Denník N

Poslanec OĽaNO Heger: Podľa mňa sa Matovič do parlamentu čoskoro vráti

Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič

Eduard Heger tvrdí, že poslanci klubu OĽaNO majú vplyv na použitie peňazí strany, hoci formálne nie sú členmi Matovičovej strany.

Súčasný poslanec OĽaNO Eduard Heger (40) sa do parlamentu dostal vďaka vyše 15-tisíc hlasom voličov pravdepodobne z kresťanských komunít, v ktorých je známou postavou. Spolu s Veronikou Remišovou sa najčastejšie vyjadruje k ekonomickým témam. Do parlamentu prišiel z biznisu, s Jurajom Drobom zo SaS pracoval vo firme, ktorá vyvinula a predávala luxusnú vodku Double Cross. V rozhovore vysvetľuje, že OĽaNO už dávno nie je len protestnou stranou, čo si myslí o štýle politiky Igora Matoviča, o pohľade populárneho konzervatívca na spory s liberálmi a o tom, kto zo súčasnej vlády robí dobrú robotu.

V posledných mesiacoch ste ako poslanec čoraz viac viditeľný. Vidíme vás pravidelne stáť vedľa Igora Matoviča či Veroniky Remišovej. Čo sa stalo?

Pravdepodobne je to tým, že teraz sú aktuálne témy, ktorým sa venujem. Sú to hlavne témy týkajúce sa financií a rozpočtu. Taktiež som podpredsedom nášho poslaneckého klubu pre personálne záležitosti, čo tiež môže mať na to vplyv.

Podpredseda klubu pre personálne záležitosti – to znie zvláštne.

Súvisí to s tým, že nie sme štandardná strana, ale hnutie, ktoré spája nezávislé osobnosti z praxe. Vzťahy sú pre nás dôležité, a keďže sa do parlamentu dostalo viacero nových ľudí, pochopili sme, že takáto pozícia bude prínosom. V minulosti som pôsobil na viacerých manažérskych postoch, tak si ma kolegovia vybrali.

Viera Dubačová a Oto Žarnay, dvaja z vašich pôvodných 19 členov klubu, vám už v prvý rok odišli. Vyše desaťpercentná fluktuácia nie je dobrá vizitka personálneho manažéra.

Rozumiem, na čo narážate, no aj pri dlhom a poctivom výbere kandidátky sa môže stať, že niektorí ľudia majú inú predstavu, ako budeme fungovať na klube, čo sa zrejme stalo v prípade Vierky a Ota a vyhodnotili to tak, že chcú od nás odísť. Zvyšok kolektívu spolupracuje dobre.

Čo sa im na vašom klube nepozdávalo? Nevyrušil ich Igor Matovič, keď začal hovoriť, že chce hnutie profilovať ako konzervatívne?

Vierka Dubačová je silná osobnosť s vlastnou predstavou, za ktorou si ide. Na to, aby kolektív mohol dobre fungovať, potrebuje mať tímových hráčov.

Čiže sa nezhodla s Igorom Matovičom a pán Žarnay sa s ňou zviezol?

Vierka mala vlastnú predstavu a miera jej stotožnenia s víziou OĽaNO bola nízka.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Aká je tá vízia?

Vízia je ľudské a rozumné Slovensko. Chceme Slovensko, ktorému sa darí, ktoré riadia čestní skúsení ľudia, a kde sme si všetci rovní.

Pochybujeme, že existuje politická strana, ktorá toto nesľubuje.

Áno, práve preto musíme pozerať na to, aké sú naozajstné skutky. Preto je čas, aby prišli noví politici, ľudia novej generácie.

Igor Matovič je nový či starý politik?

Nový.

Koľko rokov tam je?

Sedem. Ale nepatrí do kategórie starého typu politika, ktorý nedodržiava slovo.

Nikdy nebol vo vláde, nemohol ukázať, ako dodržiava slovo, ak sa dostane k moci. Bol vždy len na strane protestu, kontroly moci. Terajšie OĽaNO chce získať moc a byť raz súčasťou vlády?

Áno, určite. Vidíme sa vo vláde s ľuďmi, ktorí túto krajinu chcú viesť efektívne a čestne.

Vidíte aj Igora Matoviča ako riadneho člena vlády?

Podľa mňa by bol kvalitným členom vlády… Možnože aj teraz vyzeráme, že len kritizujeme, ale prešľapy súčasnej vlády sú také veľké, že nemôžeme byť ticho. Na druhej strane, pred voľbami sme sa snažili predstaviť náš program a aj v našich súčasných návrhoch, ktoré predkladáme do parlamentu, sú tieto riešenia. No viac sme zrejme vnímaní cez upozorňovanie na korupciu.

Robertovi Ficovi sa darí zobrazovať opozíciu ako bláznov, ktorí nedokážu spolupracovať. Ale aj správanie vášho lídra a vôbec to, že ste ako OĽaNO len voľné združenie, k tomu pomáhajú.

Ich spája silný líder, ktorý autokratívne vládne, my sme skupina ľudí, ktorá ukazuje, že sa vie dohodnúť a vie byť jednotná. My nepotrebujeme systém, kde jeden zavelí a všetci poslušne zasalutujú.

Ale v politike je aj dôležité, aby strana alebo jej líder vedeli partnerom garantovať dohodnuté veci, nie že sa o všetkom bude vždy nanovo diskutovať.

Podporujete mýtus, že sme nejaká chaotická partia, ktorá sa nevie na ničom dohodnúť. My sa vieme na dobrých témach pre Slovensko dohodnúť. Parlament si predstavujeme ako miesto, kam vláda prinesie nejaké riešenie a zvolení zástupcovia ľudí o ňom diskutujú. Lenže dnes je to formálne. Vláda si pošle svoj zákon, poslanci vlády k nemu ani nevystúpia, my úplne zbytočne poukazujeme na konkrétnosti, ktoré vidíme, že nie sú dobré. A ani len nedostávame spätnú väzbu.

Medzi vami ako poslaneckým klubom a Igorom Matovičom neexistuje vlastne žiadny právny vzťah. Vy ste poslanci a on šéfuje strane, ktorej vy nie ste členmi. Ako by mohol Igor Matovič napríklad uzatvárať koaličnú dohodu? Kto by ju vlastne uzatváral za OĽaNO?

Pokojne Igor Matovič, veď my sa vieme dohodnúť.

Kde ešte vo svete toto funguje?

Pozeráte sa na to stále optikou starej doby. V súčasnosti je však dôvera v politiku naštrbená, riešením už nie je ťažká autokracia a lídri, ktorí nám poslancom ako automatom niečo nariadia. Vo vyspelých krajinách dialóg funguje, k riešeniam sa dochádza na základe kvalifikovaného dialógu. A nie tak, že niekto buchne po stole „a takto to bude“. Ľudia v hnutí alebo strane predsa nie sú len bábky. Čo nemajú vlastný názor? Nemôžu sa vyjadriť?

Odbočujete od témy. Rozprávame sa, ako OĽaNO funguje ako politická strana a ako klub a kto zaň vlastne môže hovoriť.

Sme zvolení ako zástupcovia ľudí. Keď sa pozriete na naše životné príbehy a výsledky, zistíte, že fungujeme na demokratických princípoch aj vo svojich životoch. Nepotrebujeme byť vedení autokraticky ako niektorí koaliční poslanci. Nemôže to fungovať tak, že sa pán Robert Fico s dvoma ľuďmi na niečom dohodne a parlament to vždy len formálne odklepne. Veď je tam 150 zvolených zástupcov ľudí, ktorí o tom majú diskutovať. Ale, samozrejme, ak líder typu Fico vyberá sám kandidátku, sám určuje jej poradie, tak tam dá ľudí, ktorí nepotrebujú diskutovať. Vtedy je svedomie na vedľajšej koľaji, ale zvonku to vyzerá ako poriadok.

Spomeňte si napríklad na nedávne Žitňanskej zákony, ktoré museli mať medzi lobistami dosť odporcov. Viete si predstaviť, že by prešli, ak by sa napríklad v Smere všetci vykašľali na politické dohody?

Toto je tá absurdita, že dobré veci neprejdú preto, lebo sú dobré, ale preto, že Smer má politickú dohodu s Mostom. To premiér musí zaveliť, aby poslanci podporili dobrú myšlienku? Majú morálny problém sa k nej prihlásiť? Mali by mať opačný problém, mali by sa hanbiť prihlásiť sa k zlej myšlienke. Veď poslanci by mali zastupovať záujmy ľudí, ktorí ich zvolili, a nie záujmy lobistov.

Ako sa cítite, keď čítate články, že Igor Matovič sedí na kase a kontroluje milióny eur, ktoré dostalo OĽaNO za volebný výsledok, a vy ako poslanci naozaj nemáte ako ovplyvniť, čo sa s tými peniazmi deje?

Keď to čítam, tak si hovorím, ako možno realitu skresliť. Igora Matoviča poznám niekoľko rokov, je inšpiratívny v tom, ako vie narábať s peniazmi. Nepotrebujeme sa ho zastávať, ale sme v klube skôr radi, že sa stará o stranícke peniaze.

Prečo je lepšie, ak sa o spoločné peniaze stará len Igor Matovič, ale v inom je lepšie mať demokraciu?

Áno. Igor Matovič má pod rukou technicky peniaze ako štatutár, ale ja za seba môžem povedať, čo sa s tými peniazmi deje. Diskutujeme o tom, na čo peniaze použiť a čo by už nebolo efektívne. Igor Matovič pri tom často hovorí, aby sme si šetrili na voľby, čo je veľmi múdre, aby sme potom neboli závislí od oligarchov a sponzorov. Zatiaľ ukazuje, že vie byť efektívny.

Koľko členov vášho klubu je členom strany?

My sme 17-členný klub, pričom naši členovia sú aj Ján Budaj zo Zmeny zdola a Gábor Grendel z NOVA, zvyšok sme boli na kandidátke OĽaNO. Pýtate sa, koľkí sú aj členmi strany? No ale čo dnes stranícka knižka garantuje? Akú výpovednú hodnotu má informácia, koľko má strana členov, keď za ministrov musí dať ľudí nestraníkov, lebo medzi vlastnými členmi nevie nájsť kvalitných ľudí na tieto funkcie. Uvažujete nad tým, prečo dnes niektorí ľudia nechcú byť členmi strany? Mnoho ľudí jednoducho nechce byť členom nejakej strany, aby nemali pocit, že sa zapredali. Ale voličom je jedno, či sme, alebo nie sme členmi OĽaNO. Zaujíma ich, či robíme niečo pre to, aby sa mali lepšie. Kontrolovať počty členov v stranách a stavať na tom je len nápad pána Danka.

Hanbili ste sa veľmi, trochu či vôbec za Igora Matoviča, keď rozprával o premiérovi, že on a jeho manželka majú peniaze – 600 miliónov na Belize – na základe anonymu?

Ja osobne som sa nemal prečo hanbiť. Igor Matovič reagoval na konanie pána premiéra, ktorý na základe údajného anonymu poveril do jeho firmy napochodovať policajtov z NAKA, aby vyvolali dojem, že je neplatič daní. A Igor chcel ukázať, či NAKA bude na základe jeho anonymu konať rovnako ako v prípade pána premiéra.

Bolo to dobré?

V komunikácii to trošku zaniklo, na tej tlačovej besede som bol, Igor jasne povedal, že dostal anonym spolu s dokumentom, ktorý dokazoval predražený nákup. Zverejnil informáciu, ktorú dostal, a povedal prešetrite to, nič viac.

Čiže je v poriadku len tak zverejniť anonym, že premiér má niekde peniaze, hoci na to nie sú žiadne dôkazy? A navyše pred obrovským publikom, ktoré Igor Matovič má?

A bolo v poriadku, keď pán premiér na základe údajného anonymu poslal NAKA do Igorovej firmy? Prečo by to teda nebolo v poriadku? Veď mohlo ísť o peniaze z korupcie.

Pretože potom niekto iný napíše napríklad anonym, že Matovič tuneluje stranícke peniaze, a príde napríklad poslanec SNS, zvolá tlačovku a povie, že Matovič kradne peniaze určené strane, teda možno… teda tvrdí to len anonym…

Igor bol v minulosti nejedenkrát z tohto koaličnými poslancami obvinený, hoci my vidíme do toho a vieme, že to nie je pravda. Igor Matovič však používa komunikáciu, ktorá odráža závažnosť situácie. S niektorými jeho vyjadreniami sa nestotožňujem, na druhej strane vidieť, že vyjadruje hlas voličov. Tie vety o Belize som však nepovažoval za niečo prestrelené, pripadalo mi to tak, že pán Fico a Igor Matovič na seba vrhajú špinu, tak som to bral ako nestranný pozorovateľ.

Ako chcete, aby sa ľudia sústredili na vecné problémy v politike a detaily riešení, keď zároveň tvrdíte, že je v pohode len tak povedať o premiérovi, že má niekde na ostrove 600 miliónov z korupcie?

Áno, takýto politický boj na obidvoch stranách nepomáha k zvyšovaniu politickej kultúry na Slovensku.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Oznámili ste, že budete mať v auguste výjazdové zasadnutie poslaneckého klubu. Čo to je za plán?

Stretneme sa niekde v strede Slovenska, keďže aj veľa poslancov je počas leta vo svojich regiónoch, a odídeme zo svojich domácností, aby sme sa vedeli sústrediť. Leto je trošku také voľnejšie, môžete sa viacej zamyslieť, pripraviť či prehodnotiť. Chceme sa v pokoji porozprávať aj o veciach, o ktorých nie je veľmi čas pri bežnej práci.

Zrejme budete riešiť aj plány Igora Matoviča. Dáva vám zmysel, že predseda strany dlhodobo nechodí do parlamentu? Nevynechal povedzme dva-tri dni pre únavu alebo chorobu, ale jednoducho tam prestal chodiť úplne.

Igor je človek veľmi aktívny a o politiku sa zaujíma, nebude to podľa mňa dlhodobé. Ak však taká situácia bude, tak sa budeme baviť, čo to so sebou prináša. Igor Matovič totiž priniesol viacero nových prvkov do politiky, približuje ju viac ľuďom a má schopnosť zrozumiteľne vykresliť veci pre obyčajných ľudí. Dlhodobo by v parlamente chýbal.

Teraz však vlastne hovorí, že parlament za nič nestojí, že ho Danko zneužíva a nič v ňom nefunguje a je tam škoda chodiť. Nepripadá vám to trápne, keď vy tam chodíte do roboty?

Miera jeho komunikácie odráža mieru nespokojnosti s tým, ako to je. Ľudia si musia sami povedať, či taká komunikácia vystihuje aj ich postoj.

Keď si predstavujete OĽaNO o 5 rokov, predseda je Igor Matovič či Veronika Remišová?

V mojej predstave je tam Matovič. Ďalší prirodzení lídri, ktorí sa u nás v hnutí profilujú, sú Veronika Remišová a Richard Vašečka, ide im to prirodzene. Dôležité však je, aby tu bola tímová spolupráca, aby to vedenie nebolo o jednej osobnosti, ale o širšom kolektíve, ktorý spolu dokážu tvoriť.

Matovič povedal, že OĽaNO vidí v budúcnosti ako konzervatívnu stranu. Veľa ľudí z OĽaNO prichádza z kresťanských komunít. Rozumieme tomu tak, že sa to osvedčilo, a preto sa to ešte posilní?

Ostal by som pri tom ľudskom a rozumnom Slovensku. To, že sme viacerí z konzervatívneho prostredia, sa odráža na našom spôsobe života a na hodnotách, ktoré reprezentujeme. Ako kresťan však chcem, aby Slovensko bolo krajina, kde sa všetci občania budú mať dobre.

V praxi to je zložitejšie. Napríklad Juraj Droba zo SaS je človek, ktorý je pre svoje liberálne postoje pre KDH príliš, a tak ho nepodporili v koalícii na bratislavského župana. Vy máte za sebou podľa krúžkov okolo 15-tisíc voličov zrejme najmä z kresťanských komunít. S Drobom ste v minulosti predávali vodku, mali ste spoločnú firmu, poznáte ho ľudsky, dôverujete mu. Predseda KDH Alojz Hlina ustúpil hlasom, že KDH nemôže podporiť človeka, ktorý bol na Dúhovom pochode. Čo vy v takej situácii hovoríte členom vašej komunity?

S Jurajom Drobom sa poznáme dlhé roky, na projekte exkluzívneho produktu, ktorý v USA robí dobré meno Slovensku, spolupracujeme od roku 2004. Ľudia z našej komunity vedia, že sme dobrí priatelia, a nie je to pre nich novinka. Ja ho poznám, viem, ako koná v rôznych situáciách. Má svoj pohľad na svet, tak ako aj ja, a vieme sa o tom pokojne porozprávať. Nerobme si tu z kolegov žiadnych netvorov.

Čiže nesúhlasíte s postojom, že konzervatívec by nemal voliť človeka, ktorý podporil Dúhový pochod?

Takto otázka ani nemá byť postavená. Juraj Droba sám povedal, že ak vyhrá, tak župu nebude viesť ani liberálne, ani konzervatívne, že na to nebude priestor. Viem, že si za svojím slovom stojí, tak v tom nevidím nejaký problém. Ďalšia vec je, že je otvorený dialógu. Sú ľudia, ktorých vôbec iný názor nezaujíma. Ale on patrí k tým, čo hľadajú spoločnú cestu.

Pred voľbami do VÚC by mal byť ešte jeden Dúhový pochod. Bolo by dobré, keby tam kandidát Droba išiel, či nie?

Samozrejme, je to na ňom, ale ak mu záleží na konzervatívnych hlasoch, tak mu to neodporúčam.

Keď sa začali pochody za život, boli ste v širšej skupine ľudí, ktorí ich organizovali. Aký bol ich cieľ? Bol splnený?

Bol splnený a cieľom bolo ukázať hodnoty, ku ktorým sa hlási veľká skupina obyvateľstva, a že aj tieto hodnoty sú v spoločnosti.

Vy konzervatívci opakovane hovoríte, že Slovensko vás nepočúvalo, preto ste potrebovali ukázať, že tu ste. Skúste vysvetliť, kto vás nepočúval, v čom bol problém?

Sú veci, kde sa konzervatívna časť populácie cíti diskriminovaná alebo sa cíti dotlačená do rozhodnutí, s ktorými sa už nestotožňuje. Toto bola odpoveď v zmysle pozrite sa, sme tu a treba prihliadať na naše hodnoty.

Ale čo presne si máme pod tým predstaviť? Mali ste pocit, že v médiách prevládajú liberálne názory, alebo že Európska komisia sem tlačí liberálne názory?

Záleží na tom, že ktoré médiá. Vidíme, že to nie je vyvážené a môže to byť aj tým, že konzervatívci sa dlho neozývali, že sa na nich akoby zabudlo. Ide o to, aby sme to čo najlepšie vyvážili. A áno, vidíme aj niektoré veci, ktoré prichádzajú zo smerníc EÚ, kde ten hlas nie je úplne vyvážený.

Keby ste si mali s dnešnými informáciami vybrať, referendum o rodine by bolo či nie?

Napätie nebolo dobré, komunikácia bola veľmi vyostrená. Myslím, že je dôležité voliť konštruktívny dialóg. Musíme byť k sebe viac otvorení. Chceme tu spolu žiť, tak sa poďme baviť, prečo rozmýšľaš tak, ako rozmýšľaš. Na Slovensku sme ešte nevyspeli v pochopení, že ľudia môžu mať opačné názory, a nemusia byť protivníci. Ja som žil určitý čas aj v USA, kde ľudia chápali, že odlišný názor nerobí z človeka nepriateľa.

Máte pochopenie pre to, čo sa deje v Poľsku a Maďarsku?

Je to ich vnútorná politická vec, ktorá sa vyvinie.

Ale ostro kritizujete Roberta Fica, ale on formálne aj neformálne demokratické pravidlá dodržuje oveľa viac ako napríklad Kaczynski.

Niekto povedal, že „do toho, čo nevieš ovplyvniť, sa nepotrebuješ starať“. Nepotrebujem mať na všetko politický názor. Preto ja osobne nemám nejakú konkrétnu odpoveď na otázku, kto je dobrý a kto zlý v Poľsku.

Pýtame sa na Poľsko aj preto, lebo aj tam mnohí katolíci vravia, že dlho neboli počúvaní.

Nemám dostatok informácií z Poľska. Ale keď niekomu dlho stojíte na otlaku, zrazu začne silno kričať. Preto je dobré dialóg začať skôr a triezvo.

Ktorá z troch politických strán, ktoré sú vo vládnej koalícii, je podľa vás teoretickým partnerom OĽaNO v budúcej vláde?

Za seba môžem povedať, že záleží práve na tých témach. Táto vládna koalícia urobila veľa kotrmelcov, je otázne, či bude ochotná napraviť svoj kredit, ako to urobí.

Ešte by ste uvažovali o vláde so SNS, ako to bolo pred rokom a pol?

