Kedysi ich propagovali, dnes im chcú zakázať vjazd do miest. Nemecko rieši, čo so škodlivými dieslami
V Berlíne sa v stredu uskutočnil veľký dieselový samit politikov a automobiliek s témou, ako znížiť škodlivé látky, ktoré produkujú dieselové autá.
V Nemecku sa v stredu uskutočnil samit, aký často nevidieť. Za jedným stolom sa stretli ministri nemeckej vlády, premiéri niektorých nemeckých spolkových republík a zástupcovia siedmich automobiliek (abecedne) od Audi po Volkswagen.
Témou bola budúcnosť dieselových áut. Tieto kedysi preferované vozidlá dnes v Nemecku čelia škandálu s falšovaním emisných testov, ale aj stúpajúcemu tlaku verejnosti pre svoju škodlivosť životnému prostrediu. Agentúra Bloomberg to nazvala posledným pokusom zachrániť diesle.
Tak ďaleko to však zrejme nie je. Automobilky sa s vládou zrejme dohodnú a do starších dieselových áut zavedú softvéry, ktorú budú znižovať škodlivé emisie. Na jedno auto by to malo stáť sto eur a financovať by to mali automobilky.
Pre nemeckú vládu by to mohlo stačiť. Automobilový priemysel v Nemecku totiž zamestnáva priamo 800-tisíc ľudí a podľa Bloombergu každé piate pracovné miesto je prepojené na výrobu áut. Vývoz áut tvorí polovicu obchodného prebytku krajiny.
„Význam automobilového priemyslu je extrémne veľký. Volkswagen je pre nemeckú ekonomiku dôležitejší ako Grécko,“ povedal pre Bloomberg ekonóm Carsten Brzeski.
Mnohí však kritizujú opatrenie ako nedostatočné a tvrdia, že samit má hlavne upokojiť verejnosť pred voľbami, ktoré budú v septembri. Bývalý minister životného prostredia zo Strany zelených hovorí o „karteli (medzi vládou a automobilkami), na čele ktorého je kancelárka Merkelová“. Tá sa samitu nezúčastnila.
Podľa analytika Ferdinanda Dudenhöffera by na samite mali skôr oznámiť dátum konca dieslov na nemeckých cestách. „Diesel je bremeno celého priemyslu,“ povedal pre Deutsche Welle riaditeľ Centra pre automobilový výskum.
Kedysi ich podporovali
Autá na dieselový či naftový pohon pritom zažili za posledné dve desaťročia veľký boom, ktorý zapríčinili samotné vlády krajín. V Európe na začiatku 90. rokov tvorili na trhu nových áut len asi 15 percent.
Zistilo sa však, že diesle produkujú menej oxidu uhličitého (asi o 20 percent) ako klasické benzínové motory. Ako napísal Guardian v roku 2015, európske vlády na čele s Európskou úniou začali v 90. rokoch pretláčať tento druh pohonu v rámci boja s klimatickými zmenami.
Dohoda z roku 1998 nariadila znížiť oxid uhličitý v autách o štvrtinu za desať rokov. „Prakticky to znamenalo nariadenie prejsť k dieslom,“ povedal pre Guardian Simon Birkett, riaditeľ skupiny Clean Air London.
Tlačilo sa na to, aby cena diesla na benzínových staniciach bola nižšia ako klasického benzínu. Celkovo to malo za následok, že 41 percent všetkých áut v Európe sú momentálne diesle. Najviac ich je vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku či Rakúsku, z východnej Európy majú väčšinu dieslov obyvatelia pobaltských krajín.
V Nemecku, kde koncom 19. storočia Rudolf Diesel vynašiel tento pohon, je 15-miliónov takýchto vozidiel.
Fort NOX
V posledných rokoch sa však začalo viac hovoriť o odvrátenej strane týchto motorov. Síce môžu vypúšťať menej CO2, ktorý spôsobuje otepľovanie (aj keď posledné štúdie naznačujú, že ani to nemusí byť pravda), no zároveň emitujú viac pre ľudské zdravie priamo škodlivých látok. Medzi nimi hrajú prím oxidy dusíka.
Pred budovou, kde sa včera konal samit, vyvesili demonštranti podľa Reuters transparent s nápisom Vitajte vo Fort NOX. Fort znamená pevnosť a NOx je skratka oxidov dusíka.
Tieto látky môžu spôsobiť ľuďom vážne problémy. V roku 2015 zahynulo v Európskej únii vyše 28-tisíc ľudí na následky otravy oxidmi dusíka z dieselových áut (tie v Nemecku tvoria 40 percent zdrojov NOx v ovzduší). Ak by aj všetky autá plnili normy na emisie týchto látok, tak by počet obetí bol stále viac ako polovica z tohto čísla.
„Najviac zasiahnutí sú ľudia s chorobami dýchania. Takýto akútny stres môže spôsobiť vážne poškodenie ich zdravia,“ povedala pre Deutsche Welle lekárka Barbara Hoffmanová.
Ako však pripomína vedecký editor tohto portálu, Fabian Schmidt, kvalita ovzdušia sa v Nemecku za posledné dve desaťročia výrazne zlepšila. A dole idú, napriek nárastu počtu dieselových áut v uliciach, aj emisie oxidov dusíka (za 25 rokov klesli o dve tretiny). Na svete aj v Európe sú mestá (Miláno, Atény, Varšava, Sofia), kde je znečistenie vzduchu horšie ako v Berlíne.
„Podľa nedávneho záujmu verejnosti o dieselové znečistenie by si jeden mohol myslieť, že sa blížime k tomu, aby sme sa udusili z automobilovej dopravy. Nie je to pravda… dokonca by som zašiel tak ďaleko, že poviem, že nikto, kto sa v Nemecku narodil po zjednotení – a zostal odvtedy v Európe –, nikdy nedýchal skutočne zlý vzduch,“ napísal Schmidt.
Aj nemecká kancelárka Merkelová hovorí, že by sme nemali „démonizovať diesle“.
Oslo aj Paríž
Boj proti dieslom je však populárny aj v iných mestách. Paríž, Atény, Madrid aj Mexiko City chcú zakázať dieselovým autám vstup do mesta od roku 2025.
V januári na pár dní zaviedlo zákaz vjazdu nórske Oslo. Majitelia takýchto áut sa sťažovali, že ešte pred desiatimi rokmi ich vláda nabádala, aby si kúpili auto na naftu, pretože je šetrnejšie k životnému prostrediu.
Evironmentalisti teraz vidia budúcnosť v elektrických autách. Ani tie však nie sú úplne bez skleníkových plynov (záleží na tom, na aký typ energie jazdia).
V júli dve európske veľmoci – Británia a Francúzsko – oznámili, že do roku 2040 prestanú predávať nové benzínové a dieselové autá. Nórsko, ktoré sa považuje za lídra v elektromobiloch, chce tento cieľ dosiahnuť už do roku 2025, pridala sa aj India (2030).
Nemecko je zatiaľ v pozadí. Nemci však podľa prieskumov chcú, aby vláda bola tvrdšia na automobilky v otázke znečisťovania. Súd v Stuttgarte, hlavnom meste automobiliek Mercedes a Porsche, nedávno rozhodol, že je v poriadku snaha mesta zakázať vstup dieselových áut, ktoré nesplnia štandardy.
„Verejné zdravie prevažuje nad záujmami vodičov dieselových vozidiel,“ povedal súd.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
