Denník N

Kažimírovi analytici už rozčúlili aj dvoch ministrov Smeru, sťažujú sa na nich už nielen Bugár a Érsek

Protest a blokovanie dopravy pod horským priechodom Soroška. Foto – TASR
Protest a blokovanie dopravy pod horským priechodom Soroška. Foto – TASR

Šéf tímu Hodnoty za peniaze odkazuje, že rozhodujú politici a úlohou analytikov je pripravovať odborné podklady.

Minister práce Ján Richter minulý týždeň rozhorčene povedal, že ako minister nikdy nebude súhlasiť s tým, aby ekonómovia a technokrati rozhodovali o tom, aká sa bude robiť sociálna a rodinná politika.

Richterovi sa zjavne nepáči, že analytici tímu Hodnoty za peniaze ministerstva financií zverejnili analýzu, v ktorej opisujú, koľko štát míňa na sociálne dávky a na rôzne formy podpory v zamestnanosti, a navrhujú, ako by sa to dalo robiť inak. Kde pridať a kde ubrať.

Richter nie je jediný, koho pobúrilo, že vládni ekonómovia vo svojich analýzach hovoria o tom, že sa o výdavkoch štátu dá uvažovať aj inak.

Keď povedali, že poďme sa baviť o tom, či by namiesto stavby ďalších úsekov rýchlostnej cesty R2 nestačilo rozšíriť cestu prvej triedy alebo postaviť polovičný profil, minister hospodárstva Peter Žiga im odkázal, aby sa načas vysťahovali niekam do Rožňavy alebo do Sniny.

A minister dopravy Árpád Érsek sa aj s Bélom Bugárom vybrali priamo na Sorošku, aby podporili protestnú blokádu proti výstavbe autostrády s tunelom Soroška.

„Ak to niekto spochybňuje, tak, samozrejme, potom spochybňuje koaličnú zmluvu,“ povedal Bugár a žiada koaličnú radu. Ale ani Érsek nehovorí o tom, že by cez Sorošku mala ísť štvorprúdová rýchlostná cesta, on tam predbežne objednal len cestu v polovičnom profile.

Nesuplujú politikov

Kažimírov tím Hodnoty za peniaze začal oficiálne fungovať vlani. Jeho úlohou je nielen hľadať možné úspory štátu, ale najmä zmapovať stav výdavkov a povedať, ako by sa dali využiť lepšie a spravodlivejšie. A tak výsledkom ich odporúčaní nemusí byť pre štát úspora, len iné prerozdelenie výdavkov, teda lepšia hodnota za peniaze.

V analýze sociálnych dávok napríklad hovoria aj o tom, že odkázané rodiny bez vlastného príjmu ani po prijatí dávky na podporu rodiny neprekročia životné minimum. Príspevky podpory rodiny im tak v skutočnosti pomáhajú vyrovnať sa s chudobou, hoci to nie je cieľom týchto dávok.

Vysokopríjmové rodiny prijímajú naproti tomu túto formu sociálnej podpory v rovnakej výške a ide o zanedbateľnú položku ich rodinného rozpočtu.

Analytici preto navrhli, aby sa hranica pre priznanie nároku na časť daňového bonusu a osobitného príspevku znížila už od ročného príjmu na úrovni 25 % minimálnej mzdy.

Navrhli aj to, aby nárok na plnú výšku daňového bonusu bol pri príjme najviac vo výške 100-násobku životného minima ročne (v prvom polroku 2017 to vychádzalo na 19 809 eur ročne).

Rovnako to, aby rodičia do 3 rokov dieťaťa mohli sumu rodičovského príspevku, ktorá im na toto obdobie prináleží, vyčerpať tak rýchlo, ako sa rozhodnú.

„S tým absolútne nesúhlasíme, nebolo to s nami konzultované,“ reagoval však Richter, keď sa mal vyjadriť k analýze. Podľa neho to majú pripraviť jeho ľudia, prípadne z ministerstva spravodlivosti, ktoré je gestorom napríklad zákona o rodine.

Érsek zase spochybnil analýzu vládnych ekonómov z Inštitútu finančnej politiky, v ktorej hovoria, že len diaľnice nezamestnanosť v regióne zásadne neznížia, podstatnejší je dostatok kvalifikovaných ľudí.

„Nech mi nikto nehovorí, že počas štvor- až päťročnej výstavby diaľnice sa v danej lokalite nezamestnanosť nezníži.“

Érsek akoby analýzu poriadne nečítal. Ekonómovia v aktuálnej štúdii urobili päť časových pozorovaní medzi rokmi 1996 až 2015 v závislosti od dostupnosti diaľnic a rýchlostných ciest 5 rokov pred pozorovaným obdobím. Tým odfiltrovali efekt samotnej výstavby diaľnic na nezamestnanosť.

Kišš: My len radíme

Šéf tímu Hodnoty za peniaze Štefan Kišš opakuje, že ich úlohou naozaj nie je nahrádzať prácu politikov, len im dávať relevantné podklady, aby sa vedeli lepšie rozhodovať.

„Mandátom politikov je rozhodovať. Úlohou nás úradníkov je pripraviť objektívne podklady na dobré rozhodnutia. Ich súčasťou je posúdenie všetkých dostupných možností, ako stanovený cieľ dosiahnuť. Napríklad postavená diaľnica je ‚len‘ jeden z nástrojov pre lepšiu životnú úroveň obyvateľstva a dôležité je baviť sa aj o ďalších nástrojoch,“ povedal Kišš.

Pripomenul, že úlohou projektu Hodnota za peniaze je nielen hľadať neefektívne výdavky, ale aj navrhovať oblasti, kde by mohli byť využité lepšie.

Kto neprotestuje

Nie všetci ministri však kritizujú prácu vládnych ekonómov. Keď zverejnili analýzu o výdavkoch v zdravotníctve alebo revíziu výdavkov v životnom prostredí, ministri Tomáš Drucker ani László Sólymos neprotestovali. Obe ministerstvá majú aj svoje vlastné analytické tímy.

„Súčasné vedenie rezortu zdravotníctva, predovšetkým prostredníctvom Inštitútu zdravotnej politiky, spolupracuje s tímom Hodnota za peniaze a Inštitútom finančnej politiky. Spoluprácu s uvedenými inštitúciami vnímame ako konštruktívnu a korektnú,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo ďalej tvrdí, že aj v prípadoch, keď majú odlišný názor, majú spoločný cieľ – „a to je zlepšiť situáciu v sektore, čo sa nám postupne darí. Spoločne vnímame viacero oblastí, kde možno dosiahnuť výrazné zlepšenie hodnoty (napríklad úspory, hodnoty investícií a iné)“, dodalo ministerstvo.

„Vôbec nepovažujeme analýzy Hodnoty za peniaze za zbytočné. Naši analytici nakoniec na nich participovali,“ odkázalo zase ministerstvo životného prostredia. Uviedlo tiež, že veľké množstvo opatrení a priorít, ktoré definovali analytici, kopíruje aktivity ministerstva.

Napríklad v odpadovom hospodárstve analytici navrhujú zvýšenie poplatkov za skládkovanie, čo environrezort v súčasnosti aj pripravuje.

„V oblasti kanalizácií analytici odporúčajú zamerať sa na dobudovanie už rozbehnutých projektov. Práve to už je zakotvené aj v špecifikácii Environmentálneho fondu na rok 2018,“ dodalo ministerstvo.

Hodnota za peniaze

Teraz najčítanejšie