Denník N

Kaliňák je ďalej ministrom, policajti už bijú aj svedkov

Prípady ako tento zvádzajú k pocitu, že štát bojuje proti svojim občanom a robí všetko pre to, aby mu ľudia neverili.

Ťažko sa to aj predstavuje: minulý týždeň policajti počas výsluchu bili muža, ktorý im ako svedok mal pomôcť vyriešiť prípad. Fackovali ho, udierali palicou po zátylku, kopali ho do rozkroku, gniavili mu prsty.

Niečo také si spájame s gestapom alebo komunistickými fízlami, ktorí chceli vymlátiť priznanie k protištátnej činnosti. Ale polícia v demokratickom štáte?

Je úplne nepodstatné, v akom prípade muž svedčil. Rovnako je nepodstatné, či bol Slovák, Čech alebo Róm, i keď nie je náhoda, že väčšinu podobných prípadov z posledných rokov poznáme práve s účasťou Rómov. Násilie ako metóda, ktorá má zadržaného prinútiť, aby zaspieval, je neospravedlniteľná.

Násilie je pritom veľmi účinnou metódou. Vedia to skinheadi v parku a vedia to aj mafiáni. Vytĺcť priznanie je iste jednoduchšie ako sa k nemu dopracovať komplikovanou cestou dokazovania. Vytĺcť sa však dá takmer všetko, a to aj v prípade, keď to nie je pravda. Preto to normálna polícia nerobí.

Civilizovaný svet sa zhoduje, že to nie je prijateľné riešenie ani v prípade výsluchu teroristov, i keď tam sa dá aspoň argumentovať bezpečnosťou a snahou zachrániť život nevinných ľudí. Aký argument by sa dal nájsť v tomto prípade? V akej sme vojne?

A tu je základný problém: prípady ako tento zvádzajú k pocitu, že štát bojuje proti svojim občanom a robí všetko pre to, aby mu ľudia neverili.

Aj policajti môžu zlyhať. Katastrofou je, ak to nie je ojedinelé zlyhanie. Ak po chybe neprichádza razantné potrestanie a ak súčasťou nápravy nie je aj snaha, aby všetci policajti vedeli, že toto sa naozaj nemôže.

Tie prípady spolu nesúvisia, ale sú dobrým príkladom, v čom polícia stráca. Vo štvrtok sa začne súd s Filipom Rybaničom. Dajme bokom, či bolo prezeranie si účtov ministra vnútra Roberta Kaliňáka hrdinstvom alebo obyčajným zločinom, a sústreďme sa na jeho výsluch. Bez advokáta, bez riadneho poučenia, aké má práva, v noci a dlhé hodiny. Nezbili ho, ale v princípe je to podobné ako výsluch v prípade zo Senca. A výsledok? Opäť zabudnime, že Bašternák si stále slobodne vypiskuje a Kaliňák je ministrom, ale nevieme ani o tom, že by polícia disciplinárne trestala vyšetrovateľov, ktorí Rybaniča takto vypočúvali.

Táto krajina sa rozpadáva. Stále viac ľudí neverí v demokraciu a systém. Prejavuje sa to Kotlebom v parlamente, ale aj šírením klamstiev na internete. Polícia má za normálnych okolností ľudí chrániť, pomáhať štátu udržať poriadok a zabezpečiť, aby sa dodržiaval zákon. Ak namiesto toho ľudí bije, je to cesta do pekla.

Keď policajti zmlátili Rómov v Moldave nad Bodvou, Kaliňák s premiérom Robertom Ficom nabehli, aby ich pochválili. Dodnes ani na sekundu nezapochybovali, či to nebolo zlyhanie. Nepríjemné je, že aj keby teraz rýchlo kričali, že biť sa pri výsluchu nemôže, nikto by im neveril. Lebo Kaliňák už najmenej rok nemal byť ministrom. A keď môže byť, môžu aj policajti mlátiť ľudí.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie