Americké sankcie sú príležitosťou pre Slovensko
Nové americké sankcie sú napísané tak, že Spojeným štátom uchovávajú veľkú flexibilitu a Slovensku dávajú príležitosť zachrániť tranzit plynu cez svoje územie.
Autor je energetický analytik, poradca ukrajinskej vlády
Americký Kongres nakoniec po zdĺhavých a komplikovaných debatách prijal rozsiahly zákon, ktorým upresnil a rozšíril rôzne formy sankcií proti Severnej Kórei, Iránu a v neposlednom rade proti Rusku.
Práve sankcie voči Rusku za jeho agresiu na Ukrajine vyvolávajú v Európe oprávnene najväčšiu pozornosť. Rezolútne protesty z Berlína a Viedne ešte pred schválením zákona, ale najmä veľmi kriticko-bojovný postoj z útrob Európskej komisie svedčia o tom, že Američania svojím postupom začínajú tlačiť aj na kľúčové oblasti európsko-ruskej spolupráce, medzi ktorými dominuje obchod s uhľovodíkmi a výstavba nových importných plynovodov. A snažia sa využiť vážny rozkol v danej otázke medzi členskými krajinami Európskej únie, ale aj vo vnútri komisie.
Niečo podobné sme tu už v histórii mali, keď sa administratíva Ronalda Reagana pokúšala sankciami v 80. rokoch minulého storočia blokovať výstavbu tranzitného plynovodu z vtedajšieho Sovietskeho zväzu cez Železnú oponu do vtedajšieho západného Nemecka a Francúzska.
Väčší rozsah, miernejší obsah
Najprv si povedzme, že hlavný zmysel zákona je vnútroamerický a je súčasťou tlaku demokratov, ale aj nemalej časti republikánov na prezidenta Trumpa a jeho administratívu pre narastajúce pochybnosti o vzťahoch mnohých jej členov s Moskvou.
Hlavným cieľom kongresmanov je zákonom zablokovať Trumpovi možnosť zmeny protiruských sankcií jednoduchým prezidentským výnosom a súčasne mať vplyv na jeho politiku voči Iránu a Severnej Kórei. Zmeny alebo nebodaj zrušenie sankcií si už budú vyžadovať aj súhlas Kongresu. Vzhľadom na tradície washingtonskej legislatívnej a politickej mašinérie to znamená, že sankcie budú nadlho a budú po celé Trumpovo obdobie prostriedkom tvrdého boja medzi Kapitolom a Bielym domom.
Ak sa pozrieme na samotný obsah zákona, hlavne tých častí, ktoré sa týkajú sankcií proti Rusku v sektore energetiky, tak je zrejmé, že ich rozsah sa zvýšil, ale je miernejší ako pôvodne odhlasovaný návrh v Senáte. Výsledkom je kompromis, ktorý v nemalej miere pretlačili americké koncerny, ako je napríklad ExxonMobile.
Rozšírené sankcie ohľadne ťažby z hlbokomorského šelfu či brdlíc sa budú týkať len nových projektov a len tých, v ktorých podiel ruských kľúčových korporácií a štátu prevyšuje jednu tretinu. Podobné to je aj v prípade výstavby nových potrubí z Ruska, pričom veľmi limitujúcim faktorom sa stávajú sprísnené finančné limity a podmienky financovania. Podstatné je však to, že zoznam konkrétnych projektov, ako aj rozsah sankcií nie je zákonom presne definovaný a ponecháva to na ministerstve financií, ako aj samotného prezidenta. Z pohľadu Slovenska je však dôležité, že priamo zmienený je plynovod Nord Stream 2.
Táto „sankčná flexibilita“ americkej strane ponecháva pre ňu veľmi výhodnú vyjednávaciu pozíciu a všetkých ostatných, nielen Rusov, ale aj ich partnerov – teda v prvom rade Európanov – udržuje dlhodobo vo veľkej neistote.
V prvom rade to, samozrejme, platí pre celý západný kapitálový trh a banky, ktoré za danej situácie určite budú k ruským energetickým a štátnym firmám a projektom ešte viac zdržanlivé. Podobný tlak by však mohol platiť aj na iných potenciálnych ruských partnerov, ktorí podľa predstáv Moskvy môžu byť alternatívnym riešením, či už na tých z Blízkeho východu alebo hlavne na Čínu. Washington sa tak snaží zablokovať nielen energetické projekty, ale po úspechu v Sýrii pre Rusov sa sľubne vyvíjajúci dopyt po ich zbrojárskej produkcii, čím by nielen nahradili istú časť devízových príjmov z exportu surovín, ale pokryli by aj prudko rastúce náklady na armádu vyvolané práve intervenciou na Blízkom východe alebo na Ukrajine.
Čo je kľúčové pre Slovensko
Blokovanie nárastu ruského exportu uhľovodíkov a zbraní má aj vážne geopolitické a strategické dôsledky nielen pre Moskvu, ale aj jej kľúčových partnerov. V prvom rade Turecko a Úniu, ktorí sú nielen tradičnými zákazníkmi, ale v poslednom čase aj partnermi nových rozsiahlych projektov. V energetike v podobe nových plynovodov Nord Stream 2 a Turkish Stream alebo aj v oblasti nákupu ruských zbraní, ako napríklad Turecko a niektoré východoeurópske krajiny či krajiny Blízkeho a Stredného východu.
Pre Slovensko sú kľúčové obe oblasti. Napríklad by sa to mohlo týkať ďalšieho osudu stíhacieho letectva. Najdôležitejší však bude vplyv na nové kontroverzné plynovody, ktoré by viedli k zastaveniu dodávok sibírskeho plynu do Európy cez ukrajinsko-slovenský tranzitný koridor. Akékoľvek ich oddialenie alebo blokovanie je pre Bratislavu veľmi dôležité vzhľadom na príjmy z tranzitu, ale aj vzhľadom na celkovú energetickú bezpečnosť a stabilitu v regióne V4, na Balkáne a Ukrajine. To však nestačí. Túto „sankčnú neistotu“ treba teraz využiť na predloženie dôveryhodného dlhodobého riešenia na zabezpečenie tranzitu cez ukrajinsko-slovenský tranzitný koridor po roku 2019 všetkým zainteresovaným partnerom. Túto domácu úlohu si musia splniť Bratislava a Kyjev spoločne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
