Najvyšší súd zabrzdil developerov na Štrbskom Plese: Z Tatier sa stáva lunapark, varoval
Projekt na výstavbu lanovky na Štrbskom Plese sa vracia na začiatok. Najvyšší súd projekt stopol. O výnimke na stavbu, ktorá zasiahne územia s najvyšším stupňom ochrany, bude musieť opäť rozhodovať okresný úrad.
„Musíme sa jasne rozhodnúť, či chceme na tomto území národný park pre prírodu a ľudí, alebo ‚lunapark‘, ktorým sa Tatranský národný park stáva,“ napísal Najvyšší súd vo svojom nedávnom rozhodnutí. Ochranári krútia hlavou a neveria, že konečne sa ich niekto zastal a takto presne pomenoval, čo oni roky tvrdia.
V dlhoročnom spore medzi Lesoochranárskym združením Vlk a developerom, 1. Tatranskou akciovou spoločnosťou, rozhodoval senát Eleny Berthotyovej. Ide o výnimku na výstavbu lanovky na Štrbské Pleso, ktorú ešte pred štyrmi rokmi povolil Okresný úrad v Prešove. Ministerstvo životného prostredia ju potvrdilo, rovnako v prospech výstavby rozhodol aj Krajský súd v Bratislave. Až Najvyšší súd celý spor vrátil na samý začiatok, teda okresný úrad.
Projekt mal zasiahnuť územia národnej prírodnej rezervácie, konkrétne Mlynickú dolinu a Furkotskú dolinu s piatym stupňom ochrany a aj časť Tatranského národného parku s tretím stupňom ochrany.
„Rozhodnutie Najvyššieho súdu rešpektujeme,“ reagovalo ministerstvo životného prostredia.
Právna zástupkyňa 1. Tatranskej akciovej spoločnosti Barbora Kubošiová povedala, že rozhodnutie im ešte nedoručili, tak sa nemôže k nemu vyjadriť.
Ochranári oslavujú
Radosť z rozhodnutia má, naopak, Juraj Lukáč z Vlka a aj právna zástupkyňa združenia Iveta Rajtáková. Pripomenula, že rozhodnutie je veľmi významné, pretože Najvyšší súd je vrcholovou súdnou inštanciou a jeho názory sú záväzné aj pre ostatné úrady a súdy. Je to dôležité, keďže spor sa vracia opäť na začiatok. Doposiaľ skôr súdy a úrady rozhodovali v tom zmysle, že ak výnimku umožňuje zákon, neprekáža, ak sa využije.
Podľa Lukáča je preto dôležité nielen zrušenie výnimiek, ale aj zdôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ten totiž podľa neho konštatoval niekoľko výnimočných vlastností národného parku a nezlučiteľnosť tohto štatútu s istými ekonomickými aktivitami. „To je totálny precedens,“ reagoval Lukáč.
Pripomína, že Vlk začína tvrdo presadzovať zásadnú reformu slovenskej ochrany prírody, a to sa nedá, ak si budeme klamať. „Reforma sa musí začať tým, že si spoločnosť povie pravdu,“ dodal. Ochranári napríklad ostro vystupujú v proti výrubu v Nízkych Tatrách a aj za prísnejšiu ochranu našich bukových pralesov.
Prečo sú trate dôležitejšie ako ochrana prírody?
Podstatou argumentov ochranárov je, že ak je niečo vyhlásené za národný park a sú v ňom rôzne stupne ochrany, tak sa majú rešpektovať a prípadné výnimky sa majú riadne odôvodniť a udeľovať len v naozaj výnimočných prípadoch. V tomto spore napríklad doposiaľ nikto nevysvetlil, prečo by mala byť výstavba lyžiarskych tratí dôležitejšia ako ochrana prírody.
A práve to by mal teraz po rozhodnutí Najvyššieho súdu zohľadniť okresný úrad, ktorý bude o výnimke opäť rozhodovať. Ak výnimku udelí, mal by ju riadne odôvodniť. A mal by pritom vysvetliť aj to, „v čom záujem na vybudovaní lyžiarskych tratí prevyšuje záujem na ochrane biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a chránených druhov živočíchov a rastlín“.
Najvyšší súd sa vlastne stotožnil s argumentáciou ochranárov, pretože i v samotnom rozhodnutí opakuje, ako je dôležité myslieť na „vyšší záujem na ochrane nášho prírodného bohatstva a každý, čo i len minimálny zásah do nášho najväčšieho prírodného bohatstva, do nedotknutej prírody, musí byť dostatočne odôvodnený, ako aj každá udelená výnimka a povolený súhlas“.
Namiesto prírody budú hotely a strediská
Súd apeluje, že je „povinnosťou nás všetkých, o to viac orgánov ochrany prírody a krajiny, myslieť na budúce generácie a snažiť sa o zachovanie priaznivého stavu životného prostredia pre nasledujúce pokolenia“.
Hrozí totiž, že ďalšie generácie podľa Najvyššieho súdu budú vidieť namiesto nedotknutej prírody, divokých zvierat a rastlín len zastavané územia, lyžiarske strediská a hotely bez spevu vtákov a lesného života.
Úrady výnimku na výstavbu udelili aj na základe argumentu, že už teraz dotknuté územie ovplyvňujú lyžiari existujúceho strediska. 1. Tatranská akciová spoločnosť tiež poukazovala na to, že vlastne pokračuje v prevádzkovaní lyžiarskeho strediska, ktoré už v TANAP-e bolo dávno pred jeho vyhlásením za národný park. A okrem toho už v roku 1935 bolo Štrbské Pleso hostiteľom účastníkov majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní.
Okrem toho projekty prešli posudkami vplyvov na životné prostredie.
Tatry potrebujú presné pravidlá a hranice
Najvyšší súd developerovi oponuje, že ak by sa mal každý zásah odôvodňovať tým, že dané územie už je ovplyvnené činnosťou človeka, tak o chvíľu celý TANAP zmizne.
Pre projekt malo v tomto prípade padnúť za obeť viac ako šesť hektárov lesného porastu.
Pred sudcami neobstál ani argument, že v rámci pripravovanej zonácie národného parku malo byť dotknuté územie začlenené do rozvojovej zóny, teda do zóny vyčlenenej na turistický ruch s menšou ochranou. Berthotyovej senát v tejto súvislosti pripomenul, že zonácia sa pripravuje už viac ako desať rokov, návrhy prešli rôznymi zmenami a nikto nevie, ako bude definitívne schválená.
„Musíme len súhlasiť,“ reagoval na rozsudok šéf Správy TANAP-u Pavol Majko. Rozhodnutie o tom, že z Tatier nemá byť lunapark, ani nepotreboval počuť, pretože rovnaký názor má už roky.
Aj Majko však hovorí, že národnému parku by už pomohla zonácia, teda presné definovanie, kde sa čo môže a za akých okolností. Aby sa presne určili hranice medzi územiami, kde môžu vznikať lyžiarske strediská, kde môžu rúbať strom a kde do prírody nemôže človek zasahovať.
Na začiatku bol aj Kollár
Za Parkom snow Štrbské Pleso, a teda 1. Tatranskou akciovou spoločnosťou, bol podľa výpisu z obchodného registra do roku 2011 súčasný predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár.
Ten však svoj podiel predal za akcie v Tatry Mountain Resorts (TMR), kde má vplyv J&T.
Kollárov podiel vlastne kúpila spoločnosť Webis, za ktorou je Roman Weck a ten ho splácal aj akciami v TMR. Odmietal však akékoľvek prepojenie s J&T. Pre Trend v roku 2010 potvrdil, že spolupráca s TMR a Webisom je veľmi úzka, ale tvrdil, že s J&T nemá nič spoločné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
