Kradnú pacientom životy, vraví epidemiológ. Slovenskí vedci ako prví zmapovali úrazy mozgu v Európe

Minulý týždeň oznámil hráč amerického futbalu John Urschel z tímu Baltimore Ravens, že so športom končí a ďalej sa bude venovať iba doktorandskému štúdiu matematiky na prestížnej univerzite MIT.

Urschelovo rozhodnutie prišlo len dva dni po tom, čo v časopise JAMA vyšiel článok, podľa ktorého až 99 percent vytypovaných mozgov hráčov amerického futbalu vykazovalo znaky chronickej traumatickej encefalopatie (CTE), neurodegeneratívneho ochorenia, ktoré je spojené s opakovanými úrazmi hlavy.

Výskum robili na mozgoch športovcov, ktorí počas života vykazovali znaky spojené s ochorením, ako je depresia, apatia, úzkosť, prudké návaly hnevu, občasná strata pamäti, problémy s pozornosťou a mnohé iné.

Prečítajte si

Fascinujúci príbeh muža, ktorému tyč preletela hlavou, potrebuje opravu – asociálom sa nestal

Skúmali mozgy hráčov

Hráči, ktorí vykazovali miernejšie príznaky, zomreli v priemere vo veku 44 rokov, väčšinou spáchali samovraždu. Muži s vážnejšími príznaky zomreli v priemere vo veku 71 rokov a umierali na demenciu či problémy spojené s pohybom, ako je prehĺtanie.

Ich mozgy darovali na výskum pozostalí.

Nedostatkom štúdie je, že vedci skúmali výhradne mozgy hráčov, ktorí už vykazovali príznaky spojené s chronickou traumatickou encefalopatiou. Magazín Science upozorňuje, že uvedená diagnóza je problematická, pretože choroba nie je dobre definovaná.

Časopis oslovil neuropatológa Dirka Keena z univerzity vo Washingtone, podľa ktorého zo spoločného výskytu dvoch javov, v tomto prípade poškodeného mozgu a nepriaznivých symptómov, nijako neplynie, že by jeden spôsoboval druhý (klasický problém korelácie a kauzality).

5,5 milióna ľudí v USA

Zo zahraničných štúdií plynie, vraví pre Denník N epidemiológ Marek Majdan z Katedry verejného zdravotníctva Trnavskej univerzity, že najväčší problém nepredstavujú jednorazové, ale opakované úrazy mozgu, ku ktorým dochádza v kontaktných športoch, najmä v americkom futbale alebo boxe.

„Odhaduje sa, že v Spojených štátoch žije s nejakým typom postihnutia po úraze mozgu asi 5,5 milióna ľudí. Reč je nielen o športe, ale aj o následkoch dopravných nehôd či pádov,“ dodal epidemiológ Majdan. 

Takéto údaje o počte úrazov mozgu, úmrtiach v dôsledku úrazu mozgu a zdravotných dôsledkoch úrazov mozgu pre Európu doposiaľ chýbali.

Incidencia a úmrtnosť

Napravil to až vedec Majdan a jeho tímy v dvoch štúdiách, ktoré vyšli vlani v časopise Lancet: Public Health a minulý mesiac v magazíne Plos Medicine.

V prvom článku z minulého roka sa Majdan a jeho kolegovia zaoberali problematikou úmrtnosti a incidencie úrazov mozgu.

„Incidencia hovorí o počte nových prípadov za určité obdobie. Ak je napríklad 200 na 100-tisíc ľudí, tak to znamená, že za rok pribudlo 200 úrazov mozgu na 100-tisíc obyvateľov. Úmrtnosť je to isté, len sa týka výskytu fatálnych prípadov,“ vysvetlil epidemiológ Majdan, aký je rozdiel medzi incidenciou a úmrtnosťou.

Autori čerpali z dát Eurostatu a zistili, že v dôsledku úrazu mozgu došlo v roku 2012 v 24 krajinách EÚ k takmer 1 miliónu 400-tisíc hospitalizáciám a k viac ako 33-tisíc úmrtiam (údaje z 25 krajín EÚ). Medzi krajinami však panovala veľká variabilita výsledkov.

Autori odhadujú, píše sa v štúdii, že v celej Európe s populáciou viac ako 700 miliónov ľudí si úrazy mozgu v roku 2012 vyžiadali 2,1 milióna hospitalizácií a 82-tisíc úmrtí.

