Postoj nemeckých médií sa dá vysvetliť

Kto chce, uvidí za správou o spravodajstve nemeckých médií počas vrcholu migračnej krízy v roku 2015 veľké klamstvo: médiá vedome skresľovali realitu a prevzali rétoriku berlínskej vlády, ktorá bez kontroly vpustila do krajiny milión ľudí žiadajúcich o azyl. No bližšie k pravde bude azda to, že tu pôsobilo množstvo iných faktorov.

Jeden z nich by mohol byť, že vo vyhrotenej a hlavne bezprecedentnej situácii aj novinári podľahnú pokušeniu vybrať si od začiatku stranu. Médiá sú vo všeobecnosti liberálnejšie ako zvyšok verejnosti a keď sa najmä z radov verejnosti ozývajú aj úplne neliberálne názory, kým vláda tvrdí, že situáciu zvládne, pridali sa radšej k vláde.

Aj u nás sa zaoberáme, nakoľko a či v novinách vôbec poskytnúť priestor nedemokratickým či rasistickým názorom. Preto by nemuselo prekvapiť, že v rámci podobného postupu v Nemecku, ktoré je na podobné veci citlivejšie, sa okrem otvorených rasistov nakoniec veľmi nedostali k slovu ani legitímne pochybnosti o tom, či to krajina skutočne zvládne, nakoľko je možné zžiť sa s toľkými novými ľuďmi, koľko z prichádzajúcich pochádza z bezpečných krajín alebo koľko to bude stáť.

Navyše, je tu aj významný faktor strachu. Hoci to slovo pre nadužívanie stráca silu, len málokto je ochotný čeliť osočovaniu z rasizmu, z ktorého dnes človeka vďaka sociálnym sieťam môže obviniť ktokoľvek, pričom sa o tom dozvie nielen vaša bublina, kde funguje sociálna kontrola ako v akejkoľvek inej sociálnej skupine, ale aj ľudia na opačnej strane zemegule.

Správa o nemeckých médiách ukazuje, že aj obdivované médiá robia hrubé chyby, ale aj to, že tie isté médiá o nej bez problémov informujú, takže to s nimi hádam až také zlé nebude.