Denník N

Sucho môže ohroziť našu kvalitnú vodu, prívalové dažde budú zaplavovať Slovensko

Predpoveď sucha do konca septembra. zdroj: intersucho.cz
Predpoveď sucha do konca septembra. zdroj: intersucho.cz

V Česku nás v boji so suchom predbehli. Chcú obnovovať mokrade a rašeliniská, aby udržali vodu v krajine. U nás rozmýšľame o obnovení závlahových kanálov a o nádržiach na zachytávanie dažďovej vody.

V časoch klimatických zmien má Slovensko geografickú výhodu. Aj počas sucha máme v podzemí veľké zásoby vody a drží sa aj v horských masívoch. To všetko sa môže zmeniť a z výhody hôr sa môže stať nevýhoda.

Vlna horúčav, ktorá zasiahla Slovensko, potrvá najmenej do budúceho týždňa a výrazne vysuší krajinu. V predpovediach sucha je veľká časť krajiny červená, suchá, veľké suché plochy predpovedajú odborníci aj na nasledujúci týždeň.

Zásadnejšie ako pár dní horúčav však je, že suchá sa budú aj u nás vracať pravidelne a budú sa striedať s návalovými dažďami.

Zatiaľ máme dažďa dosť, bude však návalový

Slovensko je krajinou s priemerným množstvom zrážok, nedostatok sa vyskytuje len sporadicky. Nedostatok vlahy je podľa Výskumného ústavu vodohospodárstva najmä v nížinných oblastiach.

„Najväčšiu hrozbu vidím v dočasnom a v budúcnosti aj trvalom nedostatku kvalitnej úžitkovej vody, najmä v niektorých regiónoch južného a východného Slovenska,“ vraví klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ.

Na Slovensku by sme podľa Pecha potrebovali na predídenie suchu, aby sa pri zvýšení teploty o 4 °C ročný úhrn zrážok zvýšil minimálne o 500 milimetrov. „Takýto nárast však súčasné modely nepredpokladajú. Horšie je, že v teplejšej klíme budú výrazne prevládať zrážky prívalového charakteru. Zvýši sa podiel konvektívnych, teda lejakovitých zrážok,“ vraví Pecho.

Takéto zrážky môžu nedostatok vody ešte zvýšiť, pretože sa vyznačujú tým, že rýchlo spadnú a rýchlo aj odtečú. Preto je nevyhnuté tieto zrážky zachytávať a využívať.

Okrem nedostatku úžitkovej vody zvyšuje dlhotrvajúce sucho aj riziko nebezpečia lesných požiarov. Najvyšší rizikový stupeň hlási momentálne SHMÚ pre Záhorie.

Najmä na Záhorí a na Považí

Naozaj vážna situácia je v Česku, kde posledné roky patria k najsuchším v histórii a varovania pred suchom tam vyzerajú hrozivo. Ide o takzvané hydrologické sucho, keď poklesla hladina podzemných vôd a výdatnosť prameňov.

„Zdá sa, že na vine sú predovšetkým neobvykle teplé a najmä suché zimy. Slovensko má určitú výhodu v celkovo priaznivej geologickej stavbe svojho podložia,“ vysvetľuje Pecho, prečo je situácia u našich českých susedov kritickejšia.

Odkazuje najmä na Dunaj, Podunajskú nížinu, ale aj na niektoré horské oblasti ako Strážovské vrchy či Gemerský a Spišský kras. Tie vďaka hojnému výskytu vápencových hornín a dolomitov zhromažďujú veľké množstvo podzemnej vody.

Na mapách Intersucho.sk, ktorá čerpá údaje aj od SHMÚ, vidieť aj predpoveď sucha na nasledujúce týždne. Tento a budúci týždeň majú byť extrémne suché takmer na celom Slovensku, napríklad aj v podhorí Tatier, na celom Považí a aj v horách. Výrazne suché miesta na mape experti predpovedajú do konca leta. September už má byť vlhkejší.

Pôsobenie sucha sa monitoruje podľa intenzity pôdnej vlahy. Mapy na stránke Intersucho.sk zobrazujú stav pôdnej vlhkosti do hĺbky jedného metra od začiatku roka 2015. Sedemstupňová škála zobrazuje konkrétny stav sucha na našom území. Výsledný stupeň sucha je porovnaním aktuálneho stavu s obvyklým stavom v rovnakom čase medzi rokmi 1961 až 2010.

Tohtoročný deficit zrážok sa zatiaľ prejavil na Záhorí v okolí Stupavy a v strednom Považí. „Z pohľadu dlhodobého ohrozenia suchom a povodňami môžu oba fenomény v budúcnosti znamenať značné riziko,“ varuje Pecho.

Najsuchšie oblasti Slovenska sú žlté

Stav sucha k 30. júlu 2017. mapa – intersucho.sk

Práve pre rôznorodosť slovenského reliéfu nás môžu v dlhodobejšom horizonte zasiahnuť obe extrémne situácie. „Horské a podhorské oblasti budú mať väčší problém s povodňami. Naopak, nížinné oblasti na západnom a niektoré kotliny na strednom a východnom Slovensku, kde sú situované naše najväčšie sídla, môžu mať častejší problém so suchom s a nedostatkom kvalitnej vody,“ vysvetľuje Pecho.

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) upozorňuje, že povodne sa dajú čiastočne predpovedať. Sucho má, naopak, plošný charakter, vyvíja sa a predpovedať ho je ťažšie.

„V súvislosti s klimatickými zmenami aj u nás možno hovoriť o vplyvoch na podzemné vody, no len z lokálneho hľadiska. Využiteľné vody sú pre zásobovanie obyvateľov z hľadiska množstva dostatočné,“ vraví generálna riaditeľka VÚVH Ľubica Kopčová.

Táto situácia sa však môže zmeniť. Podľa najnovšieho výskumu VÚVH dosahuje pitná voda na Slovensku veľmi dobrú kvalitu. Limitné hodnoty pre kvalitu prekračovalo iba 0,33 percenta z odobraných vzoriek. Sucho ovplyvňuje kvalitu vody, pretože tam dochádza k zahusťovaciemu efektu.

Vážnosť problému do budúcnosti pripúšťa aj ministerstvo životného prostredia. „Situácia v oblasti zmeny klímy sa mení a čoraz viac sa to dotýka aj Slovenska. Výkyvy ako lokálne povodne a lokálne suchá nie sú na Slovensku žiadnou výnimkou.“

Predpoveď sucha na desať dní

Zdroj: Intersucho.sk

Česi nás už predbehli

Ako sa teda na intenzívne suchá a lejaky pripravuje štát? Pripravuje koncepcie a plány. Česi nás v tomto predbehli.

U našich susedov sa klimatická zmena stala už aj premiérskou témou.

„Dôsledkom sú negatívne dosahy na stav našich vodných tokov a ďalších vodných plôch a na kvalitu vody všeobecne,“ vyhlásil predseda vlády Českej republiky Bohuslav Sobotka. „Dramaticky podnormálne stavy podzemných vôd spôsobujú nemalé problémy na viacerých miestach.“

V Česku je však zároveň situácia kritická už teraz. Aj keď sú tam terajšie zdroje pitnej vody dostačujúce, takmer pätina územia je ohrozená rizikom sucha. Česi prijali koncepciu a plány, ako bojovať proti odtoku vody z územia krajiny a ako zabrániť ničeniu poľnohospodárskej pôdy.

Česká koncepcia ochrany pred následkami sucha obsahuje revolučné riešenia a stojí desiatky miliárd českých korún.

„Bratia Česi nás ako zvyčajne predbehli o svetelné roky. Ich materiál rešpektuje aktuálne vedecké poznatky,“ hovorí Tomáš Derka, vedúci Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

V čom sú české návrhy revolučné? Autori navrhujú, že by sa rieky postupne mali vrátiť k prirodzeným korytám a niektoré brehy po prípadných povodniach by mali byť ponechané bez opráv.

Prijatie podobnej koncepcie na Slovensku považuje Derka za absolútne nevyhnutné. „Obnova prirodzeného alebo aspoň prírode blízkemu tvaru a forme vodných tokov je nevyhnutná na dosiahnutie dobrého ekologického stavu vodných tokov. Nestačí mať v nich čistú vodu,“ hovorí.

Slovensko pracuje na Akčnom pláne boja proti suchu, predstaviť by ho mali v októbri.

Čo chcú robiť Česi: obnova mokradí a riečnych korýt

V českom pláne je veľa poučných momentov. Napríklad: novým strategickým vodným zdrojom by mohli byť viacúčelové priehradné nádrže. „S ohľadom na očakávané následky zmeny klímy môže nová vodná nádrž pre niektoré deficitné oblasti predstavovať jediné dostatočne efektívne riešenie nedostatku vody,“ píšu autori.

Nejde však len o vysoko technické riešenie či o betón. Autori presadzujú najmä obnovu prirodzených vodných prvkov – mokradí, lužných lesov a rašelinísk.

„Je na ne viazané významné množstvo vzácnych druhov, prispievajú k spomaleniu odtoku vody z územia, podporujú zachytenie živín a elimináciu transportovaného znečistenia,“ odôvodňujú ich dôležitosť v koncepcii. Veľká časť mokradí zanikla najmä kvôli ľudskej činnosti odvodňovania a rekultivácie.

„Česi už v legislatívnych a koncepčných materiáloch priznávajú, že doterajšia vodohospodárska prax bola často chybná a treba ju zmeniť a škody napraviť. Vychádzajú pri tom z dát a vedeckých poznatkov,“ vraví Derka.

Alternatívne malé stavby budovali experti aj na Slovensku. Najmä za vlády Ivety Radičovej vláda namiesto betónových nádrží a zábran pred povodňami podporovala malé hrádzky v lesoch a pri lesných cestách na miestach, kadiaľ sa valí voda pri návalových dažďoch. Okrem toho, že mali zabrzdiť záplavovú vodu, mali za úlohu aj zadržiavať vodu v krajine.

Hypotetický variant v koncepcii, zahŕňajúci naozaj závažný nedostatok vody, ráta aj s možnosťou zvýšenej ceny vodného a stočného.

České ministerstvo životného prostredia chce dať na boj proti suchu 13,5 miliardy českých korún (takmer pol miliardy eur) z európskych peňazí, do roku 2020 počíta s ďalšími 6,5 miliardami. Ministerstvo poľnohospodárstva chce do roku 2021 podporiť iniciatívu dotáciami vo výške 14,2 miliardy.

Hory sa vo vode presúvajú do nížin

Ako by sme sa z toho mohli poučiť my a čo by malo byť v našich plánoch? Rozpráva o tom Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý sa zapojil aj do tvorby slovenskej Envirostratégie 2030 ministerstva životného prostredia.

V pracovnej skupine Voda Derka kritizuje nedostatočnú pozornosť venovanú opatreniam na pohyby vody. Odborne hovorí o zlepšovaní pozdĺžnej kontinuity riek.

Pozdĺžnu, laterálnu a vertikálnu spojitosť považuje za základnú podmienku fungovania riečneho ekosystému. „Zároveň je potrebné zachovanie časovej dynamiky, teda striedania rôznych prietokov a zabezpečení povodní. Vodnými tokmi tečú okrem vody aj rozpustené a partikulované anorganické látky, pochádzajúce z erózie geologického podložia. Inak povedané, riekami sa postupne hory presúvajú do nížin, prípadne až do morí,“ vysvetľuje Derka pojem pozdĺžnej spojitosti.

Tento systém funguje v dynamickej rovnováhe, ktorú narúšajú ľudské zásahy. To môže spôsobiť vysúšanie riečnych nív či vymieranie viacerých druhov rýb.

Na Slovensku sa to už stalo v prípade lososov z Popradu a Dunajca. V Dunajci vylovili posledné lososy atlantické v roku 1947, odvtedy tam už nie sú.

Laterálna spojitosť je zasa nevyhnutná na fungovanie najmä nížinných vodných tokov. Zabezpečuje výmenu živín medzi vodným a suchozemským prostredím.

Vertikálna spojitosť je prenikanie vody a organizmov medzi povrchom a hlbšími miestami. Je dôležitá na zabezpečenie ekologickej stability ekosystémov vodných tokov, ale aj na samočistiace procesy rieky.

Čo sa zmení na poliach

S klimatickou zmenou sa naša planéta otepľuje, vďaka čomu sa predlžuje vegetačná sezóna a pestovanie sa posúva viac na sever krajiny.

Vyššia teplota má najmä viacero negatívnych dosahov. Prichádza k zmene zrážok, obdobiam sucha alebo prívalovým dažďom. Počas teplejšej zimy prežije viac chorôb a škodcov, invazívne buriny sa šíria rýchlejšie.

Toto sú zmeny, pred ktorými varuje aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS). „Mali by sme si uvedomiť, že globálna zmena klímy spôsobuje problémy aj poľnohospodárom, či sú to mrazy, suchá, či záplavy. S adaptáciou na zmenu klímy môžu pomôcť lesy, ale aj správna starostlivosť o poľnohospodársku pôdu. Našou úlohou je nielen viesť akademickú debatu, ale pristúpiť ku konkrétnym činom,“ vyhlásila Matečná.

Derka vysvetľuje, že práve poľnohospodárstvo, tak ako ho robili za socializmu, ničí krajinu a vystavuje ju väčšmi rizikám sucha. „V rámci socialistickej kolektivizácie a následných veľkoplošných meliorácií sme si zničili pestrú mozaiku poľnohospodárskej krajiny a nahradili ju monotónnou veľkoplošnou krajinou uspôsobenou pre priemyselné poľnohospodárstvo. Z krátkodobého hľadiska to možno je ekonomicky efektívnejšie, z dlhodobého to je cesta do pekla,“ vraví Derka.

Negatívne vplyvy na vodný režim má aj odstraňovanie kalamít lesníkmi, holoruby či likvidácia brehových porastov.

Späť k zavlažovacím kanálom a nádržiam

Čo s tým bude teda štát robiť?

Ministerstvo pôdohospodárstva chce napríklad obnovovať staré závlahové a odvodňovacie zariadenia naprieč krajinou.

„Mali sme vybudované odvodnenia aj závlahové systémy, ale dvadsať rokov sa s nimi nič nerobilo, takže sú v zlom technickom stave,“ hovorí Michal Feik z ministerstva. „Cez štátny podnik Hydromeliorácie a Program rozvoja vidieka sa snažíme získať  investíciu, ktorá by zrevitalizovala aspoň isté množstvo odvodňovacích a závlahových kanálov. Obávam sa, že na zásadné zlepšenie stavu závlahových systémov určite budeme potrebovať viac ako jedno volebné obdobie, aby sme tento sektor zastabilizovali,“ vraví Feik.

Ministerstvo tiež spustilo v apríli výzvu za 33 miliónov eur na starostlivosť o životné prostredie v mestách a mestských oblastiach. Peniaze majú ísť aj na tvorbu „prirodzených krajinných prvkov“, akými sú napríklad malé vodné toky.

Z eurofondov cez ministerstvo životného prostredia by zasa mali platiť nádrže na uskladnenie a prečisťovanie dažďovej vody a iné aktivity na zadržiavanie zrážkovej vody v urbanizovanej krajine.

Podporu môžu získať zelené aj technické riešenia, napríklad dažďové záhrady, zberné jazierka, zelené strechy alebo povrchové či podzemné nádrže na zachytávanie dažďovej vody.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie