Denník N

Chceli zmapovať všetky molekuly v tele človeka, no eurofondy nedostali

Chemik Robert Mistrík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Chemik Robert Mistrík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ich databázu využívajú firmy Apple, Nike či Coca-Cola. Keď sa v úspešnej firme uchádzali o eurofondy na vedu, projekt na mapovanie ľudských molekúl im zamietli, hlavne kvôli nedostatku fundovaných odborníkov. „Pritom projekt schválili firme, ktorá nezamestnáva ani jedného človeka,“ vraví chemik Mistrík.

Ich databázu chemických látok so spektrami („odtlačky prsta“ danej molekuly) používa aj FBI.

Chemik Robert Mistrík, riaditeľ spoločnosti HighChem, ktorá databázu prevádzkuje, hovorí, prečo sú pre vyšetrovateľov takí užitoční. „Napríklad dizajnových drog, o ktorých vieme, pribúda každý rok 50 až 70. Tieto drogy predstavujú analógy kontrolovaných látok, ktoré sa vyrobili, aby napodobňovali farmakologické účinky pôvodných psychotropných látok. Ak vyšetrovatelia odhalia v obehu nejakú novú dizajnovú drogu, môžu sa pozrieť do našej databázy, aby zistili, o akú látku ide,“ povedal.

Vo štvrtok vedec oznámil, že jeho spoločnosť čoskoro prepojí databázu s databázou americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA). Agentúra je poverená ochranou ľudského zdravia a životného prostredia v Spojených štátoch.

V minulosti na seba výrazne upozornila, keď odhalila emisný škandál Volkswagenu a firme udelila miliardové pokuty.

Spolupráca s americkou agentúrou

Vedec nám vysvetlil, že Agentúra pre ochranu životného prostredia, ale aj európske inštitúcie aktualizujú zoznamy látok, ktoré sú podozrivé z toho, že sú škodlivé, a budú sa ďalej skúmať, alebo sa dostali priamo na zoznam toxických látok.

„Veľa sa debatovalo napríklad o sladidlách v nápoji Coca-Cola Zero. V Európe sú povolené, ale v Spojených štátoch niektoré nie,“ vraví Mistrík.

Chemik hovorí, akou veľkou výhodou pre jeho spoločnosť bude, ak sa ich databáza prepojí s tou od Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA). „EPA je veľký hráč. Ak niekto bude hľadať látky, ktoré sú povedzme podozrivé z toxicity, pôjde na ich stránku. Ale tam bude odkaz na konkrétny záznam spektra z našej databázy, takže sa dostanú k nám,“ objasnil spojenie s americkou vládnou agentúrou Mistrík.

Odtlačok prsta molekuly

Databáza spoločnosti HighChem je zoznamom chemických látok s ich spektrami. „Hmotnostnou spektrometriou vieme rozbiť molekuly na fragmenty,“ povedal v rozhovore pre Denník N Mistrík.

„Z nich získame spektrum, teda akýsi odtlačok prsta konkrétnej molekuly. Ide o charakteristickú črtu, ktorú vieme využiť pri identifikácii látok. Dnes je veľkým problémom identifikovať aj známe molekuly, ktorých je viac ako 100 miliónov. Nehovoriac o tých neznámych, ktorých je ešte viac,“ dodal vedec.

Chemik vysvetlil, že databáza v súčasnosti obsahuje viac ako 6600 látok a 10-tisíc spektrálnych stromov. „Spektrálny strom obsahuje spektrá zmerané za rôznych experimentálnych podmienok. Je užitočné, ak máte niektoré látky viackrát zmerané nezávislými laboratóriami, pretože analýzy nie sú vždy úplne jednoznačné. Preto máme stromov viac ako látok. Čím viac nezávislých zdrojov, tým lepšie. Máme dva milióny spektier, čo je úplne najviac na svete, aj v tom ohľade sme unikátni.“

Eurofondy nedostali

Unikátny mal byť aj iný Mistríkov projekt, no napokon sa nerealizoval. Chemik a jeho kolegovia chceli zmapovať všetky malé molekuly v tele človeka. Súhrnne sa volajú „ľudský metabolóm“.

Ani najlepšie laboratóriá na svete nedokážu identifikovať v biologických vzorkách súčasne viac ako 15 percent látok, vysvetlil nám vlani Mistrík. Slovenskí výskumníci to chceli napraviť.

