Denník N

Bežci neboli nikdy predtým takí pomalí, akí sú teraz

Foto – Flickr.com/Tim Hipps
Foto – Flickr.com/Tim Hipps

Prečo sa spomaľujú priemerné časy na amerických maratónoch, a to aj na tých výberových? Je to zvyšovaním podielu ženských pretekárok? Alebo väčšou účasťou amatérov? Alebo nebodaj stúpajúcou hmotnosťou pretekárov?

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo jej klásť otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Píše Amby Burfoot, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nová štúdia, ktorá sama o sebe tvrdí, že je najväčšou analýzou, aká kedy porovnávala výsledky bežeckých pretekov v Spojených štátoch, prišla so záverom, že „americkí bežci nikdy neboli takí pomalí ako dnes“.

Z 34 miliónov výsledkov, ktoré zbierala holandská stránka RunRepeat.com v rokoch 1996 až 2016, si štatistici vybrali tie maratónske. Prekvapilo ich, že za dvadsať rokov sa priemerný čas amerických maratóncov zhoršil zo štyroch hodín a pätnástich minút na štyri hodiny a štyridsať minút.

Jens Jakob Andersen, jeden z autorov štúdie, si spomína, že ho pred pár rokmi prekvapilo, koľko veľa ľudí zabehlo kodanský maratón za päť či šesť hodín. Uvažoval, či sú na tom americkí maratónci podobne a či boli takíto pomalí odjakživa. Andersen a jeho kolegyňa Ivanka Nikolova, ktorá má titul PhD. z matematiky, strávili štyri mesiace zbieraním dát o behoch zabehnutých v USA a analyzovaním trendov.

Bežecká organizácia Running USA zbierala podobné údaje už od roku 1980, keď bežný americký maratónec zabehol 42-kilometrovú trať za 3:32:17. Podľa nedávnej analýzy Running USA bol v roku 2016 tento priemerný čas 4:22:07.

Výrazné spomalenie

Americké maratóny sa v posledných troch či štyroch dekádach dramaticky zmenili i vďaka obrovskému rozmachu ženského behania.

Kým v roku 1980 tvorili podľa odhadov Running USA ženy iba desať percent spomedzi všetkých bežcov, vlani toto číslo predstavovalo už 44 percent. Pretože ženy behajú v priemere o desať percent pomalšie než muži, viac ženských účastníčok muselo nevyhnutne spomaliť priemerné časy. Aj viacerí bežeckí experti si spájajú pomalšie časy s nárastom počtu žien a rekreačných bežcov.

Štúdia od RunRepeat však tvrdí, že k celkovému spomaleniu bežcov prispelo viac spomalenie mužov (54 percent) než väčší podiel žien (46 percent). Zaujímavé je i to, že amatérski bežci, ktorí uzatvárajú štartové pole, sa zhoršili len o trochu viac než tí na čele pretekov.

Sociálny aspekt maratónov

Ken Young, ktorý je legendou medzi bežeckými štatistikmi, si však myslí, že práve rekreační bežci sú príčinou spomalenia časov, a to viac, než naznačujú výsledky štúdie. Young zhromažďuje dáta už od 70. rokov a je považovaný za neoficiálneho riaditeľa svetovej Asociácie bežeckých štatistikov (Association of Road Race Statisticians).

„Priemerné časy sa zhoršujú, pretože čoraz viac maratónskych podujatí vyzdvihuje najmä svoj sociálny a spoločenský aspekt. Organizátori sa snažia prilákať rekreačných bežcov a chodcov. Stačí sa pozrieť na webové stránky pretekov. Nájdete tam všemožné linky na sociálne médiá, detaily o párty, všemožný tovar na predaj, no nájsť výsledkovú listinu pretekov je ťažké.“

Podobný názor má i Rich Harshbarger, výkonný riaditeľ Running USA. „Podujatia sú oveľa viac sociálne,“ podotýka. „Všimnite si behy, ktoré organizuje spoločnosť Walt Disney World. Takmer na každom kilometri môžete stretnúť postavičku z Disneyho rozprávky a urobiť si s ňou fotku. Organizátori dnešných podujatí robia z maratónov skôr festivaly než tradičné preteky.“

Kondícia verzus rýchlosť

Zatiaľ čo priemerné časy sa výrazne zhoršujú, elitní americkí maratónci sa kontinuálne zlepšujú. V roku 1996 bol národný rekord u mužov 2:10:04 a u žien 2:21:21, dnes je to 2:05:38 a 2:19:36.

