Denník N

Najlepší ministri tejto vlády Roberta Fica podľa Radičovej, Múčku, Kusého či Leška

Ešte na začiatku vládnej krízy sme sa osobností pýtali, ktorých z ministrov by pochválili. Aj na konci leta sú ich odpovede stále aktuálne.

Ktorí z ministrov zvládajú svoju prácu najlepšie? Prečo?

Iveta Radičová,
bývalá premiérka, dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy

Nie som personalista ani premiérka, aby som posudzovala obsadenie ministerských kresiel. To, čo považujem za podstatné, je, či problémy, ktoré tlačia Slovensko a ktoré ťažia občanov, vláda úspešne zvláda alebo nezvláda.

Problémom číslo jeden je priepasť medzi makroekonomikou a príjmami z práce, rovnakým problémom je efektivita verejnej správy a výkon funkcií štátu. To sa prejavuje vo sférach ako súdnictvo, práca polície, ale aj narábanie s verejnými financiami, ich účelnosť a miera korupcie.

Tretím problémom je školstvo, v ktorom sa problémy namiesto riešenia len vŕšia a nabaľujú. Problém je aj zdravotníctvo a zlyhávanie v zdravotnej starostlivosti v porovnaní s ostatnými krajinami a, samozrejme, trh práce, čo je vážny a hlboký problém. Sú tu aj pretrvávajúce výzvy starnutia populácie, doznievajúca dlhová a finančná kríza.

 

Marián Leško, 
analytik Nadácie Zastavme korupciu, politický komentátor Trendu

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dostala svoju agendu do vládneho vyhlásenia a za rok a pol stihla presadiť zásadné legislatívne zmeny: nový protischránkový zákon a podstatnú zmenu exekučného zákona. Ani reštrukturalizácia firiem už nemôže prebiehať tak poburujúco, ako sa to dialo v prípade Váhostavu.

Ocenenie si zaslúži aj minister financií Peter Kažimír za snahu, aby projekt Hodnota za peniaze aspoň komplikoval a sťažoval bezbrehé plytvanie verejnými prostriedkami.

A aj podpredseda vlády Peter Pellegrini za to, že chce zmeniť pravidlá čerpania eurofondov tak, aby sa odstránili doterajšie najvykričanejšie možnosti manipulácie s nimi.

 

Fero Múčka,
šéfredaktor webu postoj.sk

Asi najlepší imidž má minister financií Peter Kažimír, ktorý tak nejak dokázal presvedčiť verejnosť, že škandály na finančnej správe sa ho netýkajú, hoci formálne je to jemu podriadená inštitúcia. (To sa však Peter Plavčan, ktorému tiež zvonka podosádzali kadejaké kádre na kľúčové eurofondové posty, môže cítiť celkom ukrivdene.) Znižovanie deficitu, ktoré sa mu pripisuje, je zásluha súčasnej fázy hospodárskeho cyklu, nie aktívnej konsolidácie, ktorá je, práveže, celkovo záporná. To však vyzerá byť príliš zložitá vec, než aby s ňou bol Kažimír konfrontovaný.

Ale áno, asi by bolo lepšie, keby na ministerstvách sedelo viac Kažimírov ako Kaliňákov, Stromčekov, Plavčanov, Žigov či Richterov. Kritériom tohto sita by asi prešiel aj Marek Maďarič, ktorý to má však vo svojom rezorte jednoduchšie byť za solídneho.

Miroslava Lajčáka a Luciu Žitňanskú nemôžeme hodnotiť, lebo vzhľadom na ich potenciál je ich pôsobenie rozpačité. Nielen odborné, ale najmä politické. A priznávam, že ministrov ako Gabriela Matečná či László Sólymos, ktorí si neodôvodnene užívajú závetrie, neviem zhodnotiť ani z rýchlika.

 

Eugen Korda,
reportér časopisu .týždeň

Denník N mi položil otázku, na ktorú odpovedať je mimoriadne ťažké. Vysvetlím prečo. Som si úplne istý, že celá vláda Roberta Fica funguje ako dobre namazaný stroj. Aj v týchto horúčavach sa jej darí udržiavať kolesá korupcie v chode aj napriek tomu, že sa do prevodovky snaží opozícia nasypať jedovatý piesok. Karavána ministrov ide aj vďaka mazaniu európskymi fondmi neochvejne za svojím cieľom – kradnúť pokiaľ sa dá a kradnúť vo veľkom, v desiatkach či stovkách miliónov eur. Takú  sumu si totiž babka z Očovej nevie dosť dobre ani predstaviť.

Takže prvému z ministrov Robertovi Ficovi by som dal jednotku za to, že dokáže  toto rozkrádanie tak efektívne manažovať.

V Slovenskej národnej strane by sa v podstate ako najlepšie fungujúci ministri dali označiť všetci ich nominanti. Peter Plavčan však pretŕčal nad všetkých.

