Slovenský robotik o misii na Etne: Testovali sme rover na prieskum zemetrasení na Mesiaci

Robotik Michal Smíšek pracuje aj na vývoji robotov, ktoré by sa dali využiť na prácu po prírodných katastrofách. Vyvíja tiež robot lezúň (crawler), ktorého konštrukcia je inšpirovaná hmyzom.

Foto N – Tomáš Benedikovič

V rozhovore sa dočítate: 

  • prečo by sme mali chcieť ísť na Mars a či sa oplatí ťažiť nerasty na iných planétach,
  • aký je vzťah robotika k sci-fi,
  • v čom spočívala simulovaná lunárna misia na Etne, ktorej sa Smíšek zúčastnil,
  • aké roboty v Nemeckej vesmírnej agentúre vyvíjajú,
  • ako by sa roboty dali využiť na prácu po prírodných katastrofách,
  • prečo Smíšek odišiel zo Slovenska a či má v pláne vrátiť sa,
  • či Európska vesmírna agentúra zaostáva za NASA,
  • o názoroch robotika na prvú slovenskú družicu skCUBE.

Čo si myslíte o aktivitách Elona Muska vydať sa na Mars?

Elon Musk je vplyvný vizionár. Tvrdo pracuje a vidieť za ním výsledky, to je vzácna kombinácia. Jeho ambícia osídliť Mars ľuďmi sa pravdepodobne nedá dosiahnuť do roku 2030, ale v dohľadnom čase by to šlo.

Prečo by sme mali chcieť ísť na Mars?

Mojou odpoveďou je obyčajná zvedavosť. Tá zvedavosť, ktorá viedla našich predkov k preskúmaniu a osídleniu toho, čo našli vždy za ďalším kopcom, ďalšou riekou, morom či oceánom. Dnes, keď je naša planéta prakticky preskúmaná a kolonizovaná, ľudí zaujíma, čo je za ďalším mesiacom, planétou či hviezdou. Zaujímavé je, že vždy v minulosti po geografickej expanzii nasledovala ako riešenie nových výziev aj expanzia poznania, technologickej vyspelosti, politickej vyspelosti a morálky. Podobný vývoj sa podľa mňa dá očakávať aj v budúcnosti.

Objavujú sa názory, že by sme na Marse či inde vo vesmíre mohli ťažiť nerasty. Čo si o tom myslíte?

Budem parafrázovať Elona Muska, ktorý vyrátal, že ani keby sme na Marse našli čistý kokaín – čo je látka, ktorá má najvyššiu cenu na gram hmotnosti – tak by sa nám ju na Zem odtiaľ z hľadiska efektivity neoplatilo dovážať. Iný prípad by bol, ak by sme chceli vyrábať nejaké produkty – prístroje, vozidlá či budovy – priamo na povrchoch planét. Vtedy by bolo efektívnejšie využiť miestne zdroje ako dovážať suroviny zo Zeme. Trochu sa hovorí o pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Sú tam objekty rôzneho chemického zloženia a predpokladá sa, že obsahujú zlato, platinu a iné kovy. Ak by sme konštruovali väčšie vesmírne plavidlá priamo vo voľnom vesmíre – v akýchsi orbitálnych fabrikách – ťažiť v pásme asteroidov by sa mohlo javiť ako efektívne. Ale stále je to z ríše sci-fi.

MICHAL SMÍŠEK (1987)

je robotik a matematik. Pracuje v Nemeckej vesmírnej agentúre na Inštitúte robotiky a mechatroniky. Zaoberá sa vývojom senzorov pre roboty, ktoré sú určené na prieskum planetárnych povrchov a iných človeku ťažko dostupných lokalít. V roku 2016 a 2017 bol na simulovanej lunárnej misii na sicílskej Etne, kde testovali pripravenosť svojho rovera na seizmologický prieskum povrchu Mesiaca. Na Slovensku vystúpil s prednáškou Roboty v službách prieskumu slnečnej sústavy, ktorú organizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky pri CVTI SR. 

Ste fanúšikom sci-fi?

Tak ako mnohí moji kolegovia, aj ja som do určitej miery produktom sci-fi. Informatiku som sa rozhodol študovať po tom, čo som videl film Matrix. Je na ňom zaujímavé, že ak žijeme v simulácii, neexistuje asi žiaden spôsob, ako to zistiť. Napriek tomu v Matrixe vystupuje skupina hakerov, ktorí sa v jeho pevnej logike snažia hľadať trhliny a zistiť, ako to vyzerá mimo neho.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás