Ako nás Plavčan a Danko s podporou Fica a Bugára pripravili o lepšie mzdy

Nie je to tak dávno, čo chcel Danko zaviesť povinný trinásty plat a Fico to označil za podnetný návrh. Aby potom sám pri prvomájovom oživovaní triedneho boja a snahe tromfnúť koaličného partnera nasľuboval všeličo ďalšie, čo by rovnako ako trinásty plat mali zaplatiť zamestnávatelia.

Problém je, že vyššie platy môžu zaplatiť hlavne firmy, ktoré na Slovensku neinvestujú najmä pre nízke mzdové náklady. A to sú zase firmy, ktoré vyrábajú tovar s vyššou pridanou hodnotou, vyšším podielom výskumu a vývoja, poskytujú kvalitné služby a čo by bolo vôbec najlepšie, svoje vývojové kapacity tiež rovno presunú k nám.

Každopádne firmy, ktoré nás nevyužívajú len ako jeden veľký priemyselný park zaplnený montážnymi halami a lacnou pracovnou silou.

Aby sme to skrátili, k dlhodobo udržateľnému ekonomickému rozvoju a udržateľným vyšším platom nám nepomôžu populistickí politici, ale zmena štruktúry slovenskej ekonomiky. A jednou z nutných podmienok tejto zmeny je oveľa viac peňazí pre školstvo a na vedu. Firmy platiace vyššie mzdy potrebujú veľa kvalitných ľudí a solídne vedecké zázemie, inak sa nám oblúkom vyhnú.

Podvody s eurofondmi na vedu preto nie sú len o tom, že zopár kockatých hláv, ktorých práci a rečiam nerozumieme, nebude mať peniaze na veci, ktoré nám aj tak pripadajú zbytočné. Sú o tom, že na Slovensku nebude kvalitná veda a výskum, nebude tu dosť odborníkov a preto sem neprídu firmy, ktoré by menili ekonomické prostredie a vytvárali zdravý tlak na rast platov.

Na mrhanie peniazmi na vedu jednoducho doplatíme všetci. Ak vám teda prekážajú trvalo nízke platy, poďakujte za ne Andrejovi Dankovi a jeho nastrčenej figúrke na ministerstve školstva i Robertovi Ficovi a Bélovi Bugárovi, ktorí ich držia pri moci.