Rooney mohol ryžovať v Číne, no vrátil sa do klubu, v ktorom vyrastal. Teraz si zahrá proti Ružomberku

Keď sa Wayne Rooney ešte pred svojimi devätnástymi narodeninami dostal do základnej zostavy Anglicka na Eure 2004, fanúšikovia boli nadšení.

Videli v ňom odpoveď na všetky problémy ich reprezentácie, ktorá nevyhrala žiadny veľký turnaj od svetového šampionátu na domácej pôde v roku 1966.

Rooney pripomínal Paula Gascoigna, zázračného chlapca deväťdesiatych rokov, ktorý svojou osobnosťou akoby všetkých spájal. Legendárny „Gazza“ podľa novinára Metra Alexa Taylora „stelesňoval zlú aj dobrú stránku anglického futbalu“.

Aj Gascoigne však zlyhal: na MS 1990 v Taliansku jeho Anglicko vypadlo v semifinále proti Nemecku. „Gazzove slzy v Taliansku zmyli hriechy nášho futbalu. Červený v tvári, bucľatý a náchylný na neposlušné výbuchy, bol futbalistom a zároveň aj jedným z nás,“ napísal publicista Jonathan Wilson.

„Zrazu tu bol niekto so stereotypným anglickým výzorom, kto nepredstavoval násilie, ale krásu.“

Rooney mal byť novou ikonou, ktorá zlatú generáciu s Davidom Beckhamom, Stevenom Gerrardom, Frankom Lampardom, Riom Ferdinandom či Johnom Terrym konečne nasmeruje k veľkému medzinárodnému triumfu.

Podobne ako s „Gazzom“, aj s Rooneym sa mohli bežní Angličania identifikovať, čo by bolo napríklad v prípade marketingovo zaujímavejšieho Beckhama oveľa ťažšie.

Ani tej generácii sa to však nepodarilo. V národnom tíme postupne všetci skončili, zostával iba Rooney. Toho však médiá aj fanúšikovia veľmi kritizovali, aj keď patrí k tým najlepším hráčom, akých kedy v Anglicku mali.

„Anglicko aj Manchester United sa potrebujú posunúť ďalej, ale z Rooneyho sa stáva ten, kto ich brzdí v tom, aby spravili posledný potrebný krok,“ konštatoval Taylor.

Najtalentovanejší Angličan

Rooney sa narodil v Liverpoole katolíckym rodičom, ktorí sa prisťahovali z Írska. Jeho otec pracoval ako mäsiar a malý Wayne sa venoval aj boxu. Prvoradý bol však futbal: zo školy ho na dva dni suspendovali po tom, ako loptou urobil veľkú dieru do steny školského laboratória. Najviac ho však hnevalo, že mu loptu vedenie školy skonfiškovalo.

V detskej školskej súťaži dal v jednej sezóne 72 gólov – rekord, ktorý nikto neprekonal až do roku 2010. Ako deväťročného ho vzali do akadémie Evertonu a o dva roky neskôr už z neho spravili maskota na prestížnom derby zápase proti susednému Liverpoolu.

V klube vedeli, aký veľký talent má: v 29 stretnutiach za tímy do 10 a 11 rokov dal až 114 gólov; v pätnástich už hrával v zápasoch proti o štyri roky starším chlapcom.

Päť dní pred sedemnástymi narodeninami ho manažér Evertonu David Moyes poslal na ihrisko proti Arsenalu a gólom v posledných sekundách zápasu rozhodol o konci ich 30-zápasovej série bez prehry.

Manažér londýnskeho tímu Arséne Wenger o ňom na tlačovej konferencii povedal: „Rooney je ten najtalentovanejší anglický hráč, akého som videl od svojho príchodu do Anglicka. Odkedy som prišiel, určite tu nebol žiadny hráč mladší ako dvadsať rokov, ktorý by bol lepší ako on.“

Gól Arsenalu:

Napriek tomu, že Rooney nikdy s anglickou reprezentáciou nezískal veľkú trofej, dosiahol vo svojej kariére obrovské úspechy. Päťkrát vyhral anglickú Premier League, taktiež aj Ligu majstrov, Európsku ligu, FA Cup, tri Ligové poháre a MS klubov.

Dva razy ho vyhlásili za najlepšieho mladého hráča v anglickej lige, v roku 2010 ho hráči a novinári zvolili za najlepšieho futbalistu sezóny v Premier League.

Krásny volej v derby proti Manchestru City opísal manažér, sir Alex Ferguson, ako najkrajší, aký kedy videl na Old Trafford – a to tam ako tréner strávil viac ako 26 rokov. V minulej sezóne ešte prekonal sira Bobbyho Charltona, ktorý bol s 253 gólmi najlepším strelcom v histórii Manchestru United.

Legendárny Rooneyho gól:

Rýchly úpadok

Marek Hamšík pred rokom Denníku N povedal, že zo všetkých anglických futbalistov sa mu najviac páči práve Rooney: „Veľmi obdivujem jeho herný štýl. Je to hráč svetovej triedy.“

Rooney však počas posledných mesiacov aj vinou zranení veľmi upadol – a na vrcholového futbalistu až neobvykle rýchlo. Napriek tomu, že Rooney bude mať v októbri ešte len 32 rokov, už teraz pôsobí na ihrisku ako o minimálne päť rokov starší veterán. Stratu rýchlosti na ňom veľmi poznať a je až neuveriteľné, že napríklad Cristiano Ronaldo je od neho o viac ako osem mesiacov starší.

Nemal dostatočnú rýchlosť na nábehy za obranu súpera, preto ho Portugalčan José Mourinho po príchode na post manažéra do Manchestru United väčšinou sťahoval na post ofenzívneho záložníka, s ktorým mal síce Rooney z minulosti určité skúsenosti, ale v podstate bol preňho nový.

Nepodával tam také dobré výkony ako kedysi na hrote: jeho prihrávky išli často len do strán a vyzeralo to tak, akoby hru skôr spomaľoval. Nehodil sa do systému, ktorý si vyžadoval rýchly prechod dopredu.

A rovnako to vyzeralo aj v reprezentácii. Roy Hodgson, Sam Allardyce a neskôr Gareth Southgate na poste útočníka uprednostňovali mladších hráčov, ako Harry Kane, Jamie Vardy či Marcus Rashford, a Rooneyho sťahovali do zálohy, kde však mohli hrať lepšie typickí záložníci.

Southgate ho naposledy do kádra ani nepovolal. Rooney sa však neurazil: „Ako dobre viete, milujem hrať za Anglicko. Gareth musel spraviť rozhodnutie – takisto ako Mourinho – a rozprával som sa s ním. Nehral som futbal tak, ako by som chcel, a nemyslím si, že by ste mali hrať za reprezentáciu, ak nenastupujete v klube. Preto jeho rozhodnutie chápem.“

Pyžamo Evertonu

Rooney, ktorému chýba iba šesť zápasov, aby vyrovnal rekord Petera Shiltona (125) v počte reprezentačných štartov, však chce ísť budúci rok na svetový šampionát do Ruska.

Aj preto odmietol lukratívne ponuky z Číny a prestúpil do Evertonu, klubu, ktorý ho vychoval a patrí k najlepším v Anglicku. V Manchestri United za ním fanúšikovia nesmútia – naopak, aj podľa novinára Guardianu Jamieho Jacksona skôr prevláda pocit, že čas na jeho odchod dávno nastal.

A pre Rooneyho asi neexistuje lepší klub, kde by sa mohol znova naštartovať a užiť si ešte zopár rokov. Na prvej tlačovej konferencii po návrate do Evertonu novinárom rozprával, ako doma s deťmi napriek hraniu za Manchester United stále nosili pyžamá s logom Evertonu.

Zisk trofeje s Evertonom by bol preňho „vrcholom“ – Rooney si však musí dať veľký pozor, aby ho opäť nevnímali ako brzdu.

„Everton je klub, ktorý prechádza obdobím neustáleho zlepšovania a zväčšovania a aj po Rooneyho odchode bol úspešný. Rooney si nemôže dovoliť, aby ho vnímali ako prekážku,“ napísal Nick Ames z Guardianu.