Severná Kórea bude môcť o rok rozpútať nukleárnu vojnu
Americké tajné služby výrazne skrátili odhad, kedy by mohli mať Severokórejčania raketu s dlhým doletom. Vojenská reakcia proti ich hrozbám je skôr nereálna – Moskva aj Peking sú proti.
Ak sa nič nezmení, Severná Kórea (oficiálne Kórejská ľudovodemokratická republika) bude môcť už o rok rozpútať jadrovú vojnu. Americká vojenská spravodajská služba (DIA) tvrdí, že podcenila Kim Čong-unovo odhodlanie. Najnovšie odhaduje, že KĽDR by už v roku 2018 mohla byť na takej technologickej úrovni, ktorá jej umožní pripevniť jadrovú hlavicu na medzikontinentálnu raketu.
Severná Kórea pod jeho vedením urobila veľký technologický pokrok, a hoci sa pôvodne predpokladalo, že medzikontinentálne rakety, ktoré by mohli niesť jadrovú hlavicu, bude mať až o niekoľko rokov, teraz experti svoje predpoklady upravili. Namiesto dvoch až štyroch rokov je to už len rok.
Kim Čong-un robí obrovské pokroky
„Zaznamenali alarmujúci pokrok. V priebehu posledného roka získali možnosti, ktoré doteraz nemali, vrátane takých, o ktorých sme si mysleli, že ich dosiahnu až o roky,“ povedal pre Washington Post Joseph DeTrani, ktorý mal v Kancelárii riaditeľa spravodajských služieb na starosti KĽDR.
Severokórejský pokrok ukázal už test zo 4. júla. Cez americký Deň nezávislosti Kim Čong-unov režim otestoval raketu, ktorá by mohla zasiahnuť Aljašku. Test primäl odborníkov, ktorí sa venujú severokórejskému raketovému programu, aby začali uvažovať nad zmenou svojich predpovedí.
Nová správa DIA naznačuje, že diplomatická dohoda o tom, že Severná Kórea svoj program ukončí, už nie je pravdepodobná. Kim Čong-un je veľmi blízko svojho cieľa, vďaka ktorému sa chce udržať pri moci. Jadrový program líder KĽDR vníma ako nástroj na odstrašenie štátov, ktoré by sa mohli snažiť odstaviť ho od moci, aj ako agendu, ktorá mu pomáha na domácej scéne.
„Keďže Kim Kim Čong-un prepojil legitimitu svojej vlády s nukleárnym a ekonomickým rozvojom, nemyslím si, že iba samotný nátlak zvonku by mohol priniesť pokojnú denuklearizáciu a integráciu Severnej Kórey,“ povedal ešte koncom januára počas výpovede pred americkou senátnou komisiou pre medzinárodné vzťahy odborník na KĽDR Scott Snyder.
Vojna či rokovanie?
Možnosti, ktoré momentálne medzinárodná komunita má, sú veľmi obmedzené. Severná Kórea vytrvalo ignoruje akékoľvek rezolúcie OSN. Sankcie štátu a elitám do istej miery škodia, no analytici poukazujú na to, že raketový program neovplyvnili. Tomu je totiž podriadené všetko ostatné.
Vojenský zásah je veľmi nepravdepodobný. Spojené štáty síce v ostatných mesiacoch zostrili svoju rétoriku a hovoria, že „strategická trpezlivosť s KĽDR skončila“, no intervencia nie je v ich záujme politicky ani ekonomicky.
Konflikt by vzhľadom na rastúci a technologicky čoraz vyspelejší zbrojný arzenál KĽDR priniesol obete aj materiálne škody, obzvlášť pre Južnú Kóreu (10-miliónový Soul – s aglomeráciou 25 miliónov – je totiž nebezpečne blízko 38. rovnobežky, ktorá rozdeľuje dve Kórey) a Japonsko, blízkych spojencov USA v regióne.
S intervenciou by navyše nesúhlasili Čína ani Rusko. Oba štáty tvrdia, že použitie vojenských prostriedkov je vylúčené.
Najvýhodnejším riešením pre všetky strany by tak bola celková deeskalácia konfliktu – model, ktorý by bol podobný nukleárnej dohode s Iránom. Pomôcť by mohol nový juhokórejský prezident Mun Če-in, ktorý chce s KĽDR začať dialóg.
Aj tu však vzniká problém – Kim Čong-un sa obáva toho, že ak by k takému kroku pristúpil, pred domácim publikom by mohol vyzerať slabo, obzvlášť, ak by de facto ustúpil Američanom, ktorých označuje za najväčších nepriateľov. Pre severokórejského lídra je stále výhodnejšie držať sa svojho dlhodobého presvedčenia, podľa ktorého si prežitie režimu môže zabezpečiť iba tým, že bude mať jadrové zbrane.
Dokazuje to aj jeho vyjadrenie po júlovom teste – Kim Američanom odkázal, že kým neprestanú presadzovať svoju „nepriateľskú politiku“, rokovania o raketovom programe sú vylúčené.
Aké rakety má Severná Kórea?
Nukleárny program Severnej Kórey je založený na raketách Scud, ktoré sa do KĽDR podľa BBC zrejme dostali z Egypta.
KĽDR má k dispozícii rakety, ktoré by bez problémov zasiahli Južnú Kóreu a Japonsko (dolet 1300 kilometrov), a minulý rok úspešne otestovali aj raketu Musudan, ktorá má podľa Američanov dolet asi 3200 kilometrov.
Posledná testovaná raketa Hwasong-14 (4. júla) má odhadovaný dolet približne 6700 kilometrov, čo znamená, že by mohla zasiahnuť aj severoamerický kontinent.
Na pravidelných vojenských prehliadkach, ktoré organizuje KĽDR, sa už objavili aj rakety KN-14 a KN-08, ktoré doteraz Severná Kórea úspešne neotestovala. Podľa BBC ide o rakety s doletom 10 000 až 11 500 kilometrov. Tie by už bez problémov zasiahli akékoľvek mesto v USA.
DIA tvrdí, že aj keď sa Severnej Kórei podarí na raketu, ktorá doletí napríklad do USA, podarí pripevniť jadrovú hlavicu, armáda KĽDR stále môže mať problém s presným zameraním cieľa.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].