať, tak by to pre ňu nebolo ťažké.„Bolo by mi úplne jedno, čo povedia ostatní. Ako so všetkým vlastne,“ hovorí Nicol.

Alkohol je veľmi častou súčasťou kamarátskych debát, v ktorých sa mladí ľudia predbiehajú, kto koľko naposledy vypil a ako veľmi im bolo na druhý deň zle.

Aj devätnásťročná Dominika už bola párkrát opitá. Má rada víno, lebo z neho má „ľahkú hlavu“, ale samotný alkohol jej nechutí. Jej kamaráti pijú častejšie ako ona. Do alkoholických debát svojich kamarátov sa zapája nerada. „Cítim sa pri nich ‚nevzdelaná‘, lebo neviem, čo je ‚brzda‘, čo s čím miešať a nemám ešte všetko odskúšané,“ hovorí. Dopĺňať si „vedomosti“ v tejto oblasti ale neplánuje, nevidí v tom zmysel.

Alkohol kúpite, aj keď nemáte sedemnásť

Sedemnásťročná Daniela z východného Slovenska si s kamarátmi vypije každý týždeň. A ako je možné, že sa ako sedemnásťročná každý týždeň dostane k alkoholu?

„Prídeš do obchodu, vezmeš fľašku a zaplatíš,“ odpovedá Daniela. „V malých obchodoch vo veľkom meste sa dá alkohol kúpiť ľahko. Čím menšie mesto alebo väčší reťazec, tým častejšie pýtajú občiansky,“ opisuje svoje know-how Daniela.

Cigarety sa dajú zohnať ešte ľahšie. Okrem alkoholu a cigariet už skúsila aj marihuanu.

Slovenská obchodná inšpekcia v marci 2017 poslala dvanásťročné dievča do šiestich prevádzok v Žiline, aby sa pokúsilo kúpiť si cigarety. Dvakrát sa mu to podarilo. Predaj alkoholu mladistvým inšpekcia nepreveruje.

Keď raz Daniela prišla domov opitá, jej rodičia kúpili dreger na testovanie opitosti, aby ju mohli náhodne skontrolovať. Zatiaľ jej dali fúkať asi štyrikrát. Nafúkala raz.

„Ale neviem, či to môžete napísať, lebo to keď niekto začne zisťovať,“ bojí sa Daniela. „Ak sa to dozvedia naši, tak zbohom život.“

Takmer všetci mladí ľudia počas rozhovorov spomenuli, že zabaviť sa vedia aj bez alkoholu a preto by im nechýbal. Zároveň si však myslia, že k niektorým príležitostiam, ako sú oslavy a prípitky, alkohol patrí a že by tak zbytočne narúšali tradície.

Pri rozhovoroch sa mnohí  porovnávali so svojimi rodičmi, s priateľmi a blízkymi. Pitie ospravedlňovali tým, že veď občas si vypijú aj ich kamaráti alebo rodičia.

Rodič nemá dohovárať, má ísť vzorom

Vo svete sa dlhodobo rieši otázka, či nie je pre deti výhodnejšie, ak im rodičia postupne ponúkajú alkohol v malých množstvách a učia tak deti piť s mierou.

Odborník Alojz Nociar hovorí, že cielené naliehanie na dieťa, aby pilo s mierou alebo abstinovalo, nám nezaručí, že skutočne poslúchne.

„Najdôležitejší je osobný príklad, nie cielene dávaný najavo, ale prirodzený, ktorý dieťa odpozoruje a vezme také správanie za svoje,“ tvrdí Nociar.

Vzormi pre deti sú aj ich učitelia. Kým v roku 1998 takmer 40 percent učiteľov potvrdilo, že na vyučovanie prišli aspoň raz pod vplyvom alkoholu, v poslednom prieskume z roku 2014 je to už iba päť percent učiteľov.

Posledné štatistiky hovoria, že pitie alkoholu bolo medzi mladými na vrchole v roku 2010. Či už išlo o pitie škodlivé pre zdravie, hazardné alebo nárazové pitie, ktorého cieľom je čo najskôr sa opiť.

Tento trend skončil v roku 2014, keď sa medzi mladými robil posledný prieskum.

Dôvodov tohto poklesu môže byť viac. Podľa Alojza Nociara za tým môže byť zmena životného štýlu, najnovšie syntetické drogy alebo iné nelátkové závislosti od počítačových či hazardných hier. Je možné, že viac mladých dnes svoj voľný čas radšej obetuje internetu a na pitie alkoholu im nezostáva čas.