Denník N

Rôzne spôsoby leta

Foto – archív J. R.
Foto – archív J. R.

Najviac sa človek nenaučí v škole, ale v lete, keď učenie nevyzerá ako učenie.

Pred rokmi som v opustenej drevenici našiel zväzoček listov. Hranatý rukopis písaný upracovanou rukou, smútok v duši, duša na dlani. Amerikán B. písal žene o zážitkoch z cudzieho sveta. Popis ťažkej práce vo fabrike, koľko dolárov stojí byt a strava, koľko bicykel, na ktorý si odkladá peniaze. Odrazu strih. „Idem si v nedeľu po omši a po nedeľnej škole, na prechádzku popri rieke“. Po troch rokoch tvrdej práce, kráčal za predmestie, ďalej až k pláži. Videl, čo ešte nikdy predtým. Pláž plnú opaľujúcich sa neoblečených ľudí.

Scéna ako z filmu. Rozhrnul krovie. Nahí muži a nahé ženy sa spolu kúpali, z piknikových košíkov vyťahovali termosky, hrali sa ako deti. „Nevidíš, kto je Amerikán, Taliján, kto Poliak, Nemec, kto je bohatý a kto nie. Veselo výskali, len nikto po našom. Teda, neboli celkom nahí ako hriešnici v pekle na obrazoch v kostole, mali, prepytujem, drobné šatôčky. Ak vyšli mokrí z vody, rýchlo sa osušili. Ale, popravde poviem, páčilo sa mi tam a rozhodol som sa, že sa aj naučím plávať.“

Neviem, či sa naučil. Tam sa – a možno práve v rovnakom lete – pri vode opaľovala aj slečna Mary zo Slovenska. Dievča z dobrej rodiny, športovala, hrala divadlo, v škole sa naučila crowl. Počas prvej svetovej vojny sa na parníku Brindisi plavila ako dobrovoľná zdravotná sestra do Európy. Parník narazil na mínu a potopil sa. Mnohí dobrovoľníci, Srbi a Černohorci, sa zastrelili, aby nepadli do zajatia, polovica sa utopila. Mary prežila ako jediná žena. Obdivovala pilotov, učila sa, ako dopraviť vojakov vlakom cez Sibír domov, hrala pred filmovou kamerou a možno bola prvou ženou z tejto krajiny, ktorá letela v lietadle. Nebola síce taká slávna ako Pola Negri, ale nech.

Všetci si myslia, že najviac sa dá naučiť v škole. Nie, najviac sa dá naučiť v lete, keď učenie nevyzerá ako učenie. Na objav kormidla z vraku v Zátoke sv. Jura na Krku stačí šnorchel, na vrak parníka Brindisi už treba skúsenosti a potápačský výstroj. Napríklad plávanie. Nepotrebujete naň nič, ani plavky, len chuť. Nevidno, odkiaľ ste, dôležité je, kto ste a čo viete. Slávna fotografka, kedysi študovala na Bauhause, mi rozprávala o študentskom plávaní a kauzálnej súvislosti – nie je žiadna – medzi plávaním a plavkami. Keď sa, ešte za monarchie, moja stará matka v dlhej sukni učila plávať vo Váhu, celé mestečko ju ohováralo. Ja som na ňu pyšný.

P. S. Písať o plávaní a učení v lete vyzerá nudne. Počas uhorkovej sezóny úplne zanikla správa o narodeninách bývalého predsedu vlády Vladimíra M. Takí sme, žiadne zdravice, ódy, nič. A pritom nás toľko naučil! Z pasienkov urýchlil vývoj občana…

Teraz najčítanejšie