Denník NŠiiti, suniti, al-Káida aj Islamský štát. Arabi spustili boj o chaotický Jemen

Juraj ČokynaJuraj Čokyna
Počas náletov na hlavné mesto Saná zomrelo 13 ľudí. FOTO - TASR/AP
Počas náletov na hlavné mesto Saná zomrelo 13 ľudí. FOTO – TASR/AP

Štvrtkové útoky majú podporu Spojených štátov. Ich cieľom je zastaviť postup šiitskych rebelov, ktorí už z krajiny vyhnali demokratického prezidenta Hadího. Situáciu však môžu využiť islamistické skupiny.

Chaos, to je slovo, ktoré dnešný Jemen vystihuje asi najviac. Proti slabej vláde bojujú šiitski rebeli, nezávislosť požadujú Jemenčania z juhu krajiny. Na východe krajiny je usídlená al-Káida, v hlavnom meste Saná minulý týždeň zabíjal Islamský štát.

A do toho všetkého prišla vojenská invázia arabských spojencov, ktorú viedla susedná Saudská Arábia.

„Revolúcia je na severe, ďalšia na juhu. Jemenčania sa stali cudzincami vo vlastnej krajine,“ opísal pre BBC Abdulrahman, miestny novinár. Nikto netuší, či sa Jemen nezmení na novú Líbyu alebo Sýriu, ktoré sú dnes synonymom bezvládia a teroru. A či útok vedený Saudskou Arábiou skutočne pomôže nastoliť v krajine poriadok.

graf_jemen_WEB

Už nie je dôvod na optimizmus

Keď sa v roku 2011 prebudil arabský svet, Jemen nebol výnimkou – počas Arabskej jari sa Jemenčania zbavili dlhoročného prezidenta Alího Abdulláha Saleha. Ten stál na čele krajiny od jej vzniku v roku 1990, keď južná a severná časť Jemenu vytvorili spoločnú republiku.

Pár mesiacov po revolúcii vládol v krajine mierny optimizmus. Novým prezidentom sa síce stal Mansúr Hadí, bývalý viceprezident počas Salehovho režimu, no podarilo sa mu dotlačiť miestne klany a náboženské skupiny, aby si sadli za jeden stôl a dohodli sa na tom, ako má Jemen v budúcnosti vyzerať.

Začiatkom minulého roka vyzeralo, že sa to Hadímu podarilo. V januári 2014 sa totiž delegáti dohodli, že sa z krajiny stane federácia šiestich regiónov, čo malo vyhovovať všetkým stranám.

Nepodarilo sa. S dohodou nakoniec nesúhlasila kľúčová skupina – rebeli Husíovia, ktorí už v tom čase ovládali severnú časť krajiny.

Za nezávislosť bojuje aj juh krajiny. FOTO - TASR/AP
Za nezávislosť bojuje aj juh krajiny. FOTO – TASR/AP

 

Husíovia napokon v septembri 2014 obsadili hlavné mesto Saná a v januári tohto roka spravili vojenský prevrat. Demokraticky zvoleného prezidenta Hadího poslali do domáceho väzenia, z ktorého nakoniec ušiel, a spolu s vládou sa prechodne usídlil na juhu v meste Aden.

Vydržal tam necelý mesiac – keďže sa Husíovia pomaly prebili až k Adenu, musel nakoniec Hadí z krajiny utiecť. Namiesto neho nakoniec prišli saudské stíhačky.

Široká koalícia

Prvé správy o tom, že sa niečo deje, sa objavili už v stredu. Svetové agentúry informovali, že Saudská Arábia presúva časť svojich vojsk na juh k jemenským hraniciam. Aj keď pôvodne tvrdili, že ide len o preventívnu akciu, vo štvrtok sa ukázalo, že išlo o prípravu na útok.

V noci letectvo Saudskej Arábie zaútočilo na viaceré ciele v susednej krajine. Saudi počas operácie „Rozhodujúca búrka“ do boja nasadili sto bojových stíhačiek a 150-tisíc vojakov.

„Spravím, čo bude treba, aby sme ochránili legitímnu vládu Jemenu pred jej pádom,“ vyhlásil podľa BBC na tlačovej konferencii Adel al-Jubaír, saudský veľvyslanec v Spojených štátoch. Američania podľa al-Jubaíra s intervenciou súhlasili, do vojenskej operácie sa však priamo nezapoja.

 

O vojenskú pomoc požiadal arabské krajiny súčasný jemenský prezident Mansúr Hadí, ktorý v stredu ušiel z krajiny. Okrem Saudov sa do vojenskej operácie zapojilo aj Jordánsko, ktoré do Jemenu poslalo svoje stíhačky, a Egypt, ktorý vo štvrtok vyslal do Adenského zálivu štyri vojnové lode.

Intervenciu tiež podporili krajiny Arabského zálivu ako Kuvajt, Katar, Bahrajn a Spojené arabské emiráty, a tiež vzdialenejšie štáty Maroko, Sudán či Pakistan.

Kto sú Husíovia?

Hlavným cieľom arabských štátov boli Husíovia, ktorí sa v Jemene za pár rokov stali silnejšou skupinou ako samotná vláda. Ešte pred pár rokmi bola situácia presne opačná – Husíovia boli len malou skupinou na severe krajiny, ktorá bojovala za lepší život a väčšie práva.

Ako náboženská menšina – šiitskych moslimov je v Jemene zhruba tretina, zvyšok sú suniti – boli totiž vtedajšou vládou prezidenta Saleho utláčaní.

Proti tomu sa začiatkom minulého desaťročia vzbúril Husseín al-Husí, ktorý sa postavil na čelo miestneho náboženského hnutia. On sám a jeho hnutie sa inšpirovali iránskou náboženskou revolúciou, od ktorej prebrali aj populárny slogan: „Smrť Amerike, smrť Izraelu, pobite Židov, víťazstvo islamu!“

Jemenská vláda viedla s Husíovcami celkovo šesť vojen. Prerušila ich až Arabská jar, ktorú šiitski rebeli od začiatku podporovali. „Išlo o jednu z prvých skupín, ktoré boli predchodcami Arabskej jari. Boli proti prezidentovi Salehovi a proti represii,“ povedala pre BBC Madeleine Wells z George Washington University, ktorá rebelov dlhodobo sledovala.

Revolúciu Husíovia využili naplno. Najskôr obsadili mesto Sáda, regionálne centrum na severe Jemenu, a postupne svoj vplyv rozširovali. Paradoxne im k tomu pomohlo spojenectvo s bývalým prezidentom Salehom, s ktorým pôvodne bojovali. A neprekážalo im ani to, že Salehove vojská v roku 2004 zabili ich lídra al-Husího.

Na ich strane dnes podľa New York Times bojuje veľká časť jemenského vojska, ktoré aj po revolúcii zostalo verné bývalému prezidentovi. Preto majú rebeli prístup k bojovým stíhačkám a špeciálnym jednotkám, ktoré pomáhali vycvičiť Spojené štáty.

Rebeli majú prístup aj k ťažkej vojenskej technike. FOTO - TASR/AP
Rebeli majú prístup aj k ťažkej vojenskej technike. FOTO – TASR/AP

Neprehľadná situácia

Analytici už dlhšie upozorňovali na to, že si regionálne mocnosti ako Saudská Arábia a Irán môžu z Jemenu spraviť bojisko. Husíovia sú totiž už niekoľko rokov obviňovaní z toho, že ich podporuje iránsky režim.

Teherán aj šiitski rebeli to síce odmietajú, no nebolo by to nič prekvapujúce – Irán už dlhšie financuje napríklad režim sýrskeho prezidenta Bašara Asada, či libanonské hnutie Hizballáh. Podporujú tiež šiitskych bojovníkov v Iraku.

Irán útoky arabských spojencov odsúdil. „Invázia spôsobí len to, že sa terorizmus a extrémizmus rozšíri do celého regiónu,“ vyhlásila podľa agentúry AFP Marzí Afkham, hovorkyňa iránskeho ministerstva zahraničia. Teherán tiež povedal, že na „agresiu“ nebude vojensky reagovať.

Atmane Tazaghart, alžírsky expert na terorizmus, však upozorňuje, že situácia nie je ani zďaleka taká čiernobiela. „Irán podporuje Husíov rovnakým spôsobom ako všetky šiitske skupiny v regióne. Nesmieme však zabudnúť na to, že Saudská Arábia až do decembra Husíov utajene podporovala, pretože bojovali proti al-Káide aj Islamskému štátu,“ povedal Tazaghart pre portál France24.

 

Odpor voči sunitským teroristom je asi to jediné, čo spája tak Husíov, ako aj jemenskú a americkú vládu. Či to však bude stačiť na to, aby si znepriatelené strany opäť sadli za jeden stôl a rokovali, to je otázne.

„Dúfam, že Husíovia počúvajú hlas rozumu. Dotlačili nás do toho, čo sa práve deje,“ povedal podľa AFP Riád Jassín, jemenský minister zahraničia.

Istá je dnes len jedna vec – že obrovskú chudobu, v ktorej väčšina Jemenčanov dlhodobo žije, vojenská intervencia nevyrieši.

„Bojovať proti zlým chlapíkom je dôležité, Jemen však nutne potrebuje hlavne ekonomickú pomoc. Jeho ekonomika sa potápa, importuje 90 percent jedla a čoskoro nemusí mať prístup k pitnej vode,“ napísal pre BBC P. J. Corwley, profesor diplomacie na George Washington University.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].