Podľa Majdana spočíva výnimočnosť štúdie v tom, že sa v nej vedcom po prvý raz podarilo vyčísliť, koľko z celkovej sumy fatálnych úrazov pripadá na úrazy mozgu. „V jednotlivých krajinách sa to pohybuje okolo 35 až 40 percent.“

Prečítajte si

Lekárka: Zdravo žijeme do 58. roku života, inde v Európe je to aj o 20 rokov dlhšie

Situácia na Slovensku

Čo sa týka úmrtnosti v dôsledku úrazu mozgu na Slovensku, „je u nás vyššia ako v iných podobných krajinách, ako je Estónsko či Litva, ktoré sú na tom úplne najlepšie. My sme v prvom kvartáli. Fatálnych úrazov mozgu máme asi 700 ročne. Väčšinou ide o mužov, asi v 80 percentách.

Úrazov, ktoré sú hospitalizované, je niečo pod 20-tisíc ročne. Je otázne, či ide o všetky prípady, lebo veľa je takých, že sa riešia ambulantne alebo vôbec nie a k hospitalizácii nedôjde“, objasňuje situáciu na Slovensku epidemiológ Majdan.

Vedec vysvetlil, že najväčšou príčinou najmä fatálnych úrazov mozgu sú pády starých ľudí. „Ak navyše berú antikoagulanciá, čiže lieky na riedenie krvi, ľahšie krvácajú, čo môže viesť k masívnejším hematómom. Z našich štatistík plynie, že po sedemdesiatke ide úmrtnosť na úrazy mozgu rapídne hore.“

Kradnú pacientom život

Majdan vraví, že úrazom mozgu sa zvykne hovoriť aj „tichá epidémia“. „Hovoríme im tak preto, lebo často nevieme, koľko ich v populácii je a tiež sa o nich málo hovorí,“ doplnil vedec.

„Úrazy mozgu kradnú pacientom životy. Ak máte stredne ťažký alebo ťažký úraz, je veľký predpoklad, že budete mať dlhodobé, ak nie celoživotné postihnutie určitého stupňa. Môže vás vyradiť z bežného pracovného života, lebo máte poruchy sústredenia alebo depresie, ktoré sú nezlučiteľné s vašou profesiou.“

Úraz jedného člena rodiny pocíti celá rodina, pretože pacient potrebuje celodennú opateru. „Ekonomika má výpadok jedného produktívneho človeka a musí ho živiť. Človek s vážnym poškodením potrebuje sociálne dávky a pravidelnú rehabilitáciu.“

O dôsledkoch fatálnych úrazov mozgu na ľudí písali Majdan a jeho kolegovia v novšej štúdii z minulého mesiaca v Plos Medicine. Autori pracovali s indikátorom, ktorý sa v angličtine nazýva „years of life lost“, čo sa dá voľne preložiť ako „roky, ktoré človek stratil v dôsledku úrazu mozgu“.

Vedci v štúdii zistili, že „každý fatálny úraz mozgu bol v priemere spojený s 24,3 strateného roka“. V článku sa píše: „Keď sme naše údaje rozšírili na celú populáciu EÚ, zistili sme, že v roku 2013 možno úrazom mozgu pripísať okolo 1,3 milióna stratených rokov. 1,1 milióna patrilo mužom a 270-tisíc ženám.“

Prilby fungujú

Úraz mozgu sa prejavuje príznakmi, ako sú vracanie, závraty, dezorientácia či výpadky pamäti, pri ťažších poraneniach bezvedomie, výtok krvi alebo tekutiny z nosa a uší. „Ak narazíte na takého človeka, je potrebné mu bezodkladne zabezpečiť lekárske ošetrenie. V prípade ťažších úrazov treba v prvom rade skontrolovať dýchanie a vedomie, zastaviť krvácanie a čo najskôr privolať záchrannú zdravotnú službu,“ vraví Majdan.

Vedec si pochvaľuje cestný zákon, ktorý znížil rýchlosť v obci na 50 km/h a zaviedol povinnosť nosiť prilby, ak je cyklista mimo obce alebo je v obci a má menej ako 15 rokov. „V našej staršej štúdii sme ukázali, že to malo pozitívny vplyv na zníženie fatálnych úrazov,“ vraví Majdan.

Epidemiológ plánuje, že v budúcnosti vydá štúdiu o takzvanom DALY (disability-adjusted life years), indikátore, ktorý kombinuje „stratené roky“ (z angl. years of life lost) a „roky prežité s ochorením“ (z angl. years of disability).

„Ide o sumárny indikátor celkovej záťaže ochorenia v populácii. Kombinuje fatálne úrazy, čiže roky, ktoré ľudia stratili v dôsledku úrazu, a nefatálne úrazy, čiže roky, ktoré človek prežil s nejakou formou postihnutia.“

Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.1016/S2468-2667(16)30017-2, https://doi.org/10.1371/journal.pmed.1002331