Denník N

Keď vás trafí guľka do vesty, je to ako brutálny úder tyčou

Foto N – Tomáš Forró
Foto N – Tomáš Forró

Bývalý majster sveta medzi snajpermi Daniel Pelíšek „prešiel na druhú stranu“ a dnes vlastní firmu na výrobu nepriestrelných viest a balistiky

Bývalý slovenský snajper, dnes špecialista na nepriestrelné vesty tvrdí, že slovenská legislatíva ohrozuje životy členov našich silových zložiek. Normatívne balistické tabuľky vraj nezohľadňujú dnešnú realitu a používanie neporovnateľne silnejších projektilov.

Čo sa deje s ľudským telom pod nepriestrelnou vestou, keď ju zasiahne projektil?

Všetko záleží od zbrane a najmä munície, a samozrejme od typu vašej ochrany. No ak nosíte aj úplne základnú balistickú ochranu, ako je kategória IIIA, a niekto do vás vystrelí povedzme zbraňou Magnum, čo je veľmi silný kaliber, projektil vám pravdepodobne spôsobí devastačné poranenia, krvnú zrazeninu a poláme vám rebrá. Ale je vysoko pravdepodobné, že to prežijete. A to je práve dilema balistiky – či dostanete šancu navyše, alebo nie. Pocitovo si takýto „zážitok“ môžeme najlepšie predstaviť ako výnimočne brutálny úder päsťou alebo tyčou. Projektil má vysoké prierezové zaťaženie, no mýty, že vás to po zásahu „odhodí“, ako to vidíme vo filmoch, sú absolútne nesprávne. Samotná energia po zásahu tela je porovnateľná so spätným nárazom pištole alebo pušky na telo strelca, hoci viac koncentrovaným v jednom bode.

Skúsili ste to na vlastnej koži?

Áno. Naše produkty sme testovali aj takto, hoci v tejto komunite to nie je považované za veľmi profesionálne. Testovanie inými spôsobmi prináša oveľa presnejšie výsledky, ale samozrejme, keď klient vidí, že do vás strelia a nič sa vám nestane – to má obrovský psychologický efekt. Robili sme to ale skôr na začiatku, keď sme museli presvedčiť najmä neodborníkov, že sme spoľahliví.

Prešli ste kariéru od policajného ostreľovača k výrobcovi nepriestrelných viest – možno to pochopiť tak, že erárne vesty v slovenskej polícii neboli dosť bezpečné?

V policajnom zbore som skôr pochopil istý nepríjemný technický rozpor medzi teóriou a praxou. Na jednej strane sa učíte tabuľky prieraznosti strely, materiálov a podobne, podľa ktorých sa vyrába balistická ochrana. A potom máte prax, v ktorej s takou vestou vybehnete do akcie a zabije vás projektil, ktorý vôbec neskonštruovali podľa tých noriem v tabuľkách.

Práve preto sa mi zdá, že ste neodpovedali na druhú časť otázky.

Poviem to diplomaticky. Na Slovensku máme zákon o verejnom obstarávaní, ktorý i v tejto oblasti funguje veľmi zvláštne. Jediným kritériom výberu víťaza má byť cena, tu však ide o život a dvojnásobne platí, že za málo peňazí dostanete málo muziky. Naše zákony vôbec nezohľadňujú užívateľské skúšky a ďalšie praktické aspekty, ktoré je pri výbere výrobkov balistickej ochrany jednoducho nevyhnutné brať do úvahy – samozrejme, okrem ceny a tých nešťastných tabuliek. Jasné, že producenti nábojov povedzme v Rusku alebo v Číne často neberú tabuľky do úvahy. Ich produkty majú predsa zabíjať ľudí čo najefektívnejšie.

Je to teda tak, že naše silové zložky za každú cenu nakupujú čo najlacnejšie, bez ohľadu na nižšiu kvalitu?

Ku kvalite výrobkov, aké používajú, sa nebudem vyjadrovať. Naposledy nakúpili to, čo bolo najlacnejšie vysúťažené v tendri. Vyhrala ho česká firma a už našim policajtom postupne dodáva vesty. Presne v tom istom čase sa české ministerstvo vnútra súdi s rovnakou firmou o zlú dodávku balistických ochranných prostriedkov.

Foto N – Tomáš Forró

 Daniel Pelíšek

Pracoval ako ostreľovač v špeciálnych jednotkách slovenskej polície, v roku 2006 sa stal majstrom sveta v prestížnych pretekoch snajperov. Po odchode z polície začal vyvíjať inovatívne technológie do nepriestrelných viest a inej balistickej ochrany. Jeho slovenská firma War Defender sa stala špičkou v celom odvetví a vyrába ich pre špeciálne policajné a vojenské jednotky na celom svete.

Vy sa nesnažíte získať na Slovensku štátne zákazky?

Samozrejme sa snažíme, nie sme však schopní zaujať povedzme ministerstvo vnútra, ktoré pri obstarávaní zvažuje len cenu. Pokiaľ je toto jediným kritériom, nie sme konkurencieschopní.

Ako ste potom prerazili vo svete?

Išli sme do toho od začiatku s tým, že sa budeme orientovať na tých najlepších, teda na špeciálne jednotky, a takisto nie na masovú produkciu, ale na produkty dôkladne prispôsobené danej jednotke. Ich potreby bývajú veľmi rôznorodé vzhľadom na prostredie v časti sveta, kde operujú, a na to, aké plnia úlohy. Ďalšia vec je rozdiel medzi teóriou a praxou, ktorý som spomínal. Na západe sa veľa producentov riadi americkými normami, hoci nie je žiadnym tajomstvom, že ľudia vo väčšine sveta naďalej bojujú hlavne starými dobrými kalašnikovmi či ostreľovacími puškami Dragunov. Do oboch zbraní sa používa množstvo rôznych typov munície. Tá sa vôbec nemusí správať tak, ako to predpokladajú zaužívané balistické normy. Isté konfigurácie týchto zbraní a projektilov majú napríklad na najrozšírenejšiu triedu balistickej ochrany kategórie IV absolútne devastačné účinky. Na vysvetlenie, pri balistike sa meria tzv. trauma – priehyb, ktorý vznikne po zasiahnutí balistiky projektilom. Je to jeden z atribútov, ktoré určujú jednotlivé triedy ochrany. My vyvíjame balistiku zameranú práve na ruské kalibre a hľadáme rovnováhu medzi jej ochrannými vlastnosťami, hmotnosťou a cenou. Vždy pritom rátame s najhoršou alternatívou projektilov, aké môžu byť v obehu. Presne takto rozmýšľajú aj špeciálne jednotky.

Vyvíjate balistiku aj pre civilov?

Jasné. Je to oblasť o to zaujímavejšia, že pre teroristické útoky či taktiky hybridnej vojny začínajú splývať rozdiely medzi bojovými a civilnými hrozbami. Dnes sa bojové scenáre neraz odohrávajú na uliciach civilného mesta, alebo naopak ľudia v civilnom oblečení bojujú proti armáde. Uvedomujú si to aj silové zložky, ktoré napríklad pre policajtov čoraz častejšie objednávajú ochranu na ťažšie zbrane, aké používajú vojaci. Tomuto trendu sa prispôsobujeme aj my a modifikujeme naše vesty, štíty a ďalšie ochranné prvky. Inou kategóriou je ochrana na bežné nosenie. Je prakticky neviditeľná ako napríklad balistické tričko, ktoré vzhľadom nerozlíšite od normálneho odevu, hoci dokáže zachytiť muníciu z pištolí a revolverov. Samozrejme ide o rádovo ľahšiu ochranu a pred dlhými zbraňami vás neochráni, ale vymysleli sme aj špeciálne balistické pláty, ktoré integrujeme do ruksakov. Nosíte ho bežne na chrbte, takže vás celý čas chráni odzadu. V prípade bezprostredného ohrozenia si ho preložíte na prsia, kde funguje ako skutočná nepriestrelná vesta. Ide o to, integrovať balistiku spôsobom, akým to potenciálny útočník vôbec nečaká. Jednou z našich posledných inovácií je materiál, ktorý sme nazvali balistický papier – je extrémne ľahký a tenký, takže ho jednoducho vsuniete do euroobalu alebo priamo do aktovky. Pri útoku pištoľou ním spoľahlivo ochránite svoje vitálne orgány a dá vám šancu prežiť.

To všetko sami vyvíjate?

Áno. Priamo vo firme máme špecialistov aj technikov, ktorí sa zaoberajú vývojom produktov a ich testovaním. Základné materiály na výrobu nám dodáva firma, ktorá je celosvetovou špičkou na trhu, a my zas úzko spolupracujeme s ich technológmi a podieľame sa s nimi na vývoji a testovaní materiálov. Vždy po testovaní navrhujeme zlepšenia, tie následne zapracujú a my ich využijeme v našich produktoch. Z daného materiálu sa vždy snažíme vyťažiť maximum.

Na Donbase sa dá kúpiť na oboch stranách frontu balistická ochrana už za pár sto eur, v Európe sa predáva niekoľkonásobne drahšie. Vďaka vojne sa ceny znižujú?

Skôr ste sa tam stretli so starými, teda neúmerne ťažšími a menej výkonnými modelmi. Čo je však najdôležitejšie, balistika má takisto svoju životnosť. Práve na Ukrajine a v Rusku sa používa veľa balistiky po termíne spotreby. Štandardná životnosť balistickej platne je desať rokov, potom sa vyraďuje, pretože vlastnosti jej materiálov sa s časom prudko zhoršujú. Inými slovami, ak nosíte vestu z nejakého armádneho výpredaja za 300 eur, opäť je veľmi pravdepodobné, že ste si kúpili nanajvýš dobrý pocit, no žiadnu ochranu. Pokiaľ sa také pláty používali posledných 10 – 15 rokov, tkanina môže byť prakticky nefunkčná.

Ako sa to dá zistiť?

Jediným spôsobom je testovanie, teda vziať vzorku z danej výrobnej série, streliť do nej a dúfať, že ostatné produkty z rovnakej série majú rovnaké vlastnosti.

Foto N – Tomáš Forró

Nepriestrelnú vestu nosím ako reportér niekoľkokrát za rok. Naozaj ma v prípade potreby ochráni pred priamou dávkou povedzme zo samopalu?

V prvom rade si treba uvedomiť, že sú rôzne typy balistiky. Takzvaná mäkká balistika je v podstate tkanina prítomná v celej veste. Je odolná len voči všetkým pištoľovým a revolverovým kalibrom. Potom máme prídavnú, tvrdú balistiku. Je to pevná platňa vložená vo veste. Má za úlohu chrániť vitálne telesné orgány proti strelám z útočných aj ostreľovacích pušiek, teda z dlhších zbraní. Väčšinou ide o keramicko-kompozitné pláty z viacerých vrstiev materiálu. Je to taký alchymický sendvič, hoci ešte relatívne nedávno sa používali čisto oceľové pláty. Čím viac na seba dáte tvrdej balistiky, tým ste lepšie chránený, ale tým ste aj ťažší a máte zníženú pohyblivosť. Práve hmotnosť je druhým kľúčovým faktorom takejto ochrany, a tú takisto neustále znižujeme. Výsledkom musí byť rovnováha medzi stupňom ochrany a hmotnosťou. A, samozrejme, cenou.

No sám ste priznali, že aj výrobcovia zbraní a streliva vymýšľajú stále efektívnejšie spôsoby zabíjania.

O tom to celé je – vyrábajú sa čoraz agresívnejšie typy projektilov a my sa snažíme nájsť na ne nové riešenia. Je to neustály boj medzi nami a nimi. Na začiatku je pre nás veľkou výzvou sa k takej novej munícii vôbec dostať kvôli testovaniu. Postupne však munícia preniká do bojových konfliktov a stáva sa čoraz väčšou hrozbou, no zároveň sa nám ju ľahšie podarí získať a analyzovať. Toto robí v skutočnosti veľmi málo firiem.

Je teda možné, že vesta, ktorú som používal na jar na ukrajinskom fronte, ma už o pol roka neochráni pred nejakým novým typom munície, ktorý medzičaseom bojujúce strany nakúpili?

Áno, je to možné. Tak ako neexistuje absolútne nerozbitný mobilný telefón a nerozbitné sklo, neexistuje ani stopercentne neprestreliteľná vesta. Všetko možno prestreliť a zničiť. Otázka je, ako a čím. No ak vás trafí povedzme guľomet s kalibrom 14.5, energia projektilu je taká obrovská a devastačná, že ju nerozloží žiadna balistická vesta.

Kam všade vyvážate?

Z najbližších krajín je to momentálne Česko, Rakúsko a západná Európa, z tých vzdialenejších napríklad krajiny strednej Ázie.

Ako je to s vývozom do iných krajín? Existujú vo vašom biznise nejaké morálne zábrany?

Všetky balistické výrobky sú výrobkami vojenského charakteru, pokiaľ nie sú použité na osobnú ochranu. Toľko zjednodušene náš zákon. Keď chceme do nejakej krajiny vyvážať, musíme na to získať najprv vývoznú licenciu od nášho ministerstva hospodárstva vydanú na základe certifikátu koncového užívateľa EUC, ktorý vystavuje kompetentný orgán krajiny dovozu a tým potvrdzuje, že daná krajina je bezpečná na vývoz a výrobky nepoputujú do nepovolaných rúk.

Nemôže sa stať, že v takej „bezpečnej“ krajine sa vaše produkty ďalej dostanú do rúk teroristov alebo zločincov?

Na to už nemáme reálny vplyv. Stávajú sa však podozrivé situácie, keď príde niekto z takzvanej „bezpečnej“ krajiny a s certifikátom koncového užívateľa, a po preverení sa zistí, že konečným odberateľom môže byť úplne iná, riziková skupina. Nepredávame každému. Istotu máme najmä vďaka tomu, že v drvivej väčšine prípadov spolupracujeme s oficiálnymi špeciálnymi jednotkami danej krajiny. Pred realizáciou kontraktu sa osobne stretneme s ich zástupcami a veliteľmi, aby sme zistili, ako im máme balistiku prispôsobiť, a zároveň sa dôkladne oboznámime s prostredím a podmienkami, v ktorých ju budú používať. Možno to znie pateticky, ale týmto spôsobom zároveň poznáme osobne ľudí, ktorí v tých vestách riskujú život v reálnych bojových situáciách. S tým, čo im dodáme, sa im potom budeme musieť pozrieť do očí. Keby sme zlyhali, tí ľudia nám to nikdy nezabudnú.

EÚ sa snaží obmedziť civilným používateľom používanie dlhých zbraní a zásobníkov do nich. Považujete to za krok správnym smerom?

Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, že je to politická agenda bez reálneho účinku. Tá smernica odporúča lokálnym vládam upraviť svoje vnútorné zákony tak, aby pôvodom vojenské zbrane obmedzovali veľkosťou zásobníka, spôsobom ich predaja a nadobúdania. Najviac zo všetkého to vyzerá ako snaha odzbrojiť v Európe ľudí, ktorí držia zbrane legálne a majú na ich používanie náležité povolenia aj psychologické testy. Na rozdiel od niektorých štátov USA, kde si môžete bez väčšej kontroly len tak kúpiť automatickú pušku a ňou spáchať masovú vraždu. U nás sa dejú zločiny s legálne držanými zbraňami veľmi výnimočne, lenže pre politikov je najľahšie urobiť pred verejnosťou práve takéto prázdne a zbytočné gesto: obmedzia legálnych držiteľov, ktorých možno ľahko lokalizovať, na rozdiel od reálneho a náročného boja proti nelegálne držaným a ťažko nájditeľným zbraniam.

Existujú však presvedčivé analýzy, že zásobníky s nižšou kapacitou pri civilných útokoch – napríklad teroristov – dávajú vyššiu šancu na prežitie obetiam a polícii šancu na úspešnú reakciu. Útočník musí častejšie meniť zásobníky, čo ho spomaľuje.

Súhlasím s tým, že je veľmi nešťastné dávať do obehu vysokokapacitné zásobníky, tak ako je to možné v mnohých štátoch USA. Bežný zásobník v samopale však nie je takzvaný vysokokapacitný – tie majú 70 až 100 nábojov, zatiaľ čo bežný kalašnikov má len 30 striel. No keď niekto vie strieľať, obetiam aj zásahovým jednotkám nedá o nič väčšiu šancu ani s menším zásobníkom. Taktické prebitie zbrane trvá špecialistovi menej ako jednu sekundu. Za taký krátky moment žiadnu výhodu nad útočníkom nezískate. Navyše sa taký obmedzený zásobník dá veľmi ľahko upraviť späť na väčšiu kapacitu. Má to teda zmysel len pre amatérov, ktorí sa určite dostanú ľahšie k nelegálnym plným zásobníkom, ako k legálnej zbrani s obmedzeným zásobníkom. Ten zákon nič nevyrieši. Naopak, pre legálnych držiteľov zbraní tá situácia vyzerá, ako keď máte rýchle auto a pretekársky okruh. Správca vám však povie, že na ňom môžete jazdiť len stovkou. Aký to má význam?

Na pretekárskom okruhu žiaden. Ale pokiaľ s tým autom vyjdete do ulíc, aj stovka je priveľa.Spýtam sa však inak: načo bude civilovi-legálnemu držiteľovi dlhej zbrane, zásobník s 30 nábojmi? Naozaj ho potrebuje na strelnici či na závodoch, vzhľadom na riziko zneužitia?

Problém nie sú zbrane, ale ľudia, ktorí ich používajú. To oni zabíjajú, nie zbrane. V posledných mesiacoch sa udialo niekoľko teroristických útokov pomocou nákladného auta alebo noža. Máme teraz zakázať nákladné autá a nože kvôli riziku ich zneužitia na teroristický útok?

Nákladné autá slúžia najmä na prevoz nákladov a na to sú nenahraditeľné. Ich primárna funkcia nie je zabíjať. Zbrane však žiadnu inú funkciu ako hroziť a zabíjať nemajú.

V poriadku, beriem. Obmedzenie zásobníka sa však robí mechanickou zábranou, ktorú je veľmi ľahké odstrániť. Je to ešte jednoduchšie, ako upraviť expanznú zbraň späť na smrteľnú, čo sa u nás bežne deje a aj nás za to často kritizovali v zahraničí. Preto môžem len zopakovať, že tým zákonom sa nezvýši bezpečnosť, bude však naopak šikanovať bežných držiteľov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie