Denník N

Zlo nie je dedičné, hovorí režisér, ktorý spojil dcéru vražedného prokurátora a syna jeho obete

Režisér Pavel Paleček. Foto - Archív P. P.
Režisér Pavel Paleček. Foto – Archív P. P.

Po nakrútení filmu o komunistickom prokurátorovi, ktorý poslal na smrť desiatky ľudí, pripravuje Pavel Paleček film o stretnutí jeho dcéry so synom jednej z prokurátorových obetí.

Režisér Pavel Paleček získal niekoľko medzinárodných cien za film Vrahom z povolania, v ktorom dostal pred kameru komunistického prokurátora Karla Vaša. Ten stál – okrem iných – aj za justičnou vraždou generála Heliodora Píku. Vaš ako jeden zo strojcov politických procesov 50. rokov ušiel trestu ponovembrovej justície a nikdy nič neoľutoval. Paleček, mimochodom vnuk politického väzňa, historik a dokumentarista, však nezostal len pri pôvodnom filme. Práve dokončuje jeho voľné pokračovanie. Je o stretnutí detí prokurátora Vaša a jeho obete Píku.

Vo svojom filme Vrahom z povolania o komunistickom prokurátorovi Karlovi Vašovi ste priniesli výpoveď z druhej strany, spoveď páchateľa. Dnes dokončujete film o dcére komunistického prokurátora Karla Vaša a syna popraveného generála Heliodora Píku. Ako sa Vám podarilo presvedčiť Milana Píku, aby vystupoval vo filme s dcérou človeka, ktorý nechal obesiť jeho otca?

Všetko sa začalo v Bratislave v roku 2013 na predpremiére filmu o Karlovi Vašovi. Vtedy ma jeho dcéra požiadala, aby som v kine prečítal jej list. V ňom hovorí, že sa hanbí za činy svojho otca a cíti vinu aj zaňho. Že je nešťastná, že nemôže jeho zločiny napraviť alebo sa za ne aspoň ospravedlniť. Syn pána generála Píku Milan stál na pódiu a pri čítaní listu nedal najavo žiadne emócie. Po tom, ako skončila predpremiéra, ma požiadal o číslo na Galinu Vašovú. Priamo z kina jej vtedy o desiatej večer zatelefonoval a slušne poďakoval. Týmto telefonátom sa začal celý príbeh.

Váš najnovší film má byť voľným pokračovaním dokumentu Vrahom z povolania – Utrpenie sudcu Karla Vaša. Ten priniesol pomerne otvorenú spoveď komunistického prokurátora po rokoch. Všimli ste si aspoň náznak sebareflexie, ľutoval vtedy 96-ročný Karel Vaš svoju účasť na zločinoch minulého režimu?

On o žiadnych zločinoch nehovoril. Tvrdohlavo tvrdil, že konal vždy spravodlivo. Hovoril to asi rovnako presvedčivo ako nacistickí zločinci – vždy podľa rozkazu. Keď sme ale začali hovoriť o kauze, ktorá ho preslávila – hoci prispel k obeseniu viac ako dvoch desiatok nevinných ľudí a tisíca postrieľaných nemeckých civilistov pri odsune v roku 1945 – tak sa necítil komfortne. Miešal fakty a výmysly dohromady.

Dá sa teda povedať, že váš nový film o druhej generácii, o deťoch Vaša a popraveného Heliodora Píku, je v istom zmysle jeho voľným pokračovaním?

Do filmu o Karlovi Vašovi sme úmyselne nedali žiadnu negatívnu informáciu o jeho osobnom živote. Pretože napríklad vysokopostavený nacista, ríšsky protektor Reinhard Heydrich vraj hral krásne na husle a miloval svojich blízkych, ktorí nechceli uveriť, že by si mohol vymyslieť holokaust. Takže či sa správal prokurátor Vaš k svojim blízkym dobre alebo zle, vôbec nesúvisí s tým, aké zločiny páchal. Preto sme všetko osobné vypustili, okrem informácie, že na fronte mal znásilňovať a tiež fyzicky týrať ženy. Všetko osobné je však v druhej časti filmu, ktorý práve dokončujeme. Musím povedať, že je to dosť ostré.

Ako sa postavila k myšlienke natočiť film Vašova dcéra?

