S modrinami pod očami a zranenými bubienkami. Hovorí, že ho zbili policajti
Aktualizované 15:55. – Oba ušné bubienky má prederavené a aj po týždni vidieť na jeho tvári stopy po úderoch. Nezapojil sa do pouličnej ani krčmovej bitky. Blažej Svoboda tvrdí, že takto skončil po výsluchu na policajnej stanici v Senci.
Zbitý, vystrašený a bez fungujúceho mobilu. V takom stave opúšťal minulý týždeň vo štvrtok uprostred noci policajnú stanicu v Senci Blažej Svoboda. Toto svoje tvrdenie dokladá lekárskou správou aj fotografiami tváre. Podal aj oznámenie na prokuratúru a policajnú inšpekciu. V ňom sa píše, že ma prederavené oba ušné bubienky.
Svoboda pre Denník N detailne opísal, ako na výsluchu na policajnej stanici, ktorý trval od pol ôsmej večer do pol tretej v noci, dostával bitku. Opakovane. On pritom prišiel dobrovoľne vypovedať. Prečo ho zbili? Vyšetrovateľovi sa nepozdávala jeho výpoveď, opisuje noc na policajnej stanici 39-ročný Svoboda, ktorý je z Česka.
Polícia zatiaľ reaguje na prípad zdržanlivo. Bratislavská polícia odpovedá, že prípad posunuli Sekcii kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, aby bol objektívne posúdený. Hovorkyňa ministerstva vnútra Andrea Dobiášová potvrdila, že podnetom sa bude policajná inšpekcia zaoberať. Policajné prezídium dodalo, že stanovisko poskytne ministerstvo.
Policajti hľadali deti
Na výsluch do Senca si Svobodu predvolali v stredu a on prišiel. Mal hovoriť o tom, kde sa skrýva jeho kamarátka aj s tromi deťmi. Odsťahovala sa totiž od manžela, ten nevedel, kde sa nachádza, a bolo po nich vyhlásené oficiálne pátranie. Vraj išlo o ohrozenie života detí.
A práve na ne sa odvoláva teraz Kaliňák. Na otázku, čo na Svobodovo obvinenie hovorí, Dobiášová povedala, že „minister vnútra v prvom rade vníma fakt, že deti boli rýchlo nájdené“. Deti sa našli vo štvrtok. Boli so svojou matkou. Po ich nájdení krajský policajný hovorca Michal Szeiff potvrdil, že „neboli zistené skutočnosti, oprávňujúce začatie trestného stíhania“.
„Vyjadrenie ministra vnútra ma skutočne nemilo prekvapuje a zaráža ma jeho postoj, a to aj vzhľadom na to, že môj klient oznámil, že deti sú s matkou a je o nich postarané,“ hovorí advokát Stanislav Jakubčík, ktorý Svobodu zastupuje. Pripomenul, že nešlo o únos, ale nezhody medzi manželmi, čo neprináleží posudzovať orgánom činným v trestnom konaní. „Len čo sa dozvedeli, že deti sú s matkou, nič nemohlo ospravedlniť, že Svobodu týrali a správali sa ako teroristi z al-Káidy,“ dodal.
Údery do hlavy, kopance a ceruzky medzi prsty
Svoboda sa s matkou detí pozná zo spoločenstva veriacich. Ide o skupinu, ktorá sa pravidelne stretáva, aby sa rozprávali o Božom slove. Pre policajtov v Senci sekta, pre mnohých čudáci. Toto spoločenstvo nemá ani názov.
Keď Svoboda prišiel na policajnú stanicu, o kamarátke vedel len toľko, že je na Slovensku. Poznal okres, nie však konkrétne miesto úteku. Nechcel povedať nič, pretože kamarátka si neželala, aby sa to dozvedel jej manžel, ktorého neskôr vo vyšetrovacej miestnosti niekoľkokrát videl. Vyšetrovateľovi vysvetľoval, že deti určite nie sú v ohrození života.
Spočiatku sa správal vyšetrovateľ normálne. Zmenu v jeho správaní Svoboda zaregistroval, keď odmietol hovoriť o súkromnom živote ľudí zo spoločenstva. Rovnako sa vyšetrovateľovi nepáčilo, keď nespoznal dvoch Kórejcov na fotografii – vraj bývali v dome, kde sa spoločenstvo stretáva. Svobodovi položil otázku, či ich použili na obchod s orgánmi. On vysvetlil, že asi išlo o starých podnájomníkov, ktorí sa neodhlásili.
Policajt verbálne útoky postupne stupňoval. Svoboda si napríklad spomína na vyšetrovateľovu poznámku, že keby bol lepšie stavaný, tak mohol byť aj vrahom. Zároveň ho upozornil, že ak nebude hovoriť, „metóda výsluchu sa bude stupňovať“.
Odpovede, ktoré vyšetrovateľ očakával, stále neprichádzali, a tak začal Svobodu biť. Udieral ho dlaňami do tváre tak, aby zabral polovicu tváre a uši. Okuliare mu padli na zem. Odhaduje, že dostal pätnásť až dvadsať rán. Svoboda je útly, policajt mal zavalitú postavu.
Nebol prvý, koho takto „vypočúvali“
„Vedel, ako ma biť, aby som neupadol do bezvedomia, aby mi nič nezlomil, no aby ma to riadne bolelo.“ Vyšetrovateľ sa ho pritom stále pýtal, kde sú deti, opisuje. Potom sa pridali dvaja policajti. Jeden ho bil palicou po šiji a druhý ho kopal. Dostal aj do rozkroku. Keď spadol na zem na kolená, tak si len chránil hlavu.
Posadili ho za stôl a prikázali mu, aby naň vyložil ruku. „Vedel som, že ak ju nevyložím, tak mi ju vytiahne spod stola.“ A potom mal roztiahnuť prsty. Medzi ne mu postavil policajt ceruzky a perá a ruku stlačili. Nasledovala veľká bolesť.
„Určite takto nevypočúvali niekoho po prvý raz,“ myslí si Svoboda o policajtoch zo Senca. Mená tých, čo ho bili, nepozná. Boli v civile a nemali ani pripnutý služobný odznak. Nepozná teda ani ich čísla. Vie ich len opísať, dvoch zavalitých chlapov vo veku od 45 až 50 rokov. Potom mladšia žena, asi tridsiatnička, štvrtý policajt bol zhruba jej rovesník.
Z policajnej stanice vychádzal okolo pol tretej ráno. Mobil mal nefunkčný, nemal si ako zavolať taxi do Bratislavy. Pred návštevou pritom normálne fungoval, hovorí Svoboda. Napokon mu pomohli pracovníčky čerpacej stanice a zavolali mu taxi. Nadránom o pol piatej sa dostal domov. Na úrazovú ambulanciu na Kramáre bol schopný ísť až popoludní. Skončil na deväťdňovej PN.
„Ak nemôžem dôverovať polícii, ktorá má ľudí chrániť, tak musím priznať, že sa tu už necítim bezpečne,“ hovorí Svoboda, ktorý prišiel z Česka na Slovensko po vysokej škole. Prilákali ho sem priatelia kresťania. Chce zostať s nimi a nemieni sa vrátiť späť do Česka.
„Mám dôveru v to, že som občanom Európskej únie, kde je demokracia a kde je možné domôcť sa svojich práv,“ verí stále Svoboda. Jeho prípad dostane na stôl inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá patrí pod ministra vnútra a ktorej nezávislosť spochybnila v minulosti ombudsmanka Jana Dubovcová. Nad týmto aspektom nášho systému sa zatiaľ Svoboda nezamýšľal.
Ak sa to potvrdí, je to zlyhanie
„Ak sa to potvrdí, že to naozaj tak bolo, je to zlyhanie,“ hovorí rektorka Policajnej akadémie Lucia Kurilovská. Nie je možné využívať žiadne prostriedky fyzického či psychického násilia. „Vyšetrovateľ by nikdy nemal podľahnúť emóciám, i keď niekedy je to určite ťažké. Vždy musia byť dodržané základné ľudské práva.“
Rektorka pripomína, že na akadémii sú samostatné predmety, ktoré sa venujú rôznym metodikám výsluchu. Inak musí policajt pristupovať k týranej žene, inak k dieťaťu. Iné je to pri výsluchu svedkov a iné pri obvinených. V žiadnom postupe sa však nespomína použitie fyzického násilia, ani psychického. Ani zastrašovanie neprichádza do úvahy, hovorí šéfka Policajnej akadémie.
To, že vyšetrovatelia boli v civile, je podľa rektorky v poriadku. Ich mená by mali byť dostupné zo zápisnice z výsluchu. Tam musia byť uvedení všetci štyria, ktorí sa pri vypočutí Svobodu objavili. „Každý musí byť spomenutý,“ zdôraznila Kurilovská.
Nezávislé vyšetrovanie nemáme
Ombudsmanka Mária Patakyová zatiaľ nechce hodnotiť postup polície, pretože o prípade nemá detailné informácie. Ubezpečila však, že každý, kto sa domnieva, že orgán verejnej správy porušil jeho práva alebo slobody, sa môže na ňu obrátiť s podnetom. Potvrdila, že v minulosti kancelária verejného ochrancu práv v namietaných postupoch polície zistila aj zásahy do ľudskej dôstojnosti v dôsledku neprimeraného použitia fyzickej sily.
Patakyová zároveň potvrdzuje slová svojej predchodkyne, že Slovensku chýba nezávislé prešetrovanie takýchto podozrení. „Prípady spochybňovaných policajných postupov by mali byť preskúmané nezávislým vyšetrovacím orgánom, ktorý Slovenská republika zatiaľ nezriadila,“ hovorí ombudsmanka s tým, že „policajti nesmú vyšetrovať svojich kolegov policajtov, pretože sa tým porušuje základné právo na rýchle, účinné a nestranné vyšetrenie veci“.
Postavenie policajnej inšpekcie by mal posúdiť aj Ústavný súd. Obrátiť sa naň chce senát Najvyššieho súdu, v ktorom rozhodoval aj Štefan Harabin. Ten postavenie inšpekcie kritizuje už dlhšie.
Brutalita nie je nič nové
Prípadov policajnej brutality a zneužitia moci sme na Slovensku už zažili viac. Pred štyrmi rokmi to bola razia v osade v Moldave nad Bodvou, keď sa hovorilo o násilí. Zbitie Rómov prešetrovala aj policajná inšpekcia, ale prípad sa skončil tým, že policajti nepochybili. Naopak, obvinenie z krivej výpovede hrozí svedkom.
Najbrutálnejší bol prípad Karola Sendreia spred viac než šestnástich rokov. V tomto prípade aj súdy potvrdili, že za jeho smrť môžu policajti, ktorí ho mučili priamo na policajnej stanici v Revúcej.
Známejší je asi prípad dokopanej dievčiny z Trnavy z augusta minulého roka. V tomto prípade policajti najprv zverejnili video z akcie, v ktorom naháňali unikajúce auto. Šoférovala ho dievčina pod vplyvom návykových látok. Videozáznam z toho, ako ju dokopali po tom, ako auto zastavila a z neho postrelená vypadla, sa dostal na verejnosť po polroku.
Inšpekcia prípad preverovala a skončil sa obvinením policajtov. Tí sa síce dohodli s prokuratúrou na dohode o vine a treste, no do toho zasiahol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Policajti pôjdu riadne pred súd.
Video: Ako policajti na zemi kopali vodičku po naháňačke
autorka: Martina Koník
Pred súd sa dostal aj prípad šiestich rómskych chlapcov, ktorých košickí policajti v roku 2009 nútili na policajnej stanici sa fackovať, huckali na nich policajných psov a ponižovali ich. Existuje o tom nahrávka z mobilného telefónu. Súd to ako dôkaz neuznal, konštatoval, že nebol získaný zákonným spôsobom. Policajtov nakoniec oslobodili.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
