Ako sa zrodili zlí muži slovenskej politiky
Mečiar prišiel viac-menej nečakane, iní politici nám o svojej škodlivosti vopred vysielali jasné signály.
Vladimír Mečiar sa práve v pokoji dožil 75. narodenín. Štát, ktorého je zakladateľom, má len 25 rokov, ale možno ešte raz toľko bude trvať, kým sa úplne spamätá z jeho výčinov. Ak sa z nich vôbec niekedy spamätá. Predseda HZDS a trojnásobný premiér priviedol krajinu na pokraj hospodárskeho kolapsu, čo sa nakoniec spolu s naším zničeným imidžom vo svete ukázalo ako najľahšie prekonateľné dedičstvo jeho vlády. Omnoho väčším problémom je, že vybudoval štát postavený na korupcii, klientelizme a nacionalizme. Toto dedičstvo jeho nasledovníci buď nedokázali, alebo nechceli vygumovať.
Mečiar najskôr vyvolal nadšenie, neskôr strach, až sa nakoniec stal terčom výsmechu a pohŕdania. Zrodil sa z porevolučného chaosu a rýchlo dobyl slovenskú politiku. Takým tempom a v takej miere sa to už nikomu po ňom nepodarilo.
Robert Fico prišiel po Mikulášovi Dzurindovi, ktorý mal veľké chyby, ale do jednej kategórie s Mečiarom nepatrí. Fico našťastie s váhaním udržal Dzurindovo základné smerovanie Slovenska na Západ, no má najväčšiu zásluhu, že Mečiarovo korupčné a klientelistické dedičstvo veselo žije ďalej. A nemôžeme sa tváriť, že nás vopred nevaroval.
O úrad sa uchádzal roky. Každý už vďaka tomu mohol byť pripravený na to, čo s ním môže prísť a aj prišlo. Pretože kým Mečiara nám nadelila v prvom rade história, hlavného pokračovateľa jeho odkazu sme si napriek jej varovaniam zvolili sami. Dnes však už sú zaujímavejší noví muži, ktorí by nám chceli vládnuť a treba sa pred nimi mať na pozore.
Na prvom mieste Kotleba. Začal, ako Mečiar skončil. Posmechom. To vtedy, keď pred desaťročím šaškoval v uniformách, a nikto neveril, že tento exot niečo dosiahne. Teraz vyvoláva strach a môžeme len dúfať, že neskončí tam, kde Mečiar skončil. Pri obdivnom ošiali.
Z Andreja Danka sa dá neustále smiať, ale aj on roky čakal na svoju šancu a pracoval na nej. Neuškodilo mu ani to, že robil podržtašku Jánovi Slotovi. Vďaka tomu dnes zastáva funkciu, na ktorú mu okrem nebezpečnej túžby po moci chýbajú základné predpoklady, a chcel by ešte viac. Skrýva to, ale keby mohol, demokraciu okamžite odhodí a Európu rád vymení za Putina.
Richard Sulík je iný prípad. K Mečiarovi, Ficovi, Dankovi i ohybnému Bélovi Bugárovi má ďaleko, ale jeho roky preukazovaná ideologická zaslepenosť a chaos v geopolitike by sa raz tiež mohli zvrtnúť zlým smerom.
Základné ponaučenie. Na Mečiara sme neboli pripravení a možno sa naňho ani pripraviť nedalo. Novším rizikám sa vyhnúť dá. Na začiatok stačí dať si väčší pozor na nesprávnych mužov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