Mnohí špičkoví americkí bežci sa pravidelne zúčastňujú aprílového Bostonského maratónu. Keďže kvalifikačné kritériá sú oveľa náročnejšie ako pri iných pretekoch, iba desať percent spomedzi všetkých amerických maratóncov dosahuje také rýchle časy, aby mohli pomýšľať na účasť v Bostone. Ale i tu sa v posledných dvoch dekádach priemerné časy zhoršovali. Kým v roku 2000 bol priemer 3:41:39, tento rok to bolo až 3:58:03.

„V posledných rokoch sa hlavný motív pretekov zmenil. Dôraz sa už nekladie na výkonnosť, ale na účasť,“ vysvetľuje Tom Grilk, šéf Bostonskej atletickej asociácie, ktorá populárny miestny maratón organizuje. „Pokiaľ to znamená, že viac ľudí behá pre zlepšenie svojho zdravia a kondície, je to trend, ktorý si zaslúži potlesk. Myslím si, že je rozumné, keď má budovanie kondície prednosť pred rýchlosťou.“

Dve sekundy na pol kila

Správa od RunRepeat konštatuje, že pomalšie časy amerických maratóncov idú ruka v ruke s nárastom výskytu obezity, cukrovky a výdavkov na liečbu, ktoré zaznamenáva Centrum kontroly a prevencie chorôb (CDC). Štúdia však neprišla so žiadnym dôkazom, ktorý by priamo potvrdzoval súvislosť medzi pomalšími časmi a ťažšími telami. „Rád by som povedal, že obezita je príčinou spomalenia, no nebola by to pravda. Jediné, čo môžeme, je poukázať na súčasný výskyt oboch javov,“ vraví Anderson.

Väčšina bežcov si uvedomuje, že čím viac vážia, tým pomalšie sa im bude bežať. Zaužívaný, i keď nie celkom presný vzorec tvrdí, že ťažší bežec stratí na jednej míli dve sekundy za každé pol kilo nadváhy. To znamená, že maratónec, ktorý za dvadsať rokov pribral päť kíl, zabehne 42-kilometrovú trať o osem až deväť minút pomalšie.

Údaje, s ktorými pracovala štúdia National Runners Health, síce naznačujú, že bežci naberajú na váhe ročne približne o polovicu menej ako tí, čo nebehávajú, no nadbytočné kilogramy sa aj tak prejavia na výslednom čase.

Prímestský Everest

Autor kníh o zdravej výžive, doktor Matt Fitzgerald, si všimol, že bežci, ktorí navštevujú jeho ambulanciu, majú rovnaké problémy s výživou ako ľudia, čo nebehajú. „Najväčším problémom je, že jedia priveľa tepelne upravovanej stravy, vrátane sladkého pečiva, hranolčekov, vyprážaných jedál a sladených nápojov,“ vysvetľuje Fitzgerald. Vytvoril preto kalkulačku, ktorá bežcom pomôže nájsť optimálnu bežeckú váhu.

Michael Joyner, expert na zdravie a vytrvalosť z kliniky Mayo v Rochestri, sleduje maratónske trendy už vyše 40 rokov. Dokáže vymenovať hneď niekoľko dôvodov, prečo sa časy bežcov zhoršujú:

Po prvé, väčšina bežcov už viac neašpiruje na prekonávanie osobných rekordov, ako to bolo v 70. a 80. rokoch. Po druhé, maratón sa stal akýmsi „prímestským“ Everestom, kde je hlavným cieľom dostať sa na vrchol a nie testovať hranice svojich schopností. A po tretie, priateľská a družná atmosféra povzbudzuje do účasti aj ľudí, ktorí nemajú práve atletickú postavu.

„Nie je veľa ľudí, ktorí by chceli behať viac kilometrov, pridať intenzívny tréning a upraviť svoju hmotnosť. Ale práve to všetko je potrebné, aby ste behali maratón rýchlejšie,“ dodáva Joyner.

Človek

Šport a pohyb, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie