Denník N

Bezvýznamní treťotriedni propagandisti

Anton Hrnko. Foto – TASR
Anton Hrnko. Foto – TASR

Banda šarlatánov, ktorí si na internete prečítali, že sa holokaust nestal, nemôže v odbornej diskusii predstavovať „druhú stranu“.

Na Dvojke RTVS beží od posledného júlového týždňa relácia SK Dejiny s moderátorom Michalom Havranom. Každý utorok po ôsmej hodine si môžete pozrieť nový diel venovaný rôznym aspektom fungovania Slovenského štátu rokov 1939 – 1945. Keďže sa na výrobe tohto cyklu ako odborný poradca podieľam, nedá mi nereagovať na niektoré slová, ktoré na margo relácie padli.

Pán poslanec Anton Hrnko z SNS sa o prvom dieli, odvysielanom 25. júla, vyjadril, že historici, „ktorí sa podieľali na tejto fraške“, sú „treťotriedni propagandisti“ a že „mohli niečo v obore dosiahnuť a nezostať pre budúcnosť bezvýznamní“. Toto je podľa mňa trochu silná káva.

V prvej časti relácie vystúpili štyria slovenskí historici, ktorí patria k tomu najlepšiemu, čo vôbec na Slovensku máme. Všetci sa problematike Slovenského štátu dlhodobo venujú a publikujú doma i v zahraničí, všetci sú uznávanými autoritami – a znova – aj doma, aj v zahraničí.

Slovenská špička

Martin Pekár, vedúci Katedry histórie UPJŠ v Košiciach, je zároveň napríklad jedným zo štyroch vedúcich projektu History of European Urbanism in the 20th Century (urbanHIST) v rámci programu Európskej únie Horizont 2020. Zapojenie slovenského pracoviska do takéhoto projektu sa dá bez preháňania považovať za jeden z najväčších úspechov slovenskej historiografie poslednej dekády.

Miloslav Szabo pôsobil na rôznych vedeckých inštitúciách po celej Európe (okrem iného napríklad na Universität Wien, Universität Koblenz-Landau, Humboldt-Universität Berlin, alebo Vienna Wiesenthal Institute for Holocaust Studies) a na Slovensko sa vrátil len vďaka programu Slovenskej akadémie vied SASPRO na prilákanie elitných slovenských vedcov zo zahraničia, ktorí majú záujem pracovať v organizáciách SAV.

Michal Schvarc rovnako pôsobil na viacerých zahraničných pracoviskách (napríklad Haus der Geschichte der Bundesrepublik, KZ-Gedenkstätte Dachau, Arbeitsgemeinschaft der Donauländer, Universität Wien, Institut für osteurpäische Geschichte), pravidelne v zahraničí publikuje a vystupuje na rôznych konferenciách. Patrí medzi tých niekoľko málo slovenských historikov, ktorí sú rešpektovaní ako autority aj v zahraničí.

Anton Hruboň napriek svojmu mladému veku dokázal napísať niekoľko odborných monografií, publikuje ako doma, tak v zahraničí, vrátane časopisov v indexoch WoS a SCOPUS, absolvoval pobyty v Ríme, Berlíne, vo Viedni, v Budapešti, Prahe a pod., získal niekoľko štipendií, je členom odborných rád niekoľkých časopisov, vedúcim niekoľkých projektov aj so zahraničnou účasťou atď.

Vymenovať všetky úspechy štyroch historikov, ktorí sa zúčastnili prvej diskusie, nemá zmysel, pretože je toho proste príliš veľa. Pre pána Hrnka sú toto však „bezvýznamní“ ľudia a treťotriedni propagandisti.

Reláciu navyše moderoval Michal Havran, ktorý podľa Hrnka „o slovenských dejinách a ich súvislostnej podmienenosti nevie zhola, ale zhola nič“. Havran však absolvoval štúdium v historickej sekcii École pratique des hautes études, jednej z piatich veľkých francúzskych škôl, ktoré sú nad univerzitami a ktorá vyprodukovala množstvo historikov, dnes považovaných za absolútnu špičku v odbore. Mimo iného napríklad Jacquesa le Goffa, jedného z najuznávanejších svetových historikov vôbec.

Pán Hrnko je tiež historik. Napísal množstvo prác a získal nejedno vyznamenanie. V žiadnom prípade by som si nedovolil dehonestovať jeho prácu a znalosti. Na druhej strane, výskumu Slovenského štátu sa už podľa všetkého nevenuje – aspoň podľa publikačnej činnosti nie. Za poslednú viac ako dekádu sa mi nepodarilo nájsť žiadnu jeho relevantnú publikáciu k tomuto obdobiu.

Natíska sa mi preto otázka, koho by si pán Hrnko predstavoval ako vhodnejšieho do diskusie, ak nie tých najlepších, ktorých máme? Celý tím relácie týždne tvrdo pracoval na tom, aby sme ju pripravili čo najlepšie a najvyváženejšie. Pozvali sme odborníkov zo širokého spektra inštitúcií, ktorí sa venujú širokej škále problémov tohto obdobia a zároveň sú názorovo značne diverzifikovaní. Obvinenia z jednostrannosti či nevyváženosti preto považujem za absurdné.

Mýtický „iný pohľad“

V diskusiách na internete sa často objavujú frázy a floskuly o tom, že sme do diskusie mali prizvať nejakú mýtickú „druhú stranu“, ľudí s „iným pohľadom“. Ja však doteraz nechápem, o akú druhú stranu teda ide?

Tu je len seriózna veda a odborníci – z ktorých to najlepšie máte možnosť vidieť na obrazovkách vďaka SK Dejiny – a potom nejaká banda šarlatánov, ktorí sa snažia prezentovať svoje ideologické „žvásty“ ako relevantný „iný názor“, „druhú stranu“ alebo čosi podobné.

V odbornej diskusii toto však nie je a ani nemôže byť žiadna „druhá strana“. Medzi vedou a svetonázorom/ideológiou je totiž obrovský rozdiel. Do diskusie o tvare zeme si ku geografovi, geomorfológovi a seizmológovi predsa neprizvem niekoho, kto tvrdí, že Zem je plochá, len preto, aby tam bol reprezentovaný aj „iný názor“. Rovnako tak si do odbornej historickej diskusie neprizvem k špičkovým slovenským odborníkom niekoho, kto si prečítal pár článkov na internete a vyhlasuje, že holokaust sa nestal, alebo podobné nezmysly.

Rôznorodosť názorov a interpretácií, ktoré na Slovenský štát existujú, dobre reprezentuje vzorka odborníkov, ktorí sa zúčastnili diskusií v SK Dejiny. Na mnohých veciach sa títo ľudia nezhodnú, o mnohých vášnivo diskutujú – čo je, koniec koncov, vidieť aj v relácii samotnej. Nesedia tam, neprikyvujú a nesúhlasia jeden s druhým, ale diskutujú. A to tak, ako to majú robiť vedci – prostredníctvom podložených a overených faktov, vecne, pracujúc s vedeckými postupmi, najnovšou metodológiou a poctivo.

Inými slovami – do relácie sme pozývali VEDCOV, nie šarlatánov. Samozrejme, nebol priestor pre všetkých a niektorí, ako napríklad profesor Róbert Letz alebo profesorka Emília Hrabovec, účasť i odmietli, čo mi je úprimne ľúto. Snažili sme sa však, a verím, že úspešne, dať dokopy čo najširšie názorové spektrum a najväčších odborníkov na Slovenský štát, akých na Slovensku máme – spomedzi vedcov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie