Denník N

Privítajte postamerický svet

Merkelová s Trumpom v Taliansku. Foto – TASR/AP
Merkelová s Trumpom v Taliansku. Foto – TASR/AP

Aj keď bola americká zahraničná politika nepopulárna, ľudia po celom svete stále verili v Ameriku ako v miesto a myšlienku. Dnes to tak už nie je. 

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Minulý týždeň som v Londýne stretol jedného Nigérijčana, ktorý stručne vyjadril reakciu zvyšku sveta na správanie Spojených štátov v týchto dňoch. „Vaša krajina sa zbláznila,“ povedal so zmesou hnevu a pobavenia. „Som z Afriky. Poznám, čo je bláznovstvo, ale nikdy by som si nepomyslel, že ho uvidím v Amerike.“

Smutnejší pocit som zaznamenal u mladej ženy z Írska, ktorú som stretol v Dubline a ktorá odišla študovať na Columbia University, založila si firmu a deväť rokov žila v New Yorku.

„Zistila som, že ako Európanka mám veľmi odlišné hodnoty ako dnešní Američania,“ povedala. „Uvedomila som si, že sa musím vrátiť späť do Európy, žiť a založiť si rodinu niekde v Európe.“

Amerika bude irelevantná

Svet už v minulosti zachvátili vlny antiamerikanizmu. Ale táto nová vlna vyzerá veľmi odlišne. Po prvé, je tu čistý šok z toho, čo sa deje, z bizarnej kandidatúry Donalda Trumpa nasledovanej úplne chaotickým prezidentstvom.

Chaos dosiahol taký stupeň, že aj taký oddaný republikán ako Karl Rove opísal tento týždeň prezidenta ako „pomstychtivého, impulzívneho a krátkozrakého“ a jeho verejné hanobenie ministra spravodlivosti Jeffa Sessionsa ako „neférové, neodôvodnené, neslušné a hlúpe“.

Kenneth Starr, niekdajší veľký inkvizítor v prípade impeachmentu prezidenta Billa Clintona, zašiel ešte ďalej a nazval nedávne Trumpovo správanie k Sessionsovi „jedným z najhanebnejších a hlboko zavádzajúcich spôsobov prezidentského správania, akého som bol svedkom za päť desaťročí, čo sa pohybujem v blízkosti hlavného mesta“.

Ale je tu aj iný aspekt úpadku americkej reputácie. Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Pew Research Center vykonanom v 37 krajinách ľudia po celom svete stále viac veria, že si poradia aj bez Ameriky. Trumpovo prezidentstvo robí zo Spojených štátov niečo horšie, než čoho sa treba báť alebo sa tomu vysmievať. Amerika sa pod jeho vedením stáva irelevantnou.

Pod vedením Merkelovej a Macrona

Najfascinujúcejším zistením z výskumu nie je to, že americký prezident je veľmi nepopulárny (verí mu 22 percent ľudí, kým Barackovi Obamovi verilo na konci jeho mandátu 64 percent ľudí). To sa dalo očakávať, lenže dnes majú ľudia k dispozícii aj alternatívy.

Na otázku, o ktorých svetových lídroch si ľudia myslia, že dokážu robiť vo svetových záležitostiach správne veci, odpovedali ľudia tak, že čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin získali o niečo väčšiu dôveru ako Trump. Ale nemecká kancelárka Angela Merkelová získala v tejto veci takmer dvojnásobnú dôveru. (Dokonca aj v Spojených štátoch vyjadrilo Merkelovej dôveru viac respondentov ako vlastnému prezidentovi.) To hovorí veľa o Trumpovi, ale aj o Merkelovej reputácii a o tom, ako ďaleko sa Nemecko dostalo od roku 1945.

Trumpovi sa podarilo urobiť niečo, čo sa nepodarilo Putinovi: zjednotil Európu. S tým, ako kontinent čelí výzvam ako Trump, brexit a populizmus, sa deje aj zábavná vec. Podpora pre Európu medzi jej obyvateľmi vzrástla a plnia sa plány na hlbšiu európsku integráciu. Ak bude Trumpova administratíva pokračovať v tom, čo sľúbila, a bude iniciovať ochranárske opatrenia voči Európe, rozhodnosť Európy len vzrastie.

Pod spoločným vedením Merkelovej a nového francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prijme Európa aktivistickejšiu globálnu agendu. Jej ekonomika sa vzchopila a teraz rastie tak rýchlo ako americká.

Horšie, ako som čakal

Na sever od Spojených štátov, v Kanade, tamojší minister zahraničia nedávno priateľským a primeraným spôsobom porozprával o tom, že USA dávajú jasne najavo, že už ďalej nie sú ochotné niesť bremeno globálneho vodcovstva, a na krajinách ako Kanada nechávajú, aby sa postavili za medzinárodný systém, založený na pravidlách, voľnom obchode a ľudských právach.

Na juh od USA Mexiko zanechalo akékoľvek plány na spoluprácu s Trumpovou administratívou. Trumpova popularita v Mexiku je len 5 percent, čo je najmenej zo všetkých krajín, kde sa spomínaný výskum robil.

Čínske vedenie získava výhody z prezidentovej rétoriky a zahraničnej politiky už od samého začiatku a oznamuje, že po celom svete bude veľmi rado hrať hlavnú úlohu v obchode a investíciách a dojednávať dohody s krajinami, a to od Latinskej Ameriky cez Afriku po Strednú Áziu. Podľa iného výskumu Pew Research Center dnes sedem z desiatich európskych krajín verí, že vedúcou ekonomickou silou sveta nie sú Spojené štáty, ale Čína.

Najdesivejším zistením z výskumov je však to, že pokles dôvery v Ameriku je rýchlejší. Na konci Obamovej éry vyjadrilo 64 percent respondentov po celom svete pozitívny pohľad na USA. V súčasnosti to spadlo na 49 percent. Dokonca aj vtedy, keď bola americká zahraničná politika nepopulárna, ľudia po celom svete stále verili v Ameriku ako v miesto a myšlienku. Dnes to tak už nie je.

V roku 2008 som napísal knihu o rodiacom sa postamerickom svete, ktorá, ako som poznamenal v úvode, nie je o úpadku Ameriky, ale skôr o vzostupe zvyšku sveta. Uprostred obmedzenosti, hlúposti, úplného neporiadku Trumpovho prezidentstva prichádza postamerický svet oveľa rýchlejšie, ako som kedy očakával.

Donald Trump

Teraz najčítanejšie