Mladý učiteľ: Naši učitelia potrebujú spätnú väzbu od žiakov aj od starších kolegov

Učiteľ Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave David Laco absolvoval Individuálny rozvojový program pre učiteľov. Pomohlo mu to učiť inak a odporúča to aj slovenským učiteľom.

David Laco. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mladý učiteľ rozpráva o tom, aké by mohlo byť slovenské školstvo, čo môžu lepšie robiť mladí učitelia, prečo od žiakov chcú, aby sa venovali dobrovoľníctvu, aj ako zabaviť deti v lete.

Organizácia LEAF láka naspäť na Slovensko ľudí úspešných v zahraničí. Na čo je LEAF dobrý pre učiteľa pôsobiaceho doma?

LEAF má program, ktorý zabezpečuje stáže pre ľudí zo zahraničia, čím sa ich snaží prilákať na Slovensko. Ja som sa cez tento program dostal priamo do LEAF, kde som pomáhal s výberovými procesmi a s projektom Expertné dobrovoľníctvo. Ten zabezpečuje, aby právnik v čase dobrovoľníctva nešiel okopávať záhradku, ale aby právne vypomáhal inej neziskovej organizácii. No a zúčastnil som sa na programe Individuálny rozvojový program pre učiteľov (IRPU), ktorý LEAF tiež zastrešuje.

Na čo je to dobré?

Učiteľom to dáva možnosť rásť. Starší kolega z inej školy im chodí na hodiny a dáva im spätnú väzbu, spolupracujú najbližší rok. Z vlastnej skúsenosti viem, že človek môže vždy rásť. Ak pracujete s niekým, kto je profesionálne ďalej, má iné skúsenosti, tak tam veľmi niet čo pokaziť.

Čo ste sa naučili?

Spoznal som svojho mentora Dávida Králika, ktorý program IRPU zastrešuje. Naučil som sa od neho spôsob, akým pristupuje k žiakom. Komenský hovoril: „Učiť sa môžeme iba od ľudí, ktorých máme radi.“ Pracovali sme na tom, ako metaforicky povedané nebyť Slnkom, ale Mesiacom, ktorý odráža energiu študentov. Pracoval som na vnímaní konkrétnych študentov, napríklad tých slabších alebo tichších. Učiteľ má tendenciu venovať sa tým najšikovnejším a potom tým, ktorí robia najväčší hluk. Druhú skupinu sa snaží manažovať a prvá mu tam žiari. Často sú však v triede ľudia, ktorí sú takpovediac stratení. Učiteľ ich veľmi nevníma, nevšíma si ich posun. To, na čom sme v rámci IRPU pracovali, bolo preto napríklad používanie feedbacku a škálovanie. Na konci aktivity alebo hodiny som sa študentov spýtal, koľko sa naučili z hodiny na škále od jedna do desať a nejaké číslo povedali aj tí tichší. Následne som sa opýtal, čo musí byť iné na to, aby sa nabudúce naučili viac, čo musí byť lepšie. A už tiché hlasy prehovorili, pretože bol vytvorený konkrétny priestor a nezostali nepovšimnutí.

Prečo ste do tohto programu išli?

Naša škola sa rozrastá a ja som stále jeden z junior kolegov. Máme interný rozvojový program, chodíme si navzájom na hodiny a dávame si feedback. Ale vnímal som, že by bolo dobré vedieť názor aj od niekoho z inej školy, kto má inú skúsenosť. Niektorých mentorov z programu som poznal a vedel som, že sú to dobrí ľudia. Bola to dobrá príležitosť na môj osobný rozvoj a tým aj rozvoj mojich študentov.

Učili ste sa teda znova učiť?

Učil som sa učiť inak. Neštudoval som pedagogiku, čiže neviem, ako by sa malo učiť. Som psychológ.

Je výhoda, ak učiteľ nemá ukončenú pedagogiku?

Neviem, či sa to dá takto zovšeobecniť. Mne psychológia pomáha lepšie porozumieť osobným príbehom jednotlivých žiakov, ako aj tomu, ako na nich vplýva prostredie, v ktorom sa učia. Myslím, že dobrá pedagogická škola by v sebe takúto psychológiu mala učiť.

Uvažovali ste nad tým, že by ste pedagogiku študovali?

Študoval som teológiu, psychológiu a biznis,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |