Denník N

Študovať na vozíku v Hongkongu? Štát berie príspevok na asistenta, dá ho, len ak sa bude vracať

Študent čínštiny chce ísť na ročný študijný pobyt do Hongkongu, musí sa však zaobísť bez podpory od štátu. Pomohol mu dekan domovskej univerzity v Brne.

František Milan študuje čínštinu v Brne. Je to perspektívny odbor a o absolventov je veľký záujem, vysvetľuje mladý muž z Dolného Kubína. Aj preto chce vycestovať do Číny, kde sa jazyk naučí najlepšie.

Keď bol mladší, bavila ho angličtina, ale chcel skúsiť niečo, čo neovláda každý. Teraz pravidelne číta články a knihy o Číne, sleduje dokumenty, počúva ich piesne. Čínštine zasvätil všetko.

Po troch rokoch štúdia je schopný sa v Číne dohovoriť. Aj preto ho Masarykova univerzita v Brne nominovala na študijný pobyt v Hongkongu a František Milan by mal čoskoro odlietať do Ázie.

Pomoc potrebuje neustále

„Mám detskú mozgovú obrnu, kvadruspatickú formu a som odkázaný na pomoc druhého človeka,“ hovorí. V praxi to znamená, že sa pohybuje na invalidnom vozíku, má obmedzenú jemnú motoriku v rukách a problémy so zrakom.

Od malička sa nezaobíde bez pomoci. Schody, obrubníky a vyvýšené miesta sú len malou časťou jeho každodenných problémov. Potrebuje, aby mu niekto kupoval a pripravoval jedlo, upratoval, chystal učebné materiály do školy.

Jeho problémy so zrakom si vyžadujú aspoň trikrát väčšie písmo, ako je štandard. To, čo bežný človek zvládne prečítať alebo napísať za hodinu, jemu trvá aspoň tri.

To podľa neho nie je problém, všetko sa dá zvládnuť. No aj do Hongkongu s ním musí niekto ísť, bez asistenta si totiž neporadí.

„V Brne, kde tretí rok študujem, mi ho platil štát. Teraz mi však peniaze na asistenciu chcú zobrať,“ hovorí študent.

Študuje, lebo chce byť užitočný

Príspevok pre hendikepovaných podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia štát nevypláca mimo územia Slovenska. Po šesťdesiatich dňoch od prekročenia hraníc tak František stráca nárok na príspevok od štátu.

Keď bol v Brne, každý týždeň sa vracal domov a dodržiaval lehotu šesťdesiatich dní. Vracať sa tak často z Hongkongu, kam by ma odletieť, však preňho nie je možné a na príspevok tam stratí nárok.

Svojho asistenta by tak nemal z čoho zaplatiť. „S peniazmi od štátu som počítal, nejdem sa predsa odsťahovať, dovolenkovať, alebo tam pracovať, idem študovať, aby som bol užitočný,“ hovorí Milan.

Suma, o ktorú príde, je okolo osemsto eur na mesiac.

Spolu s mamou poprosili o radu aj ministra práce Jána Richtera (Smer), napísali mu list. „Odpísal nám, že nie je možné odstrániť tvrdosť zákona a že je tam lehota, ktorá platí aj pre študijné pobyty,“ vysvetľuje Františkova mama Eva.

„Podľa zákona by sa František mal každé dva mesiace vrátiť domov a potom znova vycestovať, takto by nestratil nárok na príspevok,“ opisuje odpoveď z ministerstva.

To však považuje za nezmysel. „Poriadny študijný pobyt trvá viac ako šesťdesiat dní, veď semester má tri mesiace a k tomu ešte patrí aj skúškové obdobie,“ rozhorčuje sa František Milan.

„Ak by som sa mal vracať každé dva mesiace domov, zaplatil by som za obojsmerné letenky pre mňa a asistenta pomaly viac, ako je príspevok.“ Nehovoriac o peripetiách, ktoré by ho čakali počas dvadsaťhodinového letu plného prestupov.

Okrem príspevku na asistenta pre štúdium v Číne stratil František nárok aj na príspevok na dopravu a opotrebovanie šatstva, ktorý doteraz poberal.

„Naše zákony asi očakávajú, že sa po šesťdesiatich dňoch v zahraničí zázračne uzdravím a pomoc už nebudem potrebovať, napriek tomu, že mi posudkoví lekári určili 70-percentnú mieru funkčnej odkázanosti na cudziu pomoc,“ komentuje to študent.

Asistenta má, len ho zaplatiť

Františkovi sa podarilo nájsť si aj asistenta. „Nikto so mnou nechcel alebo nemohol ísť. Kamaráti majú svoje školy a povinnosti, cudzí sa báli,“ priznáva.

Nakoniec oslovil spolužiakov z čínštiny, kde bola podľa neho najväčšia šanca, že niekoho nájde. Ozval sa mu Jakub Smolenický, o rok mladší spolužiak, s ktorým sa poznali len z videnia. „Nič som o ňom nevedel, ale nemal som nikoho iného,“ hovorí František Milan.

Jakub zas nemal žiadne skúsenosti s osobnou asistenciou. „Trvalo mi dva alebo tri týždne, kým som sa rozhodol, že idem.  Hlavne pre školu, rodinu a priateľku, tá nie je nadšená, ale podporuje ma,“ hovorí Františkov asistent.

Kvôli Františkovi a ich spoločnej ceste do Hongkongu sa Jakub v Brne naučil zaobchádzať s vozíkom. S Františkom sa aj stretli, aby si vyskúšali, ako spolu budú fungovať.  „Som nekonfliktný človek, tak dúfam, že spolu budeme vychádzať v pohode,“ dodáva Smolenický.

Je to výnimočný prípad

Hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová hovorí, že sa s podobným prípadom ešte nestretli. „Nie je však v našich kompetenciách pomôcť, problém spadá pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.“

Za študenta zodpovedá podľa nej v prvom rade jeho vysoká škola a škola, na ktorú ide na výmenný pobyt. „My mu môžeme maximálne odporučiť naše štipendium Martina Filka, ktoré je pre študentov študujúcich na prestížnych univerzitách. No na tento rok je už výzva uzavretá,“ hovorí Skokanová.

„Za osem rokov našej komunikácie sme sa nestretli s viacerými podobnými prípadmi, aj keď to samozrejme neznamená, že vôbec neexistujú,“ hovorí hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Priznáva, že vo všeobecnosti nie je známe, že by študenti ako František študovali vo vzdialených destináciách, ako je Hongkong. Šesťdesiatdňová lehota podľa neho nepočíta so študijným pobytom, ale maximálne s letnými prázdninami.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská sa už s podobnými prípadmi stretla. „Mali sme ďalšie dva podobné prípady,“ hovorí.

Františkovi navrhuje osloviť čínske úrady. „Čína sa v dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala, že bude zdravotne postihnutým pomáhať a uľahčí im život a pohyb tak, ako si to oni určia,“ vysvetľuje.

Problém však môže spôsobiť to, že Slovensko s Čínou nepodpísalo bilaterálnu zmluvu v sociálnych veciach.

Zákon zmenia

Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia budú novelizovať.  V praxi sa totiž ukázalo, že treba zmeny.

Ministerstvo napríklad plánuje prehodnotiť podmienky poskytovania príspevkov. „Nie je však pravdepodobné, že by došlo k celkovej zmene princípu ,exteritoriality´ v prípade vyplácania individuálne posudzovaných štátnych sociálnych dávok,“ hovorí Stuška.

Výška peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia totiž závisí od životného minima a zdravotne postihnutý musí mať trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku.  Nepovažujú sa za dávky sociálneho zabezpečenia, preto sa mimo územia Slovenskej republiky neposkytujú.

Podobne ako ministerstvo školstva odporúčalo obrátiť sa na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak aj ministerstvo práce odporučilo Františkovi, aby sa obrátil na ministerstvo školstva. „Pohadzujú si to ako horúci zemiak, ale aspoň viem, na čom som,“ hovorí František.

Viac ako päťdesiat prosieb

Pri zháňaní peňazí na vykrytie nákladov na cestu do Hongkongu oslovila rodina Milanovcov viac ako päťdesiat nadácií a inštitúcií. Je to dlhý zoznam, sú na ňom aj nadácie bánk či najväčších supermarketov na Slovensku.

„Písali sme aj prezidentovi, no ani ten nemá také právomoci a ani prostriedky, aby nás podporil,“ hovorí Eva Milanová.

Pozitívnu odpoveď dostali od dvoch inštitúcií. Aj pri tom podľa Františka zavážilo, že sú to lokálne firmy, ktoré poznajú jeho rodinu a hlavne úsilie vzdelávať sa.

„Podporila nás oravská firma OFZ a Fontána,“ hovorí František, ktorý si myslí, že je dobré firmy menovať. Sú to však sumy, ktoré mu aj pri svojej veľkorysosti nevykryjú všetky náklady.

Keď František zistil, že stráca nárok na peniaze od štátu, bol to preňho šok. „Doteraz s tým nikdy nebol problém a vďaka tomuto príspevku som mohol študovať tak ako každý môj zdravý rovesník. Teraz mám pocit, že mi to štát nechce ďalej umožniť,“ hovorí František.

Ostali mu teda dve možnosti. Buď osloví Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky a pokúsi sa získať podporu od čínskych nadácií, ako mu radí ombudsmanka pre hendikepovaných. Alebo skúsiť získať dodatočné štipendium.

Čínske veľvyslanectvo na Slovensku sa odvolalo na to slovenské v Číne. Povedalo, že pomôcť mu bude vedieť jeho univerzita a inštitúcie v Hongkongu. Pomôcť vedia, ale asistent od školy podľa Františka Milana stojí tridsať eur na hodinu.

Napokon mu pomohla jeho domovská škola. „Moje úsilie podporil špeciálnym štipendiom samotný dekan Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, za čo som mu nesmierne vďačný,“ hovorí František.

Toto štipendium mu vykryje náklady pre osobného asistenta. Ide približne o 800 eur na mesiac, čo nahradí príspevok od štátu.

A  prečo hovorí o svojom prípade? Ide o snahu pomôcť ostatným študentom, ktorí nebudú mať také šťastie ako on. „Bohužiaľ, ak sa tento zákon nezmení, je pre hendikepovaného študenta úplne demotivujúci a vôbec ani neráta s tým, že by sa takýto študent mohol chcieť vzdelávať v zahraničí. Aj keď som na vozíku, nechcem sedieť doma,“ hovorí František Milan.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie