Denník N

Ministri, to nie je len Plavčan. Kto sú najlepší členovia tretej vlády Roberta Fica?

Je to ťažká vláda, hovorí ministerka spravodlivosti. foto - TASR
Je to ťažká vláda, hovorí ministerka spravodlivosti. foto – TASR

Napriek škandálom ako kauza Bašternák či čudné prideľovanie eurofondov na vedu si niektorí ministri držia slušný štandard a darí sa im presadzovať užitočné veci.

Tretia vláda Roberta Fica už nebude, čo predtým. Pre škandál z nej musí odísť prvý minister, Peter Plavčan. Favoritov na odchod je viac, určite Robert Kaliňák a Ján Richter. V tomto texte sa však pozrieme na ministrov, ktorí imidž vlády skôr vylepšujú.

Pýtali sme sa na to aj osobností verejného života a jednoznačne opakujú tri mená: Lucia Žitňanská, Peter Kažimír a Tomáš Drucker.

Do výberu Denníka N sa nedostal vicepremiér Peter Pellegrini aj pre škandál s doménou .sk, ktorú na ďalšie roky tajne priklepol súkromnej firme, ale aj preto, že zásadne nepohol s neporiadkom v eurofondoch a nie je zatiaľ za ním vidno žiaden veľký úspech.

Žitňanská presadila najviac, môže byť ďalšia, kto odíde

Pre podpredsedníčku Mosta-Híd Luciu Žitňanskú znamenal vstup do koalície so Smerom a SNS veľkú osobnú dilemu. Vyrovnávala sa s tým rozsiahlou agendou, ktorá hladko prešla do programového vyhlásenia vlády.

Ako jedna z mála členov vlády sa ostrejšie vyjadrovala aj vo vzťahu k Robertovi Kaliňákovi.

Žitňanská zároveň môže byť ministerkou, ktorá z vlády odíde najbližšie. Rázne odmieta, aby sa novou členkou Súdnej rady stala jej štátna tajomníčka Monika Jankovská, ktorá kandidovala za Smer. Žitňanská je proti prepájaniu súdnictva a politiky natoľko principiálne, že je pre to ochotná aj odísť z funkcie. Tento konflikt koalícia cez leto len odložila a Smer sa netvári, že by ustúpil.

Lucia Žitňanská. Foto N – Vladimír Šimíček

Už za prvý rok vládnutia Lucia Žitňanská presadila mnoho zásadných zmien, dokonca viac, ako iní ministri pretlačia za celé funkčné obdobie.

Na začiatku funkčného obdobia prišla so zmenami pri výberových konaniach sudcov. Presadila tiež takzvaný protiextrémistický balíček – vtiahla do témy Špecializovaný trestný súd. Ak táto vláda svoju existenciu už na začiatku obhajovala tvrdením, že je hrádzou proti extrémizmu, aspoň týmito opatreniami dáva najavo, že to myslí aspoň trochu vážne.

Podpredsedníčka Mosta-Híd je aj za novým protischránkovým zákonom, ktorý umožňuje viac nahliadnuť do toho, kto sú ľudia v pozadí podnikania so štátom. Spustila tiež register konečných užívateľov výhod, ktorý zrazu ukazuje doteraz ukrývaných skutočných majiteľov firiem. Jeho význam sa ukázal aj pri kauze eurofondov na vedu – odkryl, že 6 miliónov z eurofondov má dostať firma Norberta Havalca, ktorý spája kauzu emisie s SNS.

A potom sú tu opatrenia, ktoré v nasledujúcich mesiacoch a rokoch zjednodušia život ľuďom, ktorí sa cez nevýhodné pôžičky dostali do dlhov a už roky sa z tejto pasce nevedia dostať – osobný bankrot a posilnenie Centier právnej pomoci, ktoré s tým budú pomáhať po celom Slovensku. S týmito opatreniami súvisí aj veľká novela exekučného poriadku, ktorá by mohla zabezpečiť väčšiu férovosť exekučných konaní.

Žitňanská rozbehla aj novelizáciu infozákona, ktorá by mala rozšíriť okruh povinne zverejňovaných informácií a zamedziť štátnym firmám, aby niektoré zmluvy schovávali, ako to momentálne robia.

Ministerka spravodlivosti už prišla aj s návrhom, ktorý by pripravil o významnú kompetenciu Roberta Kaliňáka. Policajná inšpekcia, ktorá vyšetruje policajtov, by už nepatrila pod ministra vnútra. Žiada spoločnú inšpekciu pre ozbrojené zbory, či minimálne pre políciu a väznice, ktorá by patrila pod prokuratúru. Kaliňák sa tomu bráni a na jeseň ich čaká tvrdá diskusia.

Kažimír odoláva tlaku a drží nezávislých expertov

Ministrom financií je už druhé volebné obdobie a medzičasom sa stal podpredsedom Smeru, takže si aj vo vlastnej strane posilnil vplyv a autonómnosť. Aj preto a zároveň pre pomerne vysokú dôveru Roberta Fica sa mu darí držať ministerstvo na profesionálnejšej úrovni, než je to vo väčšine iných rezortov.

Peter Kažimír najprv s pomocou talentovaného analytika Martina Filka dokázal na ministerstvo prilákať skupinu mladých ekonómov, ktorí majú dobré vzdelanie a ich práca nie je spolitizovaná. Prišli najprv do Inštitútu finančnej politiky a zostali tam aj v tomto volebnom období po Filkovej vlaňajšej tragickej smrti. Kažimír mnohé ich názory a expertízy berie do úvahy a analýzy jeho expertov zasahujú aj do ďalších rezortov.

Minulý rok sa Kažimírovi podarilo vybudovať a udržať ďalší dôležitý vládny ekonomický think-tank – útvar Hodnota za peniaze. Jeho úlohou je, aby štát čo najmenej mrhal verejnými peniazmi a prehodnocovať významné štátne projekty.

Kritiku by si Kažimír zaslúžil, ak by aj jeho vinou padli základy dlhovej brzdy, no nič také sa zatiaľ nestalo. Ministra financií koalícia poverila rokovaním s opozíciou o takzvanej investičnej výnimke z dlhovej brzdy, no rýchlo sa uspokojil s tým, že ho všetky relevantné opozičné strany odmietli.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Politický tlak na nezávislých analytikov sa zvyšuje, čo sa ukazuje pri diskusii o dostavbe rýchlostnej cesty R2, keď o nich premiér Fico po zasadnutí koaličnej rady hovoril ako o „nejakých úradníkoch“, na analytikov útočili aj Andrej Danko a Béla Bugár. Dôležité preto bude, ako razantne a vytrvalo sa ich bude minister zastávať aj v budúcnosti a pri citlivých politických rozhodnutiach a či budú mať na ministerstve istotu silného zázemia.

Nie sú to jediné úspechy ministra financií. Napriek tlakom zo Smeru, ale aj od SNS a Mosta-Hídu na viac výdavkov štátu sa Petrovi Kažimírovi darí udržať verejné financie na prijateľnej úrovni – podarilo sa mu pokračovať v poklese deficitu a dlh meraný voči veľkosti ekonomiky už aj začal klesať.

Kažimírovým zlyhaním je naopak malý dosah na problémy, ktoré si vyrába finančná správa riadená Františkom Imreczem. Hoci sa výber daní darí zvyšovať, nevyhla sa viacerým škandálom – najmä v prípadoch Ladislava Bašternáka.

U Imreczeho sa navyše objavilo viac pochybností o nastavení IT tendrov a finančná správa kolabovala aj tento rok pri spracúvaní daňových priznaní.

Drucker sa snaží, často však nemá podporu

Nestraník Tomáš Drucker prišiel na ministerstvo zdravotníctva zo Slovenskej pošty a na začiatku viacerých ohúril. Čakali veľké reformy, rýchle zmeny. Veľká a rýchla reforma sa zatiaľ nekoná, nedá sa však povedať, že je zlým ministrom zdravotníctva. Tempo však nie je také, aké si viacerí od neho sľubovali.

Ak by sme ho porovnali s jeho predchodcami, ktorých si Smer vybral počas minulej vlády, teda so Zuzanou Zvolenskou a s Viliamom Čislákom, musíme Druckera chváliť.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Hneď prvý zákon, ktorý pripravil po nástupe, pomohol zastaviť vyvážanie drahých liekov do zahraničia.

Problémom Druckera je, že pri väčších zmenách ho sklamú tí, ktorí by mu mali poskytovať podporu. Pri úvahách o šetrení, ktoré zvažovala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, zasiahol premiér Robert Fico, schválenie oddlženia nemocníc zasa zatiaľ vetuje Most-Híd.

Jadro ozdravného programu pritom Všeobecná zdravotná plní, hoci jej premiér prikázal hodiť ho do koša. A aj oddlženie za približne 600 miliónov eur je zrejme len odložené a Drucker s Kažimírom ho na jeseň presadia.

Oddlženie je dôležité, pretože maže staré dlhy zo systému a podľa jeho pravidiel by mali všetky oddlžené nemocnice vytvoriť ozdravný plán, cez ktorý by mohol neskôr Drucker na nemocnice tlačiť efektívnejšie.

Ministrovi zdravotníctva Druckerovi treba prirátať k dobru, že do dozornej rady štátnej zdravotnej poisťovne pritiahol aj ľudí z opozície a neziskoviek.

Darí sa mu presadiť zmeny, ktoré ľudia možno až tak nevidia, ale zlepšujú fungovanie systému. Napríklad sa obstarali CT prístroje pre nemocnice za omnoho nižšie ceny, ako to bolo v minulosti.

Hoci minister mnohých riaditeľov nemocníc nevymenil, zriaďuje kolektívne orgány riadenia, aby riaditelia nemohli o všetkom rozhodovať sami. Okrem toho im odobral viaceré právomoci a oveľa viac sa už teraz kontroluje, ako, čo a za koľko nemocnice nakupujú.

Plusom v prípade Druckera je aj to, že sa snaží rozhodovať viac na základe dát – napríklad pri plánovaní výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Nepostupoval podľa plánu predchodcu, ktorý kritizoval napríklad aj Inštitút finančnej politiky. Vypracoval analýzu vhodných variantov a vybral podľa toho novú lokalitu aj spôsob financovania.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie