Denník N

Herne v Bratislave končia, bingo zostáva. Boli sme sa pozrieť na to najznámejšie

Bingo v Manderláku. Foto N – Matej Dugovič
Bingo v Manderláku. Foto N – Matej Dugovič

Po zákaze hazardu postupne zmiznú z hlavného mesta automaty a herne, zostanú iba menej rizikové stávky, dostihy a bingo. Najznámejšie je už roky v Manderláku, v priestoroch bývalej legendárnej kaviarne.

63, 76, 56, 81, 51, 77, 4, 69, 1, 7, 29, 86… Bingo!

65-ročná Mária v tomto kole nevyhrala, ale skúsi to znova. Z kôpky bankoviek položených na stole vytiahne desať eur a od  krupiérky si vypýta tri tikety za 50 centov.

Prešlo už 17 rokov odvtedy, čo účtovníčku Máriu zavolala na bingo jej známa. Rýchly úspech – reč je o štyroch či piatich výhrach – ju povzbudzoval do ďalšej a ďalšej hry. Trvá to dodnes, aj v dôchodku si pravidelne raz do týždňa kráti čas v herni zaškrtávaním čísel v očakávaní, že z toho niečo kvapne.

Aby hre úplne neprepadla, určila si týždenný limit 120 eur. Keď ich minie, poberie sa domov. „Niekedy ich aj prehrám, ale snažím sa menej. Sto je silná hranica a 20 eur je rezerva. Keby náhodou,“ vysvetľuje svoju taktiku.

Pre dôchodcu s priemernou výškou dôchodku 427 eur mesačne je to príliš vysoko nastavený limit. Mária si však ešte stále privyrába ako účtovníčka na čiastočný úväzok, a tak si „luxus“strát pri hre môže dovoliť.

Hra Bingo pôvodom zo Spojených štátov (okolo roku 1920) je dodnes populárna najmä medzi americkými penzistami. Pravidlá sú veľmi jednoduché, hráč si kúpi tikety s náhodnými číslami. Automat následne žrebuje očíslované loptičky – kto má prvý tiket so všetkými vylosovanými číslami, vyhráva.

Začína sa ďalšia hra, loptičky splašene lietajú v škatuli ako pukajúci popcorn, prúd vzduchu ich strieľa do štrbiny a odtiaľ sa kotúľajú ďalej. 67, 33, 69, 14, 73, 47, 30, 68, 85, 26.

Znudený ženský hlas oznamuje čísla loptičiek tak, ako ich vypľúva prístroj. Všetci sú ticho, sklonené hlavy sa sústredia na stôl s tiketmi. Ruky kŕčovito zvierajú červené fixky, pri každom čísle zaškrípu o papier.

Amatérov zbadáte ľahko podľa počtu tiketov, jeden ešte stíhajú, dva sú už problém, niečo ich vyruší, po chvíli sa strácajú, nestíhajú to sledovať. Štamgasti majú tiketov niekoľko, vystretá ruka im behá hore-dole a ladne značia čísla.

Mária v tom má systém, sleduje stĺpce, kde sú desiatkové, dvadsiatkové čísla a tak ďalej a tie, ktoré sa opakujú, si vopred označí. Ak nepadajú, je to aj tak jedno, dôchodkyňa behá očami po štyroch tiketoch, občas niekde škrtne, no dnes sa nedarí.

Foto N – Matej Dugovič

Automat stíchne, niekto z diaľky kričí „línia“. Krupiérka zopakuje ešte hlasnejšie, cez nos zakričí „líííínia“. Niekoľkým sa pošťastilo a vyškrtali všetky čísla v jednom rade skôr ako zvyšných vyše 40 hráčov. Odmena je skôr symbolická a nie je dôvod na veľkú radosť, 10 eur si musia rozdeliť.

Napätie po dvoch minútach preruší ďalší výkrik bingo. Nasledujú sklamané, no opatrné buchnutia do stola. Emócie v sebe dusia, veď teraz prehrali iba pár eur a možno sa o chvíľu pošťastí aj im. V sále je rušno – vrava, sŕkanie nápojov, škrtanie zapaľovačov. Vnútri je také nafajčené, že z toho rýchlo rozbolí hlava.

Niektorí sa rozprávajú a smejú, ďalší zabíjajú pohľadom. Väčšina tvárí je skôr apatická, s večne nasrdeným výrazom, Naozaj dobre sa zabáva iba pár mladších ľudí.

Šuštia papiere, štrngocú mince, ľudia kupujú ďalšie tikety, teraz to možno vyjde. Po asi dvojminútovej prestávke sa začína ďalšia hra.

Mária v Manderláku raz do týždňa presedí aj päť hodín, čo je zhruba 75 kôl. „Dá sa to, zvlášť keď je eufória z výhry. Ale radím vám, nenaučte sa to.“ Prečo?

„Ide to do peňazí, ale ja to robím rozumne, nie je to pre mňa postih. Nikdy nejdem na hranu.“

Bingo je hazard, no ako veľmi je nebezpečný?

Bývalý krupiér Peter, ktorý robil v Grand Bingu šesť a pol roka, hovorí, že nebol problém, aby niekto za večer minul aj výplatu. „Môžu si kúpiť tiketov koľko chcú, zadajú čísla zo série do počítača, ktorý ich kontroluje. Poznám ľudí, ktorí tam prehrali byty. Predali ich a s peniazmi išli na bingo. Zdá sa to byť neškodné, ale nie je.“

Raz v zime vypadlo v Grand Bingu kúrenie, vnútri bolo nepríjemne chladno, zamestnanci si natiahli rukavice. A hralo sa ďalej. „Ľudia tam sedeli v rukaviciach a v šáloch. Neveril som, že je ešte otvorené. Nadávali na zimu, ale škrtali. Niekedy je to horšia závislosť ako automaty,“ hovorí Peter. Ľudia sa podľa neho často predbiehali pri obsadzovaní stolov, mali svoje šťastné miesta, kde sa vyhráva.

Bingo na prvom poschodí v Manderláku. Foto N

Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Košice Boris Bodnár hovorí, že automaty či stávkové kancelárie sú dostupnejšie, a preto sú od nich ľudia viac závislí. Pri bingu peniaze minú pomalšie a aj spoločnosť môže byť bariéra voči rýchlejšiemu vzniku závislosti. No princíp je v zásade rovnaký.

„Výhra človeku vnukne, že takto môže veľmi rýchlo získať pomerne veľa peňazí. Neustále očakáva výhru, míňa peniaze, dostáva sa do straty, ktorá ho núti stále stávkovať, aby sa po výhre dlh vyrovnal, alebo aby niečo zarobil,“ hovorí Bodnár.

Vedenie Bratislavy chce pre gamblerstvo a dostupnosť herní na každom rohu z mesta hazard vykázať. Nariadenie ešte môže zrušiť súd, prokuratúre sa nepáči hlasovanie o petícii, ktoré prešlo až na druhý pokus. Aj keď bude zákaz platiť, hazard celkom nezmizne.

Po zákaze automatov v krčmách, sídliskových herniach aj veľkých kasínach tak v Bratislave zostanú zo sveta hazardu stávkové kancelárie, dostihy a – bingo.

V legendárnej kaviarni

Vežiak Manderlák s 11 podlažiami bol v čase výstavby v roku 1936 najvyššou budovou v Bratislave. Vychýrené mäsiarstvo na prízemí už zabrala kebabáreň, legendárnu kaviareň Grand na poschodí práve herňa s bingom a zo symbolu starej Bratislavy sa stal skôr dom nerestí.

Svetlé drevené dvere do herne vedľa predajne kebabov sú trochu skryté. Prízemie, to je temná kobka klasickej herne, ktorú osvetľujú najmä blikajúce automaty. Horné podlažie bývalej kaviarne žiari umelým žltým svetlom. Keby neboli žalúzie večne zatiahnuté, cez veľké okenné tabule by bol dobrý výhľad na Starú tržnicu, rušné Námestie SNP aj Kamenné námestie.

Foto – Wikipedia/ANDREJ NEUHERZ

Starý šedivý muž kráča krížom cez herňu, potom po kovaných schodoch za bingom. Stojí našponovaný, nad dverami svieti tabuľa čakajte. Práve beží hra a noví návštevníci by rušili.

Funí, dychčí, cmuká jazykom a perami, hojdá sa dopredu, dozadu. Hneď ako nápis zhasne, vrúti sa dnu. Prejde dláždenou uličkou s lacným kobercom popri stene s obrázkami starej Bratislavy, pod ktorými sú nevkusné kvetináče s umelými kvetmi a zmizne v druhej časti miestnosti s pôdorysom podkovy.

Vo štvrtok okolo ôsmej je v Grand Bingu v bratislavskom Manderláku plno, stoly obsadili samotári, páriky, známe tváre, ktoré sa skoro každý večer opakujú.

Skrachovanci, aj skupinky mladých, ktorí sa prišli iba zabaviť, tí najviac vyrušujú. No najmä dôchodcovia. „Nechodím až tak často, ale čo máme my starí robiť, sme osamelí, manžel mi zomrel. Keď prehrám, idem preč,“ vraví staršia pani na odchode. Asi prehrala.

Bývalý krupiér Peter hovorí, že vždy sa vracajú skoro tí istí ľudia. „Všetci sme ich poznali. Chodilo tam veľa učiteliek, čo som bol prekvapený, taxikári, predavačky. Babky prídu hlavne skoro ráno, to je katastrofa. Sú spomalené, kým vám dajú drobné, zdržujú, predáva sa pomaly a potom na vás od stola kričia, že nestíhame.” Hra má presné tempo, ideálne 12 kôl za hodinu.

Za bingom do Manderláku to ťahá aj mladých, no pre nich je to skôr obskurná nevinná zábava, než skutočný hazard. „Je otvorené do skorých ranných hodín, a preto návšteva Binga patrí skôr medzi hlúpe nápady neskoro v noci. Je to jedno z najbizarnejších miest v centre Bratislavy a atrakcia nočného života, o ktorej nevie každý. Nie je ani v turistických bedekroch. Bingo je lákavé aj preto, že pôsobí neprístupne – treba prejsť cez mafiánsky pôsobiacu herňu a prípadne počkať, kým sa skončí kolo,“ hovorí čerstvý tridsiatnik Radoslav.

Bingo v Manderláku je aj zábavka mladých. Foto N

Vnútri je podľa neho úplne odlišná klientela ako v celom meste. „V normálnych podnikoch je plno mladých ľudí a turistov. V bingu sedia unavení, nezdravo vyzerajúci ľudia stredného a staršieho veku, zúfalo sa snažia niečo vyhrať. Je to ako veľký stroj na vyťahovanie 50 centov za tikety na jednotlivé kolá z chudobných ľudí, ktorý sa nikdy nezastaví. To pol eura pôsobí ako nič, ale tí ľudia tam sedia hodiny.“

Spoločenský hazard

Do ďalšieho kola zostávajú dve a pol minúty, ľudia pokračujú v nakupovaní tiketov, Mária zoberie štyri po 50 centov. Čím viac ich človek má, tým je šanca väčšia. No stále príliš malá.

Teraz je čas aj na krátke rozhovory. „Väčšinou sa tu stretávame viacerí, s niektorými sa poznám z binga. Je to spoločenské, hovoríme o rodinných veciach, sem-tam sa preberie aj politika, ale málo. Viac je tu očakávanie, že človek niečo vyhrá.“

Chodievala aj so synom, no deťom sa hra nepáči. „Pozerajú sa na to škaredo, hovoria, že chodím do hrozného, zafajčeného prostredia.“ Do Manderláku zobrala aj manžela, no tiež nebol nadšený. „Manžel hovorí, že keď si neviem vybrať lepšiu chvíľku na trávenie voľného času, tak nech si idem.“

Monotónny hlas z nahrávky diktuje čísla: 5, 38… . Číslo 29 zaznie aspoň trochu nadšene. To naznačuje, že pôvodný záznam sa pravdepodobne poškodil a neskôr nahradil. Pokračuje uspávanie, ďalšie čísla a… zasa žiadna výhra. Kupovanie tiketov, krátka pauza a znovu skúsiť šťastie. Hrá sa prémiovka, tikety stoja euro, výhra je vyššia.

Máriini známi mali šťastie, skoro každú druhú hru vyhrali. „Po štyroch hodinách odišli domov celkom slušne.“ Koľko zarobili, nevie. „To nikto nehovorí.“ Mária vyhrala najviac 205-tisíc z troch tiketov, to však bolo dávno, ešte keď boli koruny.

Každá výhra z binga je iná, záleží, ako rýchlo ho človek vyhrá, s akými loptičkami a či sa musí deliť aj s ďalšími hráčmi. Výhry sú väčšinou do 100 eur, niekedy sa hrá aj o 500 eur a superbingo sú už tisíce.

Mária hovorí, že kým vylosované čísla čítali zamestnanci, bolo to lepšie. Z automatizovaného systému je nesvoja a podozrievavá, bojí sa, že personál môže manipulovať výber loptičiek. Krupiér Peter vraví, že už počul o skrytých tlačidlách, aj o pedáloch, no všetko je podľa neho čisté, loptičky sú registrované a aj daňové kontroly dopadli dobre.

Márii sa dnes darí menej, na začiatku síce vyhrala 97 eur, no tie sú už skoro preč. „Keď nič nevyhrám, odchádzam veľmi smutná, ale teraz sa mi hrá dobre, lebo míňam iba z výhry a nemám také výčitky.“

35, 71, 53, 90, 52, 34… nič, smola.

Kôpka peňazí na stole sa zmenšuje, zostali dve dvadsiatky, ale drobné z desiatky sú už takmer preč. Mária pokračuje a kupuje ďalšie tikety za dve eurá.

Foto N – Matej Dugovič

Siedma hra, tri tikety za euro. 30, 52, 71, 37, 89… „Čakala som celý čas na číslo 61,“ hovorí Mária a trhá hrubú kôpku nevýherných tiketov na dve polovice. Jednu si nechá a druhú dá do losovania o 50 eur, niekoľkokrát tak už vyhrala.

Krupiérky núkajú dva voľné tikety. Nie sú zadarmo, len zostali zo série a kým sa nepredajú, hra nemôže pokračovať. „Voľné tikety,“ opakujú zunovaným hlasom až sa niekto zľutuje, alebo dúfa, že práve tieto budú šťastné a kúpi ich. Krupiérka ďakuje. „Predanéééé“, mééka a hra pokračuje ďalej.

Takmer po päťdesiatich minútach hry, 10 kolách je Mária v mínuse necelých 22 eur. „Keby som bola rozumná, mala som hneď odísť a niečo by som si odniesla, ale nie, ja som si prišla dnes trochu zahrať.“

Bingo už má podľa Petra zlaté časy za sebou, do Manderláku síce ľudia ešte chodia, lebo je v centre, no výhry už nie sú, čo bývali a tringelty pre zamestnancov sú už tiež biedne. “Ľudia sú štedrí, keď vyhrávajú. Kedysi to bolo lepšie, pre krupiéra to bol v Grandke jeden plat. V minulosti sa bežne za víkend súťažilo o tri autá, vyhrávali sa milióny v korunách.”

Peter hovorí, že za úpadok môže príchod množstva herní. “Ľudia začali chodiť skôr tam, bingo už bolo ošuntelé, dlho sa nič nezmenilo.”

Mária sa sťažuje, že sa do priestorov vôbec neinvestuje, iba steny dali do poriadku. „Je to príšerné, hnusné, stále rovnaké.“ Aj krupiérky boli podľa nej v minulosti úctivejšie. „Teraz už ľudí berú, ako keby mali všetci diagnózu. Veď aj máme.“

Niektoré krupiérky sú koketné a milé, ale aj ich potom práca omrzí a znudene odfukujú. Ďalší zamestnanci sú nepríjemní a drzí, tí lepšie zapadajú do prostredia. Chce niekto vynechať kolo? „Čo ste si nepriniesli knihu na čítanie?“ Objednáte si iba malú kofolu? „Deci nechcete?“ pýta sa čašník s peroxidovým kohútom. Napľuje do nej alebo nie?

Komu vyhladne, môže si od čašníka objednať z jedálneho lístka napríklad pizzu. Podnik tým v podstate porušuje zákon, vo fajčiarskom priestore je zakázané podávať jedlo bez oddelenia priestorov pre nefajčiarov. Firma to obišla naoko tak, že jedlo kupujú z fastfoodu v Manderláku.

Atmosféra 90. rokov nezostala iba v priestore a v obsluhe, firma Epermiso, ktorá prevádzkuje Bingo Grand v Manderláku má podľa SME blízko k mafiánskej skupine takáčovcov. Keď majitelia prišli do herne, všetci boli v pozore.

Majiteľka Liliana Hrivnáková je podľa SME dlhoročnou obchodnou a aj životnou partnerkou údajného takáčovca Iva Ružiča, ktorý bol v roku 2004 zranený pri výbuchu v ružinovskom podniku Jadran.

Vedenie firmy je pred verejnosťou v ústraní, firma Epermiso nemá žiadnu internetovú stránku, ani uvedený telefonický kontakt na prevádzke v centre mesta. Pokúsili sme sa s majiteľmi skontaktovať cez obsluhu v herni a prevádzkarov binga, no tí tvrdili, že vlastníci o medializáciu nestoja a v prípade témy zákazu hazardu ich zasa zastupuje Asociácia zábavy a hier.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hazard v Bratislave

Slovensko

Teraz najčítanejšie