Veľkolepý debut im neprekazili ani cenzori

Bolo to pred Vianocami 1968, keď na 2. československom beatovom festivale v pražskej Lucerne vyhlásili pieseň Sluneční hrob, ktorej „druhý život“ priniesol Hřebejkov film Pelíšky, za skladbu roka. Aj príbeh tejto piesne v neopakovateľnom podaní Vladimíra Mišíka, ktorá sa hneď v dvoch verziách nachádza na čerstvej supraphonskej reedícii albumu skupiny Blue Effect z roku 1970 s názvom Meditace, symbolizuje nejednoduchú dobu v Československu tesne po okupácii v šesťdesiatom ôsmom roku.

Tá sa, samozrejme, premietla aj do rockovej hudby a poznačila nielen osud spomínanej piesne, ale aj vznik tohto debutového albumu Blue Effectu. Najrôznejšie presuny muzikantov a spevákov medzi kapelami odjakživa patrili a patria do hudobnej prevádzky, no v tom čase boli znásobené aj zmätkom a totálnou neistotou v spoločnosti, vyrovnávajúcej sa s novou šokujúcou skutočnosťou poníženej krajiny.

Častým riešením neprehľadnej situácie bola emigrácia, ktorá sa nevyhla ani vtedy nesmierne populárnej skupine Matadors. V nej sa prvý raz stretli umelecké cesty Radima Hladíka a Vladimíra Mišíka, no obaja v čase spomínanej emigrácie už v kapele nepôsobili a ešte na konci roku 1968 sa opätovne zišli v novej formácii Blue Effect.

Efekt modrej knižky

Nástup kapely, ktorej názov odkazoval na vysnívanú „modrú knižku“, navždy oslobodzujúcu svojho majiteľa (a takých bolo v skupine niekoľko) od povinnej služby v armáde, bol impozantný. Na spomínanom festivale v Prahe získala celý rad ďalších najvyšších ocenení a bolo jasné, že Blue Effect má nakročené k veľkému gramofónovému debutu. Mišík s Hladíkom, vtedy už považovaným za najlepšieho českého gitaristu, zložili väčšinu skladieb, a na prvú stranu vinylového elpéčka dodal Jaroslav Hutka kompaktný „meditatívny“ celok textov.

Tie však pripadali cenzorom zo Supraphonu ako ideovo nevhodné, a tak náhradné texty napísal Zdeněk Rytíř. Fakt (vari akési bolestné pre kapelu?), že platni mohol zostať pôvodný názov Meditace (avšak už bez akejkoľvek väzby na nové texty), vyznel skôr komicky. Ušetrený nezostal ani Sluneční hrob (ten na Mišíkovu hudbu otextoval Jiří Smetana), ktorý sa vtedy na albume mohol ocitnúť len v inštrumentálnej verzii a na koncertoch sa spieval po anglicky.

Medzi češtinou a angličtinou

Súčasná kompilácia prináša okrem pôvodnej verzie albumu Meditace z roku 1970 aj sedem bonusov z rovnakého obdobia a v oboch častiach CD (na vinylovej verzii na oboch stranách platne) zaznie aj niekoľko anglických textov. Podobný boj medzi češtinou a angličtinou v tom čase prebiehal vo vnútri mnohých kapiel, čo nakoniec za nich čoskoro „vyriešil“ režim, ktorý zakázal aj anglické názvy skupín (aj Blue Effect sa potom istý čas volal Modrý efekt).

Blue Effect okrem lídra Hladíka a sólového speváka Mišíka tvorili bubeník Vlado Čech a basgitarista Jiří Kozel, na nahrávkach sa už tradične podieľali aj viacerí hostia a tiež ďalší gitarista Miloš Svoboda, ktorý však už bol v tom čase na odchode z kapely.

Excelentní muzikanti nahrali zásadný nadčasový album československého rocku, pre bohatú históriu samotného Blue Effectu znamenal jeden z medzníkov (aj pre následný rýchly odchod Mišíka) tejto výnimočnej kapely, ktorej rozmanité cesty takmer polstoročie až do vlaňajšej smrti spoľahlivo geniálne vytyčoval Radim Hladík.

Na druhého kľúčového človeka čoskoro čakala nová kariéra. Vlastne dve, najskôr Mišík prešiel do Flamenga, kde v roku 1972 levím podielom prispel k tomu, že Kuře v hodinkách je považované za najlepší český rockový album histórie, aby vzápätí založil svoju dodnes fungujúcu formáciu …Etc.