V tomto štádiu SNS určite nie.

Je strana Smer reformovateľná? Viete si predstaviť, že raz budete so Smerom vo vláde bez Fica a Kaliňáka?

Viem, že tieto špekulácie sú vábivé, ale ono všetko závisí od toho, čo sa bude diať pred voľbami. Súčasný Smer je, samozrejme, neprijateľný. A keď vám niekto povie, že za pol roka budú ľudia zo Smeru konať transparentne a čestne, viete si to predstaviť?

Vyčítal vám niekto, že KDH sa aj kvôli vám do parlamentu nedostalo, pretože ste na seba stiahli desiatky tisíc hlasov kresťanov?

… a KDH chýbalo do parlamentu možno 1500 hlasov. Mne to však nikto nevyčítal, dokonca aj z radov KDH počujem, že to, čo sa stalo, je vlastne dobré. Trápili sa s tým, že tam bola staršia generácia politikov, ktorým sa nedarilo pustiť do popredia nových ľudí, a toto bolo niečo, čo ich do toho silno nakoplo. KDH na to podľa mňa pozerá na jednej strane bolestivo a na druhej to chápu.

V každom prípade OĽaNO získalo veľa hlasov voličov, pre ktorých je konfesia dôležitá. Ale v absolútnych číslach mal najviac kresťanských voličov Smer. A aj cirkev Roberta Fica dlhodobo rešpektuje a nemá s ním problém. Neprekáža vám to?

Cirkev sama osebe má úctu k autoritám. Pilát povedal Ježišovi, že mám právo o tebe rozhodnúť, a on mu povedal, že by ho nemal, keby ho nemal dané zhora. Tak aj vláda má túto autoritu na nejaký čas danú „zhora“, bude sa z toho aj „hore“ vykazovať. Druhá vec je, že kresťanov v parlamente zastupujú kresťania, oni vidia, kto ich zastupuje. To, že sa niekto k nejakým hodnotám hlási, ale jeho život vykazuje iné známky, tak to hovorí samo za seba.

Ak by ste boli vy minister spravodlivosti, poslali by ste Istanbulský dohovor na vládu, aby ho ratifikovala?

Ja by som nebol minister spravodlivosti, lebo to nie je moja oblasť. Asi by som sa o detailoch poradil s kolegyňou Verešovou. Ale všeobecne: sú tam veci, s ktorými máme problém.

Takže skôr nie?

Nie.

Ste praktický človek – ekonóm. Čo je v texte Istanbulského dohovoru také, že by zakladalo jednu interpretáciu rodovej rovnosti?

Toto je taká citlivá téma, že aj teraz čitateľské publikum vystavujeme tomu, že ak im to dobre nevysvetlíme, tak sa to zvrhne na podráždenú debatu medzi dvomi tábormi. Na Facebooku či diskusiách je ťažké diskutovať. Niekto zareaguje na pár riadkov, a nikto sa nebaví o podstate. Treba, aby oba tábory boli konštruktívne a vzájomne sa rešpektovali. Ak sa to bude riešiť povrchne, tak čo môžeme čakať? Samo osebe rodová rovnosť znie dobre, muži a ženy sú rovnocenné stvorenia, o čom nikto nepochybuje. Keď sa bavíme o tom, čo všetko v tom je, zistíme, že sú k tomu nabalené veci, kde aj medzi liberálmi sú rozdielne názory na výklad toho dohovoru. To sa deje aj na konzervatívnom poli. No aj napriek všetkým týmto problémom treba viesť otvorený dialóg. Ale viac v odborných skupinách, nie v médiách. Lebo keby sme ho prijali v takomto znení, tak by nebolo jasné, k čomu všetkému sa zaväzujeme.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Patríte k hlavným opozičným kritikom koaličného plánu na zmenu dlhovej brzdy. Ako vlastne rozumiete tomu, čo sa teraz okolo nej deje v parlamente? Je to vládna alebo len poslanecká iniciatíva?

Úprimne, rozmýšľam, či Smer presne vie, čo rozbehol. Najprv bolo uznesenie o potrebe zmeny dlhovej brzdy, ktorého najsilnejšími nosičmi boli kandidáti na županov. To naznačovalo, že je to volebná kampaň, že sa zrazu snažia povedať ľuďom, že snažíme sa riešiť vaše problémy. Pripadá mi to povrchné a prízemné. No zároveň minimálne minister financií veľmi dobre vie, že ak by sa aj dlhová brzda uvoľnila, tak vyrovnaný rozpočet ide bokom, dlh sa bude zvyšovať. Vidíme aj to, že aj v rámci toho, ako majú plánované rozpočty, majú dostatok peňazí na diaľnice s tým, že by dlh udržali v povolených pásmach. Inokedy zasa ľudia z prostredia ministerstva financií hovoria, že im ide o to, aby sme mohli refinancovať dlh, kým sú úroky nízke. Tak sa pýtam, že počkajte, chcete to teda meniť kvôli práve nízkym úrokom alebo investíciám? To ich preskakovanie zľava doprava mi hovorí, že sami úplne nevedia, čo chcú. Okrem toho nemajú ani nachystaných toľko projektov, aby potrebovali toľko peňazí z uvoľnenia dlhovej brzdy. O čo tu potom ide? Vyrábame umelú tému, aby sme prekryli, že sme doteraz nič nerobili?

Ako ste pochopili návrh na kompromis, s ktorým prišla Sme rodina?

Hovoria, aby sa na povoľovanie výnimiek na investície zriadila parlamentná komisia. Ale načo? Veď tu máme rozpočet, ministerstvo financií. Niečo nám tu nefunguje, tak vymyslíme vedľajšiu bunku? Okrem toho, nebolo by to viac transparentné. Je oveľa jednoduchšie získať jedného človeka ako väčšiu skupinu. Celé je to šité veľmi horúcou ihlou, hoci chceme meniť ústavný zákon. Mne skôr chýba zavedenie výdavkových stropov, aby sme v dobrých časoch neulietali s výdavkami.

S akou podmienkou by ste otvorenie toho ústavného zákona podporili?

Ak by bola reč o nahradení merania dlhu čistým dlhom miesto hrubého, tak musia klesnúť automaticky stropy. A ak chcú peniaze na investície, tak by museli najprv preukázať, že ich naozaj potrebujú, hoci sa zdá, že peňazí je stále viac ako reálne pripravených projektov. A potom by museli ukázať, že dokážu míňať zodpovedne. Neviem, ako by nás o tom presvedčili po doterajších skúsenostiach. Veď výdavky krížom-krážom rastú, som zvedavý, ako dopadne tohtoročný rozpočet.

Pred rozpočtom tohto roku bude veľká debata o platoch. Čo očakávate od vlády, že kde a ako a či vôbec by mala pomáhať k rastu platov celkovo v hospodárstve?

Otázka je, že ako k rastu platov môže pomôcť. Môže o tom viacej rozprávať, snažiť sa pracovať s verejnou mienkou, ale dôležité je uvedomiť si, že na nárast platov má vplyv najmä štruktúra ekonomiky. Dlhodobo tak pomôže, len ak vláda začne podporovať tú časť ekonomiky, ktorá má vyššiu pridanú hodnotu, treba teda prinášať investície do výskumu a vývoja, alebo pomôcť službám, živnostníkom a malým podnikateľom. Súčasný problém navyše je, že ľudia nie sú tam, kde je práca. To sa však nedá riešiť skokom. Smer nie je vo vláde prvý rok, no akoby im to docvaklo až teraz.

Ako sa staviate k možnosti povoliť masívnejší príchod pracovníkov zo Srbska a Ukrajiny?

Je to rýchle riešenie veľkého problému. Tých ľudí treba. Bol by som radšej, keby sme na tie miesta vedeli dostať našich ľudí, otázka je, či ich tu ešte máme.

Pýtame sa, či by OĽaNO protestovalo proti dovozu pracovnej sily, alebo by pochválilo tento ťah?

Asi ani jedno. Opakujem, na jednej strane to je riešenie, ktoré tu je a javí sa ako jediné, lebo bol problém zanedbaný. Ak by povedali, že máme riešenie, ale je nám ľúto, že sme to zanedbali, to by bola korektná komunikácia.

Ktorí traja ministri by mali odísť?

Určite by mal odísť minister vnútra, ale nezvládajú to ani minister školstva a minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Traja najlepší ministri?

OK, nedávame im jednotky, ale zostavujeme rebríček. Najlepší sú v tejto vláde minister financií, ministerka spravodlivosti a minister zdravotníctva.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič