Denník N

Slovenskej žalobe proti kvótam na utečencov hrozí krach. Nehľadajme za tým drámu

Na generálneho advokáta Súdneho dvora Yvesa Bota sa zniesla surová a osobná kritika. Rovnakému právnikovi nedávno tlieskali, keď bol proti žalobe Maďarska proti Slovensku.

Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie,
poradca prezidenta SR

Dvadsiaty šiesty júl nám priniesol, okrem iného, aj návrhy generálneho advokáta Yvesa Bota, v ktorých navrhol, aby Súdny dvor EÚ zamietol žalobu Slovenska a Maďarska proti rozhodnutiu o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

Surová a veľmi osobná spŕška kritiky na hlavu tohto generálneho advokáta ma núti pripomenúť, že ten istý člen Súdneho dvora navrhol, aby bola zamietnutá žaloba Maďarska proti Slovensku v neslávnej kauze nevpustenia prezidenta Maďarska na územie našej krajiny. Veľká komora Súdneho dvora žalobu  zamietla. Vtedy znel aplauz.

Vrátim sa však k jeho návrhom, ktoré boli vyhlásené teraz. Na desiatkach strán (341 bodov) sa dočítate (dostupná je však len francúzska verzia), aké skutkové poznatky, právne východiská a závery viedli generálneho advokáta k tomu, že navrhuje Súdnemu dvoru zamietnuť našu aj maďarskú žalobu.

Nemienim sa priamo venovať tomuto komplikovanému textu, ktorému porozumie azda len ten, kto sa dlhodobo a cielene venuje ústavnému právu Európskej únie a rozhodovaniu Súdneho dvora. Radšej by som napísal niekoľko viet o prístupe k takýmto výsledkom práce generálneho advokáta.

Generálny advokát nie je advokát ani generál

Člen Súdneho dvora vo funkcii generálneho advokáta navrhol, aby sa žaloby zamietli. Nie, tento návrh nesúvisí s tým, že ide o advokáta, ktorý straní inštitúciám Európskej únie. V tejto funkcii niet ani štipky advokáta, ako ho poznáme na Slovensku, a už vôbec nemá nič spoločné s generálmi.

Výraz „generálny advokát Súdneho dvora“ označuje osobu, ktorá zodpovedá za nestranný, vysoko odborný a nezávislý rozbor prípadu, ktorý je predložený Súdnemu dvoru. Analýza sa povinne končí návrhom na rozhodnutie veci.

Návrhy generálnych advokátov nie sú záväzné, ale viac ako v 80 percentách ich sudcovia preberajú do svojich rozsudkov. Už to naznačuje, že ich návrhy sú, spravidla, mimoriadne presvedčivé. Z tohto dôvodu je ťažké uveriť, že by Súdny dvor o žalobách Slovenska a Maďarska rozhodol inak, než to odporučil Yves Bot.

Nehľadajme drámu

Čo na tom však je dramatické? Ak ozaj dôjde k zamietnutiu žaloby, nestane sa nič osobitné. Takých zamietnutí je oveľa viac, ako si bežný človek dokáže predstaviť.

Členské štáty žalujú a dosť často prehrávajú. Ba povedal by som, že častejšie ťahajú za kratší koniec, než sa radujú z procesnej výhry nad inštitúciou EÚ.

Áno, osobne by som takú žalobu nepodal, napokon predseda českej vlády uveril expertom a vzhľadom na mizivú šancu uspieť radšej s veľmi triezvym úsudkom na žalobu rezignoval. Subjektívny názor však bráni málo, ak vôbec, politickému rozhodnutiu brániť sa na Súdnom dvore, tak ako to s plnou zodpovednosťou urobili naša a maďarská vláda.

Emócie by mal nahradiť lojálny prístup a solidarita

Takže, prihováram sa za to, aby sme odložili emócie. Nenadávajme francúzskemu generálnemu advokátovi. Podali sme žalobu, on ju úplne legitímne navrhol zamietnuť a uvidíme, ako s jeho návrhom naloží Súdny dvor. Ak aj žaloby zamietne, život pôjde ďalej. S nejakými škrabancami, trochu pošramotenou reputáciou, ale stáva sa to.

Berme si z toho ponaučenie a, občas, namiesto vnútroštátnej politiky dajme prednosť, tak ako žiada Yves Bot, princípu lojálnej spolupráce a solidarity.

Európska únia sme totiž my sami, nie oni a my. Máme na to!

Teraz najčítanejšie