Tak ako iní vedci aj Mistrík a jeho tím sa uchádzali o eurofondy na vedu a výskum. „Náš projekt však neschválili,“ vraví chemik. „Najviac bodov nám strhli kvôli drobným pochybnostiam o fundovanosti a odbornosti jednotlivých členov riešiteľských tímov.“

„Pritom projekt schválili firme,“ pokračuje chemik, „ktorá nezamestnáva ani jedného človeka.“

Analógy Viagry

Vráťme sa k databáze chemických látok so spektrami. Keď ju chemik pred nami spustí, vyhľadá sildenafil, účinnú látku na liečbu erektilnej dysfunkcie vo Viagre.

„Vidíte, že sa nám zobrazilo asi 30 analógov sildenafilu, ktoré dnes poznáme. Existujú sofistikovaní falšovatelia alebo jednoduchí variči, ktorí buď úmyselne obmieňajú pôvodnú látku, aby sa vyhli odhaleniu, alebo sú to technicky nezdatní variči, ktorí vyrobia nedokonalú látku, s kopou prímesí. Žiaľ, títo ľudia miešajú látky na erekciu aj s psychotropnými látkami, napríklad morfiovými alkaloidmi, ktorých máme v databáze tiež peknú zbierku, a dôsledky sú neraz tragické.“

Chemik vysvetlí, že analógy Viagry, ktoré majú v databáze, sú výsledkom odchytu orgánov činných v trestnom konaní. „Alebo sa látky cielene syntetizujú vopred, aby v prípade, že takú látku nájdu kriminalisti v obehu, hneď vedeli, o čo ide,“ dodá chemik.

Takýmito syntézami sa na Slovensku zaoberá pracovisko profesora Ferdinanda Devínskeho z Farmaceutickej fakulty UK, vysvetlí Mistrík.

Apple, Nike, Coca-Cola a iní

Databázu od HighChem využívajú aj firmy Apple, Nike, Coca-Cola, Fitbit a mnohé iné. „V Silicon Valley teraz veľa riešia, aby takzvané wearables, čiže nositeľná elektronika, neobsahovali toxické zložky. Aby to vedeli povedať, potrebujú databázy chemických látok, ako je tá naša. Ak látku identifikujú, môžu sa následne pozrieť, či je klasifikovaná ako toxická alebo nie.“

Informácie o toxicite látok databáza zo Slovenska neposkytuje, ale linkuje ich na iné relevantné zdroje, čoskoro na EPA.

Chemik nám povedal, že existuje viacero kritérií, ako sa stanovuje toxicita nejakej látky, jedno z nich má pomenovanie LD50.

„Určuje letálnu, čiže smrteľnú dávku látky, ktorá zabije 50 percent jedincov v testovanej vzorke. LD50 destilovanej vody je medzi 4 až 7 litrami. To znamená, že polovica ľudí by zomrela, ak by vypila toľko litrov superčistej vody a nič nezjedla.“

Čo sa týka potravín, chemik Mistrík si posťažuje, že ich kontrola nie je dostatočná. „Potraviny sú len také kvalitné, aká kvalitná je ich kontrola. To máte ako s dopravnými predpismi. Ľudia ich budú dodržiavať podľa toho, ako sa budú kontrolovať.“

Vedec si myslí, že ak by sa potraviny kontrolovali tak starostlivo ako napríklad wearables, mali by sme oveľa bezpečnejšie potraviny.

Sami im posielajú spektrá

Na experimentálne získavanie spektier sa v spoločnosti HighChem nezameriavajú, len občas sa podieľajú na ich meraní. „Spektrá získavame hlavne zo spolupráce s firmami, univerzitami a rôznymi štátnymi inštitúciami. Poskytujú nám ich buď zadarmo, lebo boli merané z verejných zdrojov, alebo si vlastníctvo ponechajú, no dovolia nám ich používať. Naša databáza časom získala také renomé, že firmy aj univerzity sa chcú zviditeľniť cez našu databázu a radi nám poskytujú svoje dáta. Takže je to perfektná spolupráca.“

Chemik dodal: „Eawag je švajčiarsky kontrolný inštitút vody, v environmentálnom svete je značkou najvyššej kvality. Poslali nám spektrá pre 800 látok. Minulý týždeň nás dokonca urgovali, aby sme do databázy doplnili zvyšných 40 látok. Takto ich výsledky práce bude využívať celý svet. Podobne máme spektrá z FBI aj EPA.“

Do databázy sa spektrá nedostanú automaticky, v HighCheme prejdú kontrolou a spracovaním. „Ak nezodpovedajú našim kritériám kvality, do databázy ich nevložíme. Niekedy sme dáta s poďakovaním odmietli aj zo zvučných univerzít,“ vraví chemik Mistrík.

Eurofondy v školstve

Teraz najčítanejšie