Odmietala to niekoľko rokov. Ešte v čase, keď jej otec žil. Hovorila, že nemá nikoho iného a že sa oňho musí postarať a nemôže povedať, čo si myslí, verejne. A celý ten čas dúfala, že sa otec ospravedlní. Nie za zločiny, ktoré spáchal na cudzích ľuďoch, ale za všetky príkoria, ktorými ničil aj život svojich najbližších. Keď zomrel, zavolala mi, že si môžem odniesť všetky jeho osobné veci. Nakrúcanie však naďalej odmietala. Obávala sa vlastného kolapsu. Vysvetľovala mi, že všetko, čo s otcom súvisí, ju dohnalo až na psychiatriu.

Vo filme však nakoniec vystupuje.

Áno, ukázala svoju tvár. Prvýkrát a zrejme aj naposledy. Nie príliš dlho po smrti jej otca som jej povedal, že rozumiem, čo všetko s ním musela pretrpieť. A že to nemalo žiadny zmysel. Ale ak sa zosype, pretože o týchto veciach prvýkrát prehovorí verejne, na kameru, tak jej utrpenie a prípadný kolaps zmysel mať bude. Bola zvyknutá na neobyčajne hrubé zaobchádzanie od svojho otca. A v tej chvíli na to kývla. Po natáčaní mi povedala, že neľutuje. Ale druhýkrát by do niečoho takého už nešla.

Milan Píka a Heliodor Píka krátko po vojne.

Milan Píka strávil posledné hodiny pred popravou so svojím otcom v cele vo väzení v Plzni. Keď prišiel čas popravy, vyviedli ich oboch z cely. Heliodora jednými dverami k šibenici, kde čakal aj prokurátor Vaš, a syna Milana druhými dverami von. Scénu, keď otca popravili na šibenici, nakoniec syn nevidel. Celú noc pred výkonom popravy spolu hovorili a generál Heliodor Píka spomenul synovi aj to, že celý proces zmanipuloval Karel Vaš. Dokázal sa stretnúť s jeho dcérou, podať jej ruku?

Oni sa na prvý pokus nestretli. Galina na niekoľko dní skolabovala. Pred druhým pokusom, keď sa mali stretnúť, skončil u lekára Milan Píka, ktorý má 95 rokov. Lekár mu vynadal, že sa zbláznil, keď chce vo svojom veku podstúpiť také extrémne stresové a citové vypätie. Podať ruku dcére človeka, ktorý vzal jeho otcovi život. Prečo to vraj robí? Milanovi sa niekoľko nocí snívalo o tom, že sedí opäť s otcom v cele. Pýta sa ho, čo by povedal na to, keby sa s dcérou Karla Vaša stretol a zmieril. Lekár mu to potom zakázal.

Stretli sa nakoniec Galina Vašová a Milan Píka?

Keď som Milanovi povedal, že Galina za ním do Bratislavy pricestovala z Plzne a stojí pred domom, kde čaká, či zíde dolu zo svojho bytu, tak to s ním, samozrejme, pohlo. To ostatné zistíte vo filme. Ťažko sa o tom hovorí. Celý film je o hľadaní vnútornej sily. O vyrovnávaní sa s tým, kto boli naši rodičia. Aj o tom, že sa niekedy až do smrti nejde vyrovnať s nespravodlivosťou. Či už ju spáchal niekto na vašom blízkom, alebo ju váš blízky spáchal na niekom inom. To, čo zažijeme s rodičmi, nás navždy poznamená.

Kedy si budeme môcť váš film pozrieť?

Dokončujeme ho a na jeseň ponúkneme do distribúcie. Bude sa volať Krištáľový fantóm. Je o veľkom zápase, ktorý celý život prežívali dvaja ľudia v odlišných kontextoch a pritom netušili, koľko toho majú spoločného.

Pre Milana Píku bol celý život jeho otec Heliodor vzorom. Ako zvládol celú túto situáciu?

Len nedávno ho menovali slovenský aj český prezident zhodne za generála – za jeho službu v britskom kráľovskom letectve Royal Air Force – je jedným z posledných žijúcich vojakov britskej armády na Slovensku – no aj za celoživotné úsilie o očistenie mena svojho otca. Hlavne vďaka synovi Milanovi poznáme celý príbeh jedného z prvých komunistami popravených vojakov, ktorý sa stal symbolom odporu proti totalitnému režimu. Stretnutie s dcérou Karla Vaša preňho predstavovalo zdravotné riziko, napriek tomu ho bol ochotný podstúpiť. Milan Píka je pre mňa viac ako len žijúcim generálom oboch našich armád, slovenskej a českej. Práve preto, že to vôbec nemusel robiť. Ale dokázal to urobiť kvôli svojmu otcovi aj nám ostatným.

Zločiny komunizmu neboli nikdy potrestané. Dajú sa vôbec odpustiť, dá sa hovoriť o zmierení?

Myslím, že nie. Ľudia, ktorí boli súčasťou momentov ako holokaust, mučenie a popravy, to nikdy nedostanú z hlavy, nech sa to snažia vytesniť zo všetkých síl. Ono sa to vždy nakoniec vráti, aj keby to všetko stokrát opustili. Ak si však dokáže podať ruku dcéra vraha so synom obete, tak je to úžasný signál pre nás ostatných. Komunizmus týmto momentom skončil. Aspoň pre mňa určite áno. Bol to naozaj dobrý pocit. Pocit, ktorý vám dá možnosť veriť v človeka po toľkých neľudskostiach, ktoré sa diali a dejú na svete aj dnes. Pretože to znamená, že zlo nie je dedičné. A že k zmene myslenia stačí jedna generácia. Alebo nie?

Milan Píka ako stredoškolák.

Karel Vaš – krutý vrah

Rodák z Užhorodu bol počas vojny spravodajcom československej brigády v ZSSR a bol zodpovedný za preradenie stoviek občanov, nepohodlných pre sovietsku tajnú službu NKVD, do trestných oddielov, kde sa účasť končila často smrťou. Po vojne organizoval v spolupráci s NKVD deportácie z Československa do gulagov. Jemu podriadené bezpečnostné oddiely vraždili nemeckých civilistov – tisíc v Postoloprtoch, osem na jeho priamy rozkaz v Kroměříži a dvanásť v Prahe. Bol priamo zodpovedný za justičnú vraždu generála Heliodora Píku, osobnosť 1. aj 2. odboja. Ako komunistický prokurátor prispel k obeseniu dvoch desiatok ľudí. Ponovembrové súdy mu za justičnú vraždu Helidora Píku vymerali sedem rokov, neskôr však rozhodli, že zločiny sú premlčané. Svoj život dožil v luxusnom penzióne pre dôchodcov v Prahe, zomrel v roku 2012, dožil sa 96 rokov.

Heliodor Píka – legionár

Narodil sa 3. júla 1897 v Štítine pri Opave. V čase, keď študoval farmáciu, začala sa 1. svetová vojna. Píka sa stal významným členom 1. odboja, patril k prvým československým legionárom na ruskom fronte, až kým sa na príkaz prezidenta Masaryka presunul na francúzsky front, kde robil aj zdravotníka v prvej línii. Neskôr dostal
za svoje činy niekoľko vyznamenaní.
Po emigrácii z Protektorátu stál pri formovaní 2. odboja proti nacizmu. Zaslúžil sa o prepustenie československých vojakov uväznených po roku 1939 v ruských gulagoch. Vo vykonštruovanom procese ho komunisti odsúdili na smrť a 21. júna 1949 popravili. Na intervencie syna bol in memoriam rehabilitovaný v roku 1968, po okupácii a normalizácii sa uznania za svoju činnosť dočkal až po roku 1989.

Pavel Paleček

Je český historik a dokumentarista, získal doktorát z moderných dejín na Masarykovej univerzite, vedecké pobyty absolvoval aj vo Viedni, v New Yorku na Columbia University, Max Planck Institut v Berlíne. Je autorom kníh, ktoré sa zaoberajú dejinami studenej vojny, prvej a druhej svetovej vojny. Pracoval v Lidových novinách, v Ústave pre súdobé dejiny Akadémie vied ČR. Bol členom a riadil newyorskú kanceláriu American Fund for Czechoslovak Relief. Založil Odbor edičnej činnosti Ústavu pre štúdium totalitných režimov, dnes je vedúcim Oddelenia výuky a vzdelávania českého Vojenského historického ústavu. Zakladal múzeum komunizmu 10-Z v atómovom kryte v Brne. Je autorom niekoľkých filmov – Klíček, Vrahem z povolání – Utrpení soudce Karla Vaše, ktorý bol ocenený aj v USA. Dokončuje jeho voľné pokračovanie a pripravuje film o zabudnutom komunistickom tábore z 50. rokov Tmavý důl v Rtýni v Podrkonoší, ktorým prešiel ako politický väzeň aj jeho starý otec.

Teraz najčítanejšie