Špičkoví slovenskí vedci o eurofondoch na vedu: Je to hanba, škandál a odporné divadlo (anketa)
Oslovili sme významných slovenských vedcov, ktorých práca má medzinárodný ohlas, aby sme sa ich opýtali na názor na rozdeľovanie eurofondov a financovanie vedy na Slovensku.
Špičkoví vedci sa zhodli, že rozdeľovanie eurofondov nemá jasné kritériá a peniaze na vedu sa nerozdeľujú podľa excelentných výsledkov. Hovoria o frustrácii mladých výskumníkov, ktorí odchádzajú zo Slovenska. Posťažovali sa, že sú zavalení byrokraciou, a povedali, že financujeme budovy, ale nie ľudí, ktorí v nich majú robiť výskum. Viacerí zdôraznili potrebu odvolať ministra školstva.
astronóm, Harvardovo astrofyzikálne centrum
Mimochodom, náš projekt pri inej príležitosti v roku 2015 schválil a podpísal minister Draxler. Zmenila sa vláda a my sme projekt nedostali. Bol to projekt, ktorý hodnotili priamo v EÚ a vysoko. Odborníci. Aké bolo stanovisko ministerstva školstva? Podajte si projekt znova. Nehovoriac o arogantnom tóne odpovede.
chemik, Slovenská technická univerzita v Bratislave
chemik, HighChem
Peniaze sa rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta. Aj keď sa doma na tento škandál skôr či neskôr zabudne, to, čo sa na Slovensku udialo, vstúpi do histórie vedy ako smutný príklad zmocnenia sa peňazí na ušľachtilé ciele organizovanými bandami. Pri všetkých tých nehoráznostiach, z ktorých boli asi mnohé legálne, je tu navyše podozrenie z konfliktu záujmov. Ak sa to potvrdí, je to vážna situácia, pretože to zákon nielen zakazuje, ale spochybňuje to celý hodnotiaci proces a výsledky sa môžu ukázať ako neplatné. Ak Brusel berie niečo vážne, tak sú to formálne pochybenia a tu je prvý vypuklý prípad, ktorý môže viesť ku kompletnému zastaveniu eurofondov na vedu, výskum a inovácie. Keď mi včera povedal docent Peter Celec z Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ktorý má so svojím tímom kopu karentovaných publikácií, že si musí zo súkromných peňazí kupovať základný materiál na svoj experimentálny výskum, a pritom spodina prezlečená za vedcov dostáva milióny, pochopil som, o čom je tento štát. Treba k tomu ešte niečo dodať?
lekárka, Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied a Univerzita Komenského v Bratislave
Po prečítaní informácií z médií sa čudujem, že sa neorganizujú demonštrácie. Ak je čo i len polovica z toho, čo sa píše v médiách, pravda, tak by som spôsob, ako sa na Slovensku rozdeľujú eurofondy na vedu a výskum, označila za neprijateľný. Je absurdné, že univerzity či SAV dostali len úplné minimum finančných prostriedkov z eurofondov. To sú inštitúcie, ktoré sa dlhodobo vede a výskumu venujú, v rámci ktorých fungujú vedecké tímy schopné dosahovať významné a pôvodné výsledky. Nepochybujem, že práve tieto inštitúcie majú potrebný ľudský, metodický aj prístrojový potenciál a skúsenosti s výskumom, ako aj možnosti zaviesť výstupy vedeckej práce do praxe.
Projekty, v rámci ktorých sa doslova hádže miliónmi, by mala posudzovať nezávislá komisia európskych expertov. Je naozaj ťažko predstaviteľné, ako sa môže stať, že projekty hodnotia ľudia, ktorí nie sú nezávislými odborníkmi v danej oblasti. Podľa informácií z tlače to vyzerá tak, že sa eurofondy majú využiť najmä na podporu výskum a vývoja vo firmách, z ktorých – zdá sa – viaceré vôbec nemajú s výskumom dlhodobé skúsenosti, a boli založené, respektíve zmenili portfólio svojich aktivít účelovo, len kvôli možnosti získať takúto podporu. Len ťažko uveriť, že by takéto subjekty disponovali víziami, ktoré by pridelenie európskych prostriedkov opodstatňovali a že by ich bez skúsenosti a potrebného vedeckého zázemia dokázali úspešne zrealizovať. Robiť výskum je svojím spôsobom zručnosť či umenie, ktoré dlhodobo cibríte. Nie je to impulz „jeee, toto by som skúsil, poďme na to“. Takto to nefunguje.
Čo sa týka podpory vedy na Slovensku, ako všetci vieme, je slabá. Slovenská veda dostáva len kvapôčky, možno skôr len výpary z finančných tokov. Je ako kaktus na púšti, napriek nehostinnosti prežíva. Dokonca občas vykvitne. Mali by sme si uvedomiť, že k úspechu vo vede, tak ako ani v inej kreatívnej činnosti, spravidla nevedie nejaká jednorazová extravagantná akcia, ale systematická dlhotrvajúca podpora kvalitného výskumu, podpora symbiózy vedy a spoločnosti, ktorá dokáže postaviť vzdelávanie a napredovanie svojej populácie medzi priority.
informatička, dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity
sociálny psychológ, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave
Toto vyjadrenie sa mi nepíše ľahko. Práve dnes ráno sme so spoluautorkou riešili, že si nemôžeme dovoliť zadať rukopis článku do open access časopisu (časopis s otvoreným prístupom – pozn. red.), cez ktorý by sa text dostal k relevantnej cieľovej skupine. Vzhľadom na vysoké publikačné poplatky tak volíme časopis, ktorý má nižšiu prestíž, no nevyberá poplatky. Často riešime banálne prekážky, ktoré súvisia s bojovými podmienkami, v ktorých pôsobíme. Takmer každý z mojich kolegov má popri práci na univerzite či vo výskumnom ústave ešte iné pracovné aktivity. Inak by nedokázali platiť účty. Naše grantové agentúry sú podvyživené, aj tí najlepší výskumníci majú problém získať peniaze na realizáciu svojich nápadov. Šikovní, kvalitní a perspektívni ľudia preto neustále odchádzajú z akademickej sféry: do firiem a korporácií, do štátnej správy, na zahraničné univerzity.
A potom čítame správy, ako si garážové firmy za pochybných okolností delia stovky miliónov. Vidíme, ako sa prideľujú obrovské sumy na rôzne „robustné informačno-komunikačné platformy“. Je mi smutno, keď si predstavím, čo všetko by sa za tieto zdroje mohlo urobiť v rámci dobrých projektov na univerzitách či v Slovenskej akadémii vied. Peniaze majú smerovať tam, kde sa robí kvalitná veda na európskej úrovni. Vstupujeme totiž do ekonomiky, kde budú kľúčové inovácie, nápady a myšlienky. Ak naša krajina vyplytvá prostriedky určené na vybudovanie a posilnenie infraštruktúry vzdelávacej ekonomiky, ak si na Slovensku neudržíme kvalitných výskumníkov, prednášajúcich a študentov, zarábame si na obrovský problém. Je veľmi dôležité, aby sme tlačili na dôsledné vyšetrenie všetkých pochybností pri eurofondových projektoch. Veľmi dúfam, že nás v tomto tlaku podporia aj ľudia mimo akademického prostredia. Tu už naozaj nejde len o nás.
molekulárny biológ, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Šikovní a perspektívni vedci odchádzajú zo Slovenska častokrát nie kvôli tomu, že by inde vo svete boli lepšie vybavené laboratóriá, dokonca ani kvôli platu. Medzičasom mnohí odchádzajú kvôli znechuteniu z pomerov, ktoré tu vládnu. Najmä mladí vidia, ako niektoré pochybné firmy a priemerné, až podpriemerné akademické pracoviská získavajú pravidelne obrovské miliónové projekty, ale zároveň publikačne úspešní vedci živoria na VEGA grante s 5-tisíc eurami na rok. Vidia, že bežný vedec možno má k dispozícii najmodernejší prístroj, ale nemá prostriedky na jeho prevádzku. Pravidelne sa snažím presvedčiť našich absolventov a kolegov, ktorí odišli, aby sa vrátili. Chodím po ich súčasných pracoviskách vo svete a pýtam sa ich, prečo sú stále v zahraničí, keď sa im všetkým cnie. V jednom sa zhodnú. Na rozdiel od Slovenska tam, kde sú, môžu robiť vedu a nemusia riešiť hlúposti. Neriešia byrokraciu, povolenia, verejné obstarávanie a venujú sa vede.
Keď pred časom v časopise Nature vyšla informácia o tom, že Slovensko je bezkonkurenčne najhoršie v strednej Európe v efektivite využitia prostriedkov určených na vedu, v našej vedeckej komunite to neviedlo k žiadnej výraznej reakcii. Príčin slabej efektivity i chýbajúcej reakcie je určite viacero, ale zrejme k nim patria aj eurofondy, respektíve taký vedecký „euro-fondue“. Veď každý dôležitý vo „vednej politike“ si naberá systémom „all you can eat“. Veď sú to verejné prostriedky – všetkých, čiže nikoho. Zabúdame, že sú to aj naše dane, ktoré potom chýbajú inde, napríklad pre bežné výskumné granty, o ktoré má prebiehať štandardná súťaž myšlienok. Len na porovnanie – jediná grantová agentúra, ktorá na Slovensku poskytuje bežné granty podobné tým, ktoré poznajú aj vedci v iných krajinách – čiže Agentúra pre podporu vedy a výskumu, má ročný rozpočet niekde okolo 25 až 30 miliónov eur. To je pre celé Slovensko a pre všetky vedné odbory. Len v aktuálne diskutovaných eurofondových výzvach sa minie/rozdá okolo 600 miliónov eur. To by stačilo – aspoň v súčasnej podobe – na 20 a viac rokov fungovania agentúry, a teda vlastne celej slovenskej vedy. Je to desať rokov fungovania Slovenskej akadémie vied. Za tie peniaze sa bez problémov a s veľkou rezervou mohla postaviť aj nová univerzitná nemocnica v Bratislave, o ktorej sa celé desaťročia len hovorí. Proste je to veľa peňazí, veľmi veľa.
Takže konštruktívny návrh by mohol byť: nech každý, kto v minulosti dostal napríklad viac ako milión eur, nech v televízii, na webe alebo inde pred verejnosťou, teraz, keď by to potenciálne mohlo aj verejnosť zaujímať, vysvetlí, čo reálne dosiahol. Nie formálne, nie tak, že sa k výsledkom ani odborník nevie dopracovať. Nech výskumné projekty – a to nielen tie eurofondové – sú vždy hodnotené len zahraničnými odborníkmi. Sme malá krajina, ale patríme do EÚ, prípadne do V4. Už len náhodný výber oponentov spomedzi odborníkov z okolitých krajín by viedol k objektívnejšiemu hodnoteniu projektov aj ich výsledkov. Korupciu by to minimálne skomplikovalo. Aj aktuálna kauza jasne ukazuje, že v slovenskej „vede“ je dosť peňazí, možno až príliš, lenže sú rozdeľované tak, že v slovenskej vede – tej bez úvodzoviek chýbajú.
biotechnológ, Chemický ústav Slovenskej akadémie vied, Mladá osobnosť vedy SR 2016
sociálny antropológ, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave
Pokiaľ ide o štátne financovanie vedy, nie je v princípe zlé, iba je málo rozlišujúce: nadpriemerní dostávajú iba o málo viac než podpriemerní. V takomto systéme sa potom oplatí hrať sa na vedu, pretože to predsa len niečo (aj keď málo) vynesie. Keby podporu vo väčšej miere dostali iba nadpriemerní a špičkoví, tí podpriemerní by mohli prestať predstierať vedeckú produkciu a mohli by robiť niečo užitočnejšie, napríklad učiť bakalárskych študentov.
paleobiológ, Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied
fyzik, The Dublin Institute for Advanced Studies
Slovenská veda má niekoľko problémov a časť z nich súvisí s nedostatkom peňazí. Chýbajú peniaze na konkurencieschopné platy, ktoré by prilákali expertov zo zahraničia, a ak tu aj expertov máme, chýbajú peniaze na tvorby výskumných tímov a realizáciu experimentov. Väčšina kvalitnej práce vzniká nie vďaka, ale napriek podmienkam, ktoré tu panujú.
Do toho vstúpi EÚ a ponúkne 300 miliónov na vedu a výskum. Peniaze sa však nedostanú k excelentným tímom, ale k pochybným firmám. Podľa dostupných informácií neboli projekty hodnotené odborne (hoci podľa manuálu, no nie expertmi z danej oblasti) a v niektorých prípadoch došlo k podozreniu z korupcie. Črtá sa obraz, že niekto tu rozpredáva budúcnosť vedy na Slovensku. V slušnej krajine by toto viedlo k odvolaniu ministra a každého, kto umožnil a toleroval fungovanie takéhoto systému, podozrenia z korupcie by boli riadne vyšetrené a preferencie strán, ktoré v tom mali prsty, by strmhlavo zamierili k nule. Toto rozkrádanie nášho potenciálu je nehanebné a chladnokrvnosť (a naivnosť), s akou sa deje, búri krv v žilách. Dúfam, že vec bude riadne vyriešená. Okrem toho by bolo skvelé, ak by sa jasne sformulovali ciele vedy na Slovensku a navrhol sa postup, ako ich naplniť. Z neho by malo byť úplne jasné, že milióny eur pre podivné firmy naozaj nie sú o vede.
zoológ, Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a univerzita Karlova
neurogenetik, Viedenský výskumný inštitút molekulárnej patológie a Inštitút evolúcie a kognitívneho výskumu Konráda Lorenza
psychiater, Psychiatrická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitná nemocnica Bratislava
Slovenské finančné kauzy (vrátane aktuálnej eurofondovej) majú spoločný istý archetypálny pocit nedocenenia, ktorý ešte pred rokom 1990 sýtil motto mnohých: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu.“ S námahou si kladiem otázku, či tento vštepený precedens obstojí legálne a morálne. Nepodceňujme závažnosť straty transparentnosti v procesoch financovania vedy a výskumu. Má totiž dosah na samotnú vedecko-výskumnú úroveň v krajine. Iste, dosahovanie míľnikov technologického pokroku by sme mohli ponechať aj na sily v zahraničí. Ktorá krajina by však potom profitovala z ich uvedenia do praxe? A ktorí občania by následne mali šancu na zvyšovanie životnej úrovne?
kvantový fyzik, Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied a Masarykova univerzita v Brne
Myslím si tiež, že súčasné, ale aj minulé nastavenie spôsobov hodnotenia projektov, ale aj vykazovania ich výsledkov vytvárajú podhubie pre skupiny, ktorých cieľom je na projektoch sa obohatiť. Špičkové vedecké prístroje sa dodávajú na kľúč a ich skutočnú cenu je ťažké overiť, čo zvyšuje riziko predraženia. Rovnako nie je jednoduché rozumne odhadnúť, koľko práce si reálne vyžaduje ten-ktorý vedecký výstup (článok, patent a podobne). Preto by malo byť základnou zásadou, že projekty hodnotia odborníci v danej oblasti, z dôvodu možného konfliktu záujmov, najlepšie zo zahraničia. To sa však prakticky nedeje.
Celkovo vnímam prístup štátu k financovaniu vedy ako nie veľmi šťastný, ale hlavne mám pocit, že sa minimálne za poslednú dekádu kontinuálne zhoršuje. Relatívne dobre fungujúce financovanie vedy a výskumu cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja štát postupne utlmuje. Agentúra je podfinancovaná a prakticky nevyhlasuje špecializované výzvy. Jeden rok dokonca nevyhlásila ani všeobecnú výzvu, čím porušila zákon. Namiesto toho sa deklaruje financovanie vedy cez štrukturálne fondy, ktoré je možno v číselnom vyjadrení vysoké, avšak neefektívne a v istom zmysle až kontraproduktívne, lebo nepodporuje primárne kvalitu.
epidemiológ, Katedra verejného zdravotníctva Trnavskej univerzity
Na našej univerzite sme sa opakovane pokúšali získať peniaze z eurofondov na vedu a výskum, bohužiaľ neúspešne. V prvom rade, keď sme sa snažili poňať projekt ako univerzitný, mali sme problém sa vtesnať do pomerne úzko nastavených prioritných oblastí, čiže tu by som asi trochu zvoľnil, respektíve tie oblasti rozšíril, aby malo priestor otvorený aj širšie spektrum žiadateľov (univerzít). Riešili sme to vytváraním konzorcií s inými univerzitami a podobne, len aby sme sa čo najviac vtesnali do stanovených priorít. Ja som za to, aby sme mali priority, ale nech sú také, aby bolo možné podporiť široké spektrum oblastí výskumu. Celý proces hodnotenia by sa mal viac stransparentniť, napríklad tímy so zamietnutými projektmi by mali dostať podrobné odôvodnenie zamietnutia, pokojne aj posudky, bodové hodnotenie a podobne.
Posledné výzvy z operačného programu sa mi zdali, že príliš zdôrazňujú spoluprácu s priemyslom a súkromným sektorom. To, samozrejme, potrebné je, ale miestami mám pocit, ako keby sa suploval priemyselný výskum, ak to trocha preženiem. Z predchádzajúcich výziev máme postavených viacero nových, špičkovo vybavených (aj personálne) výskumných centier na viacerých univerzitách, ktoré môžu konkurovať zahraničným inštitúciám. Prioritou by malo byť to, aby sa v nich robil výskum a aby na to boli v rámci výziev vyčlenené prostriedky. Takto sa u nás veda môže rozvíjať.
Celkovo nie je financovanie vedy u nás optimálne nastavené. Niekedy mám pocit, že nevieme, čo od výskumu očakávame. Len zvyšovanie objemu financií je samoúčelné. Je potrebné nastaviť priority, podporiť úspešné tímy a nastaviť transparentný proces hodnotenia projektov a ich výsledkov. Štát alebo grantová agentúra musia povedať, čo očakávajú, aký aktuálny problém môže veda v našej spoločnosti pomôcť riešiť, čo nás najviac trápi, a tomu prispôsobiť príslušnú výzvu.
sociálny antropológ, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, Masarykova univerzita v Brne a univerzita v Connecticute
Otázka štátneho financovania vedy je zásadná téma pre budúcnosť našej krajiny. Odliv vedeckých síl a kapacít, ako sa to v súčasnosti deje, bude mať za následok stagnáciu, absenciu inovácií a efektívnych riešení a celkové zužovanie okruhu ľudí, ktorí môžu krajine prospievať a posúvať ju vpred. Štát si v tomto prípade neplní dostatočne svoju úlohu a, žiaľ, často je vedecká excelencia na Slovensku dosahovaná napriek štátu, a nie vďaka nemu. Jestvujú pracoviská, ktorých vedecká produkcia nie je najlepšia a ich reálny vedecký prínos je otázny. Treba vytvoriť efektívnejší systém, ktorý bude dostatočne podporovať kvalitnú vedu na úkor tej nekvalitnej.
ekológ, Katedra ekológie Prešovskej univerzity v Prešove
Problémom je vraj samotné prijímanie fondov, pretože, ako navrhujú niektorí politici (a myslí si to aj nemalá časť verejnosti), priamo prinášajú korupciu (ide o naozaj veľké peniaze, násobne väčšie, ako sú dostupné v akejkoľvek vedeckovýskumnej výzve dostupnej na Slovensku). Veľké peniaze síce plodia veľkú korupciu, ale závisí najmä od kultúrno-sociálneho prostredia, ako sa s problémom vyrovnáme. Také Dánsko investuje do vedy a výskumu oveľa viac (vyše 3 percentá HDP ročne, Slovensko 1,18 percenta, plus dánske HDP je o voľačo vyššie), ale s korupciou vo vede ani inde zjavne problém nemá.
Je problémom, že prostriedky by mali dostať výrobcovia piva či zváračský ústav? Nemyslím, veď výroba piva, jedného z najstarších „sociálnych médií“ (píšu dokonca o sociálnom lubrikante), stála pri samotnom zrode civilizácie a náboženstva. Ľudia začali využívať obilniny na výrobu piva skôr ako na výrobu chleba! Škoda, že sa nezachovali hlinené tabuľky, ktoré by zdokumentovali, aké grantové prostriedky vtedajší zlepšovatelia doby kamennej na svoje inovácie získali, bez nich by iste na nič neprišli… Alebo si vezmite takú štatistiku, bez ktorej si dnešná veda ani nevrzne: začiatkom 20. storočia pivovar Guiness optimalizoval výrobu a potreboval štandardizovať procesy, tak si najali matematika Gosseta (z Oxfordu). Ten vyvinul štatistický postup na porovnanie dvoch vzoriek, ktorý dodnes trápi študentov na základných kurzoch štatistiky (a pretože išlo o podnikový výskum, publikoval ho v odbornom časopise pod pseudonymom „Student“, preto t-test dodnes poznáme aj ako Studentov). Aby som nezabudol na zváranie: kde by sme dnes boli bez doby bronzovej a železnej, však?
Prekáža teda, že o podporu žiadajú mladé firmy? Veď startupy sú z definície mladé, novovznikajúce firmy. Ak majú šťastie a skutočne inovatívny nápad, môžu sa stať aj svetovými lídrami v biznise. Ibaže si nie som istý, či najinovatívnejším nápadom dnešných obrov bolo to, že „vymysleli“, že si zapíšu do predmetu činnosti výskum a inovácie, lebo to ktosi o mesiac podporí (dosaďte si štát, grantová agentúra, čo sa hodí). A ak nám to dajú, šup, hľadajme outsourcing celého projektu, bo my nemáme počítač ani net.
Potrebuje Slovensko inovovať, investovať do vedy a výskumu? Vládne dokumenty a vyjadrenia politikov sú už nejaký ten rok plné chytľavých „buzzwords“ (ono to asi nemá poriadny preklad), ako vzdelanostná ekonomika, aplikovaný výskum, priemysel 4.0 atď. Tak si asi oni – rovnako ako ja a slovenskí vedci – myslia, že áno. Stále nie je celkom jasné, ako to funguje, ale krajiny, ktoré najviac investujú do vedy a základného výskumu, sú lídrami aj v inováciách a priemysle. Výsledky? Napríklad tu: slovenský tiger má zrazu poslabšie pazúriky. Pritom práve Slovensko je ekonomikou, kde v rámci OECD najviac hrozí strata zamestnania v dôsledku robotizácie – obranou by mohlo byť napríklad hádzať roboty do Dunaja… alebo investovať do (dobrej) vedy a výskumu, ktoré pomôžu vytvoriť úplne nové, progresívne pracovné možnosti v oblastiach, o ktorých dnes ani netušíme.
Na prilákanie skutočných inovácií nestačí nahodiť si biely plášť, tváriť sa umne a imitovať výskum v akomsi vedeckom kargo kulte. Hoci si nejakým rituálnym úkonom či inou svojou šikovnosťou od vyššej moci vymámim finančné alebo iné zdroje, ešte to neznamená, že aj niečo vyskúmam (aj keď sa niekedy zdá, že u nás nejaký skutočný, nie kargo efekt nikto ani veľmi neočakáva, ale isto sa mýlim).
Ako to teda urobiť, aby sa podporilo to, čo má šancu uspieť, priniesť niečo naozaj nové a prevratné (lebo odhadnúť to tiež nie je ľahké)? Začnime jednoducho: zverme posudzovanie projektov skutočne nezávislým posudzovateľom, prestaňme sa vyhovárať, že na Slovensku sa aj tak každý s každým pozná (tak to dajme do zahraničia – lenže to by asi výrazne kleslo celkové bodové hodnotenie projektov, a nemal by celý vrchný kvartil plný počet bodov). Nastavme pravidlá tak, aby nemohol byť uchádzač zároveň hodnotiteľom konkurenčných projektov. Aby nemohol angličtinár hodnotiť inovatívnosť medicínskeho či IT projektu, lebo sorry, jeho odbornosť nenahradí ani tá najpodrobnejšia príručka hodnotiteľa.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
