Príliš nízko na záložný padák, hovorí inštruktor paraglidingu o nešťastí na Donovaloch

Ako inštruktor paraglidingu má Zdeno Kačmár viac ako tisíc absolventov. Sám lietal na majstrovstvách sveta i Európy, súťažil vo Svetovom pohári, podnikol niekoľko expedícií. K paraglidingu sa dostal začiatkom 90. rokov, keď u nás ešte neexistovala žiadna škola a ľudia si padáky šili sami. Neskôr sám založil dnes už najstaršiu paraglidingovú školu na Slovensku ABC paragliding. Pýtali sme sa ho na bezpečnosť lietania, na nehodu v Donovaloch, aj na ďalšie okolnosti tohto športu. 

Akí ľudia sa učia lietať? Chodia ľudia do školy, pretože to dostali ako darček, alebo si jednoducho zaplatia kurz?

Hlavne sú to ľudia, ktorí majú túžbu letieť, vyskúšať si to. Nezriedka im lietanie na padáku učaruje tak, že je to pre nich záľuba na celý život. Čo sa týka paraglidingových kurzov, tak najmladší u nás majú 16 rokov, súhlas musia podpísať obaja rodičia. Hornú vekovú hranicu neobmedzujeme. V podstate je to šport pre masy. Ak chce niekto lietať sám, potrebuje pilotný preukaz a jednoduché potvrdenie od lekára, že je zdravý.

A tandemový zoskok?

Je na uvážení pilota, koho do tandemu zoberie. Viezol som už aj hendikepované deti. Musím sa presvedčiť o tom, že ak veziem šesťročné dieťa, má to zmysel. Lebo ak začne plakať a chce pristáť, tak s padákom musím manévrovať, kým sa dostanem na zem. Treba teda zvážiť, čo je rozumná veková hranica a kto ide letieť, aby si to aj užil.

Môže neskúsený človek ovplyvniť pilotovo riadenie?

Nemá šancu do toho zasiahnuť. Je to pasažier, zapnutý pred pilotom v samostatnej sedačke. Jeho jedinou úlohou je riadiť sa pri štarte pokynmi pilota, aby sa spoločne rozbehli, potom už len sedí a vezie sa. Pasažier je zaistený a upnutý napevno do postroja, pilot zapína v podstate dvoch ľudí do jedného padáka.

Tandemový padák má hrubý profil a dlho trvá, kým sa sklapne. Čo mohlo zapríčiniť nehodu na Donovaloch?

Konkrétne k tejto nehode neviem povedať nič. Uvidíme, čo vyjde z rozboru, môžu tam byť okolnosti, o ktorých nevieme. Ako inšpektor mám k dispozícii správu o nehode.

A čo všeobecne – môže sa padák sklapnúť hneď po štarte?

Tu je jednoduchá odpoveď: Padákový klzák je krídlo, ktoré nemá pevnú konštrukciu. Plní sa pri rozbehu vzduchom, keď vzlietne, je kompaktný a letí. Ak naletíme na turbulenciu, tá môže spôsobiť, že časť padáka zaklapne. Vtedy sa absolútne nič nedeje. Jednoducho polovica padáka je tam navyše. Ak by sme počas letu úmyselne pol krídla zavreli, bez problémov poletíme bezpečným letom ďalej. Počas letu je potrebné v takomto prípade len jemne korigovať smer letu a padák sa samovoľne doplní vzduchom, opäť získa svoj plný tvar.

Padákové klzáky majú prísne testy, ktoré robia skúšobne v Nemecku, vo Švajčiarsku a aj inde a sú veľmi bezpečné. Ľudia však často nechápu, že je to stopercentne ovládateľné lietajúce zariadenie. Vieme ho riadiť úplne presne, ako napríklad auto.

Čo teda mohlo nehodu zapríčiniť?

Ak sa stane nešťastie, je to určite zloženie viacerých náhod. V nemalej miere pri takejto nehode často hrá úlohu najmä ľudský faktor. Povinnou výbavou pilota je aj záložný padák.  Keby sa to stalo v mierne väčšej výške, ktorá by postačovala na jeho aktiváciu, som si istý, že by s ním pilot bezpečne pristál.

Všeobecne pri akomkoľvek lietaní platí, čím vyššie, tým bezpečnejšie. Ak máme dostatok výšky, vždy máme čas a priestor vzniknutú kritickú situáciu riešiť.

Navyše, získať licenciu tandemového pilota je náročné, musíte si ju vylietať, splniť povinné nálety hodín a aj časové horizonty. Samozrejme, v niektorých prípadoch môže zlyhať človek či technika.

Ako môžeme predísť prípadným nehodám?

Pilot má povinnosť urobiť predletovú prehliadku. Je to systém piatich bodov kontroly, ktorý musíme dodržiavať. Je pomerne jednoduchý, keďže sa pilot v škole naučí zvládať všetky modelové situácie. Následne dlhoročnou praxou získa pilot padákového klzáka zručnosti a skúsenosti, až potom môže získať licenciu tandemového pilota.  Skúsení piloti ich už aj neraz zažili, no ľudský faktor hrá veľkú rolu. Kontrolu pilot nepodcení, je tu veľká miera zodpovednosti za seba aj pasažiera.

Takže dôležitý je pilot, technika a počasie?

Samozrejme. O štarte pilot rozhodne na základe všetkých faktorov a najmä počasia.

Čo sú najčastejšie úrazy pri páde s padákom?

Smrť je naozaj rarita. Na Slovensku sme mali desaťročie bez nehôd s následkami smrti. Najčastejšie zranenie je vyvrtnutý členok alebo narazená ruka. Pilot má povinné ochranné prostriedky: prilbu, chránič chrbtice, záložný padák a výškomer. Potom máme odporúčanú výbavu, napríklad topánky, ktoré spevňujú členok, rukavice, okuliare, rádiostanicu či navigáciu. Občas to aj skúsení piloti podcenia.

Môžete povedať, že je paragliding bezpečný šport?

Tomuto športu sa venujú státisíce ľudí na celom svete. Na Slovensku je viac ako tisíc registrovaných pilotov, ktorí viac-menej aktívne lietajú. V paraglidingu je minimum nehôd s tragickými následkami, a tak médiá ojedinelý prípad, ktorý je raritou, využívajú na medializáciu. Koľko ľudí a cyklistov sa denne zabije na ceste, ale nikoho to nezaujíma. Takže áno, paragliding naozaj patrí medzi bezpečné športy.

Čo potrebuje pilot na Slovensku, aby mohol samostatne lietať? 

Rovnako ako keď chcete šoférovať auto, musíte mať vodičský preukaz. Tu musíte mať pilotný preukaz, ktorý vás na motorovom klzáku oprávňuje lietať. Ak ho nemáte, nastane rovnaký problém, ako keď vás nachytajú šoférovať bez vodičáku. Zároveň musíte mať k padáku, na ktorom práve lietate, technickú prehliadku. Rovnako ako „STK“ pri aute. Okrem toho každý pilot má aj poistenie za škodu spôsobenú tretím osobám, ktorá je zo zákona povinná.

Aké pravidlá platia vo vzduchu?

Máme predpisy pre pohyb vo vzduchu, pravidlá pre pristátie, ak je tam viac pilotov, do akej maximálnej výšky môžeme letieť, ako sa vyhnúť inému pilotovi. Vieme, kde lietať môžeme, a naopak, kde je to zakázané, napríklad letiská, jadrové elektrárne, chemické závody, vojenské priestory a podobne. My školíme pilotov podľa platných smerníc LAA SR schválených dopravným úradom. O výcviku každého pilota sa vedie podrobný záznam. Každý vyškolený pilot si ho podpíše, takže nemôže neskôr povedať, že „toto som sa neučil, o tomto vôbec neviem“.

V posledných rokoch sme sa veľmi posunuli s bezpečnosťou pri lietaní. Na Slovensku sme veľmi disciplinovaní, aby sme nikoho neohrozovali, ani sami seba. Ľudia už pochopili, že bez kvalitnej školy a výcviku sa lietať nedá. Technika je úplne špičková, nedá sa porovnať so začiatkami, keď sme sa učili metódou pokus-omyl a padáky sme si šili sami.

U nás v škole používame výhradne najnovšie modely padákov, certifikované viacerými skúšobňami, nielen nemeckou.

Rozlišujete tieto modely?

Sú tri kategórie padákov aj pilotných preukazov. So základným vydržíte aj celý život, ak nechcete lietať na súťažiach, v ničom vás neobmedzuje, iba si musíte kúpiť určitý typ padáka, na ktorý máte oprávnenie.

Kvalifikáciu si môžete zvýšiť lietaním, musí to však byť zdokumentované podľa platných predpisov a, samozrejme, musíte prejsť skúškou s inšpektorom paraglidingu. Deväťdesiat percent pilotov vo svete je držiteľom základnej licencie.

Ako často musí paraglidista padák podrobiť kontrole?

Ak si kúpite padák, tak výrobca tam uvedie maximálny počet hodín. U nových je to dvesto alebo časové obmedzenie maximálne dva roky.

Potom musí ísť naspäť k výrobcovi skontrolovať tkaninu, geometriu, pevnosť šnúr a ďalšie. Výrobca vystaví podrobný protokol, na základe ktorého bude potvrdená platnosť letovej spôsobilosti klzáka.

Myslíte si, že tragická nehoda na Donovaloch ovplyvní záujem ľudí o lietanie? Budú sa viac báť?

Medializované nešťastie nás vždy ovplyvňuje. Moja skúsenosť je, že ľudia prihlásení v škole krátko po nešťastiach zvyknú situáciu viac prehodnocovať. Po zvážení ale prídu a skúsia si to.

Napriek tomu, že ich to trošku zabrzdí, na týždeň, mesiac, či rok. Ak však chcú a majú túžbu lietať, ktorá je stará ako ľudstvo samo, tak prídu a splnia si svoj sen o lietaní.