Keď sa recenzie píšu paragrafmi
Na topoľčianskom prípade je nečakané, že problém s umením mal šéfredaktor novín.
S nahotou je to ošemetné. Povedal by možno Milan Lasica, ktorý miluje to slovo a od ktorého som sa ho naučil používať. A sedí presne, obzvlášť u nás, kde je to ošemetné takmer so všetkým. Do ošemetnej situácie sa dostali aj v Topoľčanoch, kde sa dve zahraničné umelkyne počas predstavenia vyzliekli.
Na tom by nebolo nič šokujúce, keby sa to nestalo v podchode pod autobusovými nástupišťami. Ale čo narobíte, keď v Topoľčanoch majú kultúrny stánok práve tam?
Topoľčany nie sú zďaleka prvé, a určite ani posledné, kde pre nezaodeté ľudské telo vzkypela žlč. Ošemetnú situáciu riešili aj pred viac než 450 rokmi na Tridentskom koncile, keď kardináli v Ríme trochu neskoro zistili, že v Sixtínskej kaplnke sa im nad hlavami hompáľajú nahé penisy Michelangelovho Posledného súdu. Génius-negénius, išlo sa späť na rebríky a premaľovávalo sa.
A nebol to iba fenomén prudérnej cirkvi. Da Vinciho Léda s labuťou neprežila do dnešných čias iba preto, že niekomu prišlo gesto lascívnej nahotinky maznajúcej sa s vtákom (skutočným) ako príliš provokatívne a mravne skazené. Čo na tom, že išlo o umelecké stvárnenie výjavu gréckej mytológie?
Roni Katz a Bar Altaras, ktoré s performanciou Praktiky lásky prežili bez ujmy štyri hodiny na javisku aj v oveľa konzervatívnejšom Poľsku, natrafili na užitočného idiota práve u nás. V Topoľčanoch. To ešte samozrejme o ničom nesvedčí. Keď srbská umelkyňa Marina Abramović pred siedmimi rokmi v newyorskom (!!!) Múzeu moderného umenia uvádzala svoju reinštaláciu slávneho performance Imponderabilla z roku 1977, niektorých návštevníkov musela z Momy vyviesť bezpečnostná služba. Dvaja nahí ľudia, stojaci v dverách, cez ktoré ste museli prejsť, boli pre niektorých nestráviteľným kúskom. Svetoznáme múzeum nemalo problém návštevníka, ktorý vulgárne napadol nahých umelcov, vyviesť von a zbaviť ho 30-ročného členstva v jednej z najprestížnejších umeleckých inštitúcií sveta.
U nás sa obdobný prípad stal ošemetným ani nie tak preto, že by sme problémy s nahotou akéhokoľvek typu v tridsaťtisícovom mestečku nečakali. Ale že to bude priamo šéfredaktor miestnych novín, od ktorého akosi automaticky očakávate kultúrny rozhľad a intelektuálnu úroveň, to muselo dostať aj samotné účinkujúce. Ak by išlo len o tvrdú recenziu v novinách, mávneme rukou, o umení nezasvätene píšu aj onakvejší diletanti. Ibaže tu sa názor vyjadril trestným oznámením. Za výtržníctvo. Za čo sú, prepytujem, niekedy aj tri roky.
A práve pre toto je celá táto záležitosť ošemetná. Vôbec nie pre tie štyri bradavky a dve ohanbia, ktoré sa na pár minút stali súčasťou niečoho, čo zjavne žiaľ niektorým nikdy nebude súdené pochopiť. Ošemetné je to skôr pre to, že ešte stále u nás máme tendenciu trestať ľudí za niečo, na čo sme sami intelektuálne nedozreli. A to už nie je ani ošemetné, to je skôr smutné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
