Denník N

Za vašu i našu slobodu

Poľský prezident Andrzej Duda. Foto – AP/Alik Keplicz
Poľský prezident Andrzej Duda. Foto – AP/Alik Keplicz

Veto poľského prezidenta Andrzeja Dudu málokto očakával.

Hoci sa v médiách objavili aj hlasy, ktoré v diskusii o reforme súdnictva hovorili o možnej „emancipácii prezidenta“, boli to iba ojedinelé úvahy. Minister spravodlivosti (a súčasne generálny prokurátor, v Poľsku sú tieto posty spojené) Zbigniew Ziobro, ktorému by nové zákony umožnili vymeniť sudcov Najvyššieho súdu a zmocniť sa kontroly nad súdnictvom, ešte štyri dni predtým hovoril, že to sú bájky – veď hlava štátu nemôže vetovať kroky, ktoré mala vo svojom volebnom programe.

Prezident Andrzej Duda skutočne zmeny v súdnictve podporuje, ale nie v takom vydaní, ako ich v oboch komorách parlamentu schválila vládnuca strana Právo a spravodlivosť. Som absolútnym stúpencom reformy, ale musí to byť reforma múdra, povedal. Súdnictvo vyžaduje nápravu, procedurálnu, formálnu aj etickú – avšak reforma v takejto podobe pocity bezpečia a spravodlivosti nezvýši. Zákony treba opraviť a prezident prisľúbil, že sa na to za pomoci odborníkov podujme.

Za pozornosť stoja tri okolnosti.

Po prvé bolo vidieť, že prezident rozhodol po starostlivom zvážení. Určite k tomu prispel rozsiahly odpor verejnosti vo veľkých mestách, ale aj protesty v odľahlejších kútoch. Proti zákonom sa vyslovili mnohí poprední činitelia niekdajšej Solidarity, rektori univerzít, právnici, známi umelci ako Krzysztof Penderecki, Krystyna Janda, Mirosław Bałka, Jerzy Skolimowski, Agnieszka Holland, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk, ba aj brat prezidentovej manželky Jakub Kornhauser, spočiatku ich bolo vyše 300, napokon takmer 1200. Prezident sa radil aj so sociológmi a s filozofmi, najvýraznejšie však vyzdvihol hlas 77-ročnej disidentky Zofie Romaszewskej, niekdajšej legendárnej obhajkyne Výboru na ochranu robotníkov. To je silný hodnotový signál. A podobne silná je aj skúsenosť protestujúcich: má zmysel sa ozvať.

Po druhé, hoci to navonok vyzerá tak, že jeho veto pritlmilo protesty, ktoré by sa mohli rozrásť do nebývalých rozmerov, čím vlastne pomohol vládnucej garnitúre, a to tak doma, ako aj v prostredí Európskej komisie znepokojenej vývojom v Poľsku – v očiach niektorých činiteľov PiS to tak nevyzerá. Zatiaľ čo napríklad Stanisław Gądecki, predseda Poľskej biskupskej konferencie, prezidentovi za jeho postoj verejne poďakoval, z vládnych kruhov prichádzajú kritické až príkre výroky. Akoby sa pretrhla „pupočná šnúra“ spájajúca prezidenta a prostredie okolo Jarosława Kaczyńského. V súčasnosti sa konflikt stal otvorený, hoci sám Andrzej Duda na tom zrejme nemá záujem.

Po tretie je chvályhodné, že k vývoju u susedov nemlčali ani partneri v Českej republike i u nás. Kritické slová zazneli od všetkých najvyšších predstaviteľov českej justície, u nás tak urobila Súdna rada a s jej uznesením sa stotožnila aj predsedníčka Najvyššieho súdu i verejná ochrankyňa práv.

Keď bolo na Slovensku za Mečiara zle, Poliaci, ktorí sa vo svojich dejinách usilovali napĺňať svoj posvätný záväzok – „za vašu i našu slobodu“, nás všestranne podporovali. Teraz je rad na nás.

Komentáre

Teraz najčítanejšie