Denník N

Ak niekto spochybňuje R2, spochybňuje koaličnú zmluvu, odkázal Bugár zo Sorošky

Protestná blokáda na Soroške v lete 2017. Vpravo minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR
Protestná blokáda na Soroške v lete 2017. Vpravo minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR

Érsek dal pokyn, aby sa úsek R2 s tunelom Soroška staval ako cesta s jedným pruhom pre každý smer.

Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) a jeho stranícky šéf Béla Bugár boli v piatok na horskom priechode Soroška. Do rožňavského regiónu, v ktorom strana získala v parlamentných voľbách 16,8 percenta, prišli podporiť protestnú blokádu za výstavbu autostrády s tunelom Soroška.

Miestni ju zorganizovali pod vedením regionálnych politikov, pretože doterajšie plány na výstavbu R2, ktorej súčasťou je aj Soroška, spochybnilo ministerstvo financií. Jeho analytický Útvar hodnoty za peniaze prišiel s myšlienkou, či sa neoplatí zamyslieť sa aj nad inými efektívnejšími alternatívami, ako odľahčiť dopravu na južnom ťahu.

„Ak to niekto spochybňuje, tak, samozrejme, potom spochybňuje koaličnú zmluvu. Práve preto som na budúci týždeň inicioval stretnutie na úrovni koaličnej rady, lebo si nemyslím, že takým spôsobom sa dá odkazovať cez médiá,“ cituje Bugára agentúra TASR.

Érsek zasa oznámil, že vydal pokyn, aby sa úsek na Soroške preprojektoval: mal by tak namiesto pôvodne plánovaných štyroch pruhov iba dva – každý na jeden smer.

„Podľa našich výpočtov tá jedna rúra bude stačiť na plynulé zabezpečenie tejto časti na 15 až 20 rokov. Už robia geológiu na tunel, prebiehajú tu nejaké práce. Ak na budúci rok budem v takom stave, že môžem vypísať súťaž, tak v roku 2019 sa môže reálne začať stavať tunel,“ cituje TASR Érseka.

Možné alternatívy

Soroška je posledný prejazd na južnej ceste od Rožňavy do Košíc či do Prešova, čosi podobné ako Branisko pri severnej trase na východ. Prejazd cez sever rieši tunel Branisko s jedným pruhom na každý smer a podľa doterajších plánov sa na Soroške plánoval tunel s dvoma pruhmi na každý smer.

Štvorprúdová rýchlostná cesta s rovnako komfortným tunelom je jedna z alternatív, o ktorej sa pri Soroške debatuje. Ďalšou možnosťou je spomínané zúženie cesty ako pri Branisku a postaviť jeden pruh tam a jeden na opačný smer.

Ministerstvo financií navrhuje pri R2 diskutovať o modernizácii existujúcej cesty a zlepšení jej parametrov.

„S ministerstvom dopravy hľadáme riešenie, ktoré môže byť postavené skôr a lacnejšie ako pôvodný návrh rýchlostnej cesty v plnom profile. Riešením môže byť napríklad rýchlostná cesta v polovičnom profile alebo modernizácia cesty prvej triedy s vybudovaním obchvatov miest a obcí. Vytvorí sa tak priestor na financovanie iných priorít, ktoré región potrebuje,“ uviedol Štefan Kišš z Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií. Nehovoril pritom len o Soroške, ale o celkovej koncepcii, ako nazerať na rozplánovanú R2 za Zvolenom až do Košíc.

V zásade sú alternatívy pre jednotlivé súčasti R2 podobné ako tie pri Soroške. Tunel Soroška (4,6 km) má byť súčasťou 14,2-kilometrového úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou.

Z ministerstva financií ešte doobeda oznámili, že k novému návrhu, na ktorom pracuje rezort dopravy spolu s NDS, sa vyjadria, keď bude pripravený.

Zdroj – NDS

 

Pri horskom priechode môže byť viac než na iných častiach R2 na debatu aj to, či by sa nedala existujúca cesta rozšíriť.

„Na viacerých horských priechodoch dobudovanie pruhu pre pomalé vozidlá výrazne pomohlo. A dobre zvládajú aj väčšiu dopravnú záťaž, ako je na Soroške,“ myslí si analytik INEKO a bývalý šéf stratégie ministerstva dopravy Ján Kovalčík.

Netrúfa si však posúdiť, nakoľko reálne je to v prípade Sorošky. „Určite by stálo za to seriózne preskúmať, nakoľko je táto možnosť reálna. Zvážiť náklady, prínosy i udržateľnosť takéhoto riešenia a porovnať to s projektom rýchlocesty s tunelom,“ povedal Kovalčík.

Upozorňuje, že intenzita dopravy na Soroške zostáva nízka – 5800 vozidiel denne. Na porovnanie: dopravná záťaž na priechodoch Donovaly či Dargov na východe je o polovicu vyššia.

Preverenie možností rozšírenia cesty by zabralo čas, ale veľa času si žiada aj dotiahnutie prípravy a výstavba rýchlocesty s dlhým tunelom. Zdržanie by tak bolo napokon zrejme nulové a riešenie by bolo výrazne lacnejšie, ale menej komfortné.

Úniková cesta musí byť

Keby sa tunel skresal o polovicu (na jednu rúru), neznamená to automaticky polovicu z ceny dole. V prípade štvorprúdovky v tuneli slúži druhá rúra zároveň ako úniková štôlňa. Ak je rúra na dopravu iba jedna, druhá sa razí tiež, lenže s menším priemerom – iba ako úniková štôlňa.

Odhaduje sa, že úspora oproti plnohodnotnému tunelu by tak bola približne 30 percent a celý úsek (14,1 km) aj s tunelom Soroška (4,6 km) by mohol vyjsť na približne 300 miliónov eur.

Iba druhá rúra podobne dlhého tunela Branisko sa pritom odhaduje na 350 miliónov eur, preto sa Kovalčík pýta, či sú prehnané náklady uvažované na Branisku, alebo je poddimezovaný odhad pri Soroške.

Zároveň platí, že tunel Soroška by nebol hotový skôr, než má byť skompletizovaná celá severná D1, čo na atraktivite južného ťahu ešte uberie.

„Úvahy o tom, že tunel popod Sorošku by na južný ťah priniesol dopravu primeranú nákladnej rýchloceste, preto stoja na vode. Politici by mali dať konečne priestor otvorenej debate o primeraných riešeniach,“ dodal analytik.

Variant s jednou tunelovou rúrou by mal byť informácií Denníka N už rozpracovaný. Dokončenie projektov na stavebné povolenie to oddialilo približne o pol roka; hotové tak budú niekedy začiatkom budúceho roka. Chýba ešte stavebné povolenie, majetkovoprávne usporiadanie pozemkov a potom sa môže ísť pripravovať tender.

Koľko chýba na R2 cez Lučenec do Košíc

V debate o celej budúcej koncepcii R2 za Zvolenom do Košíc zohráva úlohu aj to, že rozšírenie cesty prvej triedy by prinieslo úľavu skôr, než by sa postavila celá dlhá štvorpruhová rýchlostná cesta až po Košice. Náklady na ňu sa podľa INEKO odhadujú na 2 až 2,5 miliardy eur.

Rozšírená cesta prvej triedy nemá parametre rýchlostnej cesty, ale nie je to hlavne preto, že by bola nutne výrazne užšia. Rozšírenie cesty prvej triedy prináša úsporu skôr preto, že viac kopíruje terén, nie je konštruovaná na rýchlosti nad 100 kilometrov za hodinu a chýbajú na nej mimoúrovňové križovatky.

„Juh Slovenska najviac potrebuje serióznu rekonštrukciu vozovky súčasnej cesty prvej triedy. Jej kapacita zatiaľ s veľkou rezervou stačí, podstatná časť úsekov je však pre zanedbanú údržbu v nevyhovujúcom až havarijnom stave. To by sa dalo zmeniť do dvoch rokov. Od Lučenca až po Košice sú také nízke intenzity dopravy, že ani v prípade ich zdvojnásobenia ešte nebude potrebné stavať rýchlostnú cestu. Stačí opraviť tú jestvujúcu a pripraviť menšie preložky cesty najviac problémových úsekov cez obce,“ komentuje Kovalčík.

Podľa jeho slov, ak zostane pri doterajších sľuboch, tak namiesto reálnych riešení sa bude čakať na cesty 10, 20 a niekde i viac rokov.

Hodnota za peniaze

Teraz najčítanejšie