Štátne vyznamenania sú doménou prezidenta, ústava komplikuje poslanecký návrh
Ocenenie v mene štátu môže podľa ústavy udeľovať len prezident, vláda či predseda parlamentu iba vtedy, ak si vypýtajú splnomocnenie od prezidenta a ten im ho dá.
Vláda síce v pondelok súhlasila s poslaneckým návrhom, aby mohla ona aj predseda parlamentu každoročne udeľovať štátne ceny, no zabudla spolu s poslancami na ústavu. Tá hovorí jasne: štátne orgány môžu robiť len to, čo im ústava a v jej medziach zákon dovoľujú.
V tomto prípade ústava hovorí, že štátne vyznamenania udeľuje výlučne prezident. Iný orgán len vtedy, ak ho na to prezident splnomocní, zhodli sa riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár aj právnik Peter Kubina.
Poslanci Smeru navrhli, aby vláda udeľovala vždy k 1. máju Štátnu cenu Alexandra Dubčeka a predseda parlamentu k 1. septembru Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Laureáti cien si aj finančne polepšia, a to o zhruba 25-tisíc eur.
„Nejde o štátne vyznamenania, ale o štátne ceny, ktoré upravuje osobitný zákon,“ oponuje im jeden z predkladateľov, Dušan Jarjabek zo Smeru.
Vysvetľuje, že ním navrhnutá štátna cena sa líši od vyznamenania aj tým, že za ňu získava laureát finančnú odmenu. „Tieto štátne ceny nemajú nič spoločné s vyznamenaniami, ktoré dáva prezident,“ hovorí Jarjabek.
Argumentuje, že to by potom nemohol ceny udeľovať ani minister kultúry.
Je jedno, ako to nazveme, dôležitý je obsah
„Či sa niečo volá vyznamenanie, alebo cena, je úplne jedno, lebo ide o obsah. Obsahom je oceniť nejakú osobu v mene štátu,“ vysvetľuje právnik Kubina. Opakuje, že „oceňovať v mene štátu môže podľa ústavy iba prezident alebo prezidentom splnomocnený iný orgán“.
Aby mohol akýkoľvek iný orgán ako prezident, teda bez jeho splnomocnenia, udeľovať čokoľvek , čo spadá pod pojem štátne vyznamenanie, čiže akékoľvek ocenenie osoby v mene štátu, vyžadovalo by si to zmenu ústavy.
„Bez takejto zmeny ústavy bude protiústavný akýkoľvek zákon, ktorým bude zavedené akokoľvek nové štátne vyznamenanie, ktoré by malo byť udeľované iným orgánom než prezidentom,“ dodáva Kubina.
Prezidentská kancelária otázky, čo si myslí hlava štátu o novom návrhu štátnych cien, nekomentovala. Nekomentuje ani to, či prezident vládu a predsedu parlamentu na udeľovanie štátnych cien splnomocní.
Takmer každý minister dáva cenu
Jarjabek má pravdu v tom, že minister kultúry udeľuje každoročne cenu, ktorá je upravená štatútom. Podobné ceny dávajú každoročne asi všetci ministri.
Minister hospodárstva napríklad vyhlasuje súťaž o inovatívny čin roka, pričom prvé tri miesta aj finančne odmeňuje, a to 7-tisíc až 3-tisíc eurami.
Od roku 1999 udeľuje cenu aj minister životného prostredia, tým, ktorí sa najviac pričinili o zlepšenie životného prostredia. Zásluhy v oblasti ľudských práv si všíma ocenením aj minister spravodlivosti a minister zahraničných vecí.
Všetky tieto ocenenia sa však volajú cena ministra a nie štátna cena. Dávajú ju v mene svojom, nie v mene štátu.
Možno by teda stačilo, aby poslanci pozmenili svoj návrh, a namiesto štátnych cien by sa udeľovala cena predsedu vlády, či predsedu parlamentu.
Vláda by mala cenu Alexandra Dubčeka udeľovať jednotlivcom či kolektívom za ich činy a aktivity, ktoré boli „mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho alebo ekonomického života v Slovenskej republike za uplynulý kalendárny rok“.
Cenu Jozefa Miloslava Hurbana by mali získať osobnosti za zásluhy a prácu v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti. Aj preto to datovanie začiatkom septembra, keď si pripomíname Deň ústavy.
Štátne vyznamenania
- Rad Bieleho dvojkríža (pre občanov iných štátov ako SR);
- Rad Andreja Hlinku (za mimoriadne zásluhy o vznik SR);
- Rad Ľudovíta Štúra (za mimoriadne zásluhy o demokraciu, ľudské práva a slobody, ochranu, obranu a bezpečnosť SR, za zásluhy v oblasti politiky, rozvoj hospodárstva, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti a šírenie dobrého mena SR v zahraničí);
- Kríž Milana Rastislava Štefánika (pre občanov, ktorí sa s nasadením vlastného života zaslúžili o obranu SR, záchranu ľudského života alebo záchranu značných materiálnych hodnôt);
- Pribinov kríž (za mimoriadne zásluhy o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj SR);
- Medaila prezidenta (pre tých, ktorí sa významne zaslúžili o riadenie a správu štátu, rozvoj v oblasti obrany, hospodárstva, územnej samosprávy, ale aj vedy a techniky, školstva, kultúry, športu, sociálnej oblasti, ale aj za nasadenie vlastného života; výnimočne ju môžu dostať aj občania iných štátov).
V mnohom teda návrh štátnych cien kopíruje oblasti, za ktoré udeľuje prezident štátne vyznamenania.
Fico už dávno kritizoval, koho Kiska vyznamenáva
Boli to práve štátne vyznamenania, po ktorých priamo zaútočil premiér Robert Fico na prezidenta Andreja Kisku. Do januára tohto roka ho kritizoval najmä cez poradcov, no tentoraz bol osobnejší.
Fica sklamalo to, že Kiska nevyznamenal Juraja Kukuru a Borisa Filana. Zároveň ho mrzelo, že namiesto organizátora trenčianskeho festivalu Pohoda nebol ocenený niekto za naše predsedníctvo v Európskej únii.
„Mrzí ma, že iné podujatie, ktoré sa tiež začína na P, a nebolo to predsedníctvo, dostalo štátne vyznamenanie. A taká významná udalosť, ako je šesť mesiacov regulovania procesov v EÚ, bola opomenutá,“ povedal premiér.
Na znak svojho nesúhlasu s niektorými ocenenými Fico dokonca ani netlieskal pri udeľovaní vyznamenania. Po ceremónii pohrozil, že ak bude prezident pokračovať vo vyznamenávaní, tak on na ceremónii bude chýbať.
„Ak by sa mala na budúci rok, pri 25. výročí vzniku Slovenska, opakovať situácia, že sa prezident rozhodne vyznamenať ľudí typu pána Kaščáka alebo takých, ktorí boli vyznamenaní pred rokom, tak sa obávam, že táto udalosť bude pravdepodobne bez účasti predsedu vlády a predsedu parlamentu,“ povedal Fico aj za Andreja Danka v januári pre Hospodárske noviny.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