Tretí koaličný partner Most-Híd má troch ministrov. Za najlepšie fungujúcu ministerku by som označil pani Žitňanskú, ktorá sa okrem vymýšľania zákonov, ktoré nikto nerešpektuje, vyznačuje aj schopnosťou cudne klopiť oči a takto dávať najavo svoje pohoršenie z vyčíňania svojich vládnych kolegov.

 

Pavel Sibyla,
riaditeľ nadácie Zastavme korupciu

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je v kvalite a množstve odvedenej práce o dve konské dĺžky pred ostatnými ministrami. Nový protischránkový zákon, založenie exekučného súdu a sfunkčnenie inštitútu osobného bankrotu, či férovejšie pravidlá pre výber nových sudcov sú užitočné zmeny, ktoré dodávajú zmysel pôsobeniu Lucie Žitňanskej v tejto vláde. Aj napriek tomu, že v nej stále sedí Robert Kaliňák.

Pochvalu si zaslúži aj vicepremiér Peter Pellegrini pre snahu opraviť systém investícií z eurofondov. Z návrhov, ktoré jeho úradu Nadácia Zastavme korupciu predložila, to vyzerá, že sa do života uvedú takmer všetky. Škoda, že k snahe opraviť systém a k prístupu k mimovládkam zatiaľ nedokázal pridať zreteľné hodnotové postoje, ktoré niekedy dokážu v spoločnosti zmeniť viac ako novely zákonov. Momentálne by sa žiadalo počuť jeho názor na podozrivé rozdelenie 300 miliónov eur z eurofondov na vedu a výskum.

 

Soňa Szomolányi,
sociologička a politologička, Univerzita Komenského 

Súdnictvo je všeobecne najkonzervatívnejší podsystém spoločnosti. Ten náš v sebe konzervuje nemilé dedičstvo komunistického práva, mečiarizmu a najčerstvejšie „harabinizmu“ . Myslieť si, že ten marazmus možno revolučne napraviť, až raz bude tá „správna vláda“, a dovtedy si radšej nešpiniť ruky s politikmi Smeru a SNS,  je veľmi naivné a kontraproduktívne. Lucia Žitňanská na rozdiel od jej mnohých takzvanú „zradu“ neodpúšťajúcich kritikov zlepšuje cieľavedome presadzovanými právnymi úpravami evolučne právne prostredie Slovenska. Na rozdiel od šéfa jej strany, Bélu Bugára, nepodkladá sa v principiálnych otázkach predsedovi dominantnej strany a vie aj kedy pohroziť demisiou, ak by Smer presadil do Súdnej rady jej štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú, čo by bolo úplne v rozpore s princípom, ktorý ministerka Žitňanská presadzuje. Našťastie, premiér Fico potrebuje kompetentnú ministerku viac ako ona jeho.

Napriek rôznym nesystémovým „sociálnym balíčkom“,  ktoré presadzuje jeho rodná strana, Peter Kažimír odoláva rôznym tlakom zo strany vedenia Smeru a akoby mal ambíciu zachovať ducha tradície rozvážnej monetárnej a fiškálnej politiky, ktorá sa v Československu formovala po skončení 1. svetovej vojny a je spojená s Alojzom Rašínom. Politiky, ktorú úspešne presadzoval Imrich Karvaš aj v podmienkach autoritárskeho vojnového slovenského štátu, a úplne ju nezlikvidoval ani systém centrálne riadenej ekonomiky za komunistického režimu. Ivan Mikloš v čase náročnej systémovej transformácie v nej pokračoval a postavil fungovanie ministerstva na odborných pilieroch, akým je dnes už etablovaný Inštitút finančnej politiky. Napriek politike diskontinuít, ktorú Smer presadzoval pri svojom nástupe do vlády, Kažimír nadviazal na to najlepšie, udržal personálnu kontinuitu odborníkov a podporil projekt Hodnoty za peniaze, analytici ktorého nastavujú krivé zrkadlo mrhaniu verejných financií inými ministerstvami.

 

Miroslav Kusý,
politológ

Minister zdravotníctva. On sa veľmi usiluje, len ten výsledok… To však nezávisí od neho. Vyzerá ako solídny, partajne nezaťažený človek, ktorému ide o vec. Takže v tomto zmysle by som ho hodnotil najlepšie.

 

Grigorij Mesežnikov,
politológ, Inštitút pre verejné otázky

Ako jednotiaci dôvod toho, že patria k tým lepším, by som uviedol adekvátnejšiu – než u ostatných členov vlády  – reakciu na výzvy v rezorte. Ten rebríček by bol: Lucia Žitňanská, Peter Kažimír, Tomáš Drucker.

Čo sa týka ministerky spravodlivosti, tak sú to hlavne návrhy legislatívnych úprav, ktoré reagujú na aktuálne výzvy. Či už ide o boj proti terorizmu, zvýšenie transparentnosti tam, kde sa dá, pri používaní verejných prostriedkov. Snahy poistiť pozitívne zmeny, ku ktorým dochádzalo v rezorte spravodlivosti, ako napríklad nezávislosť sudcov. Aj keď je členkou vlády, kde sú dve strany, ktoré nie sú veľmi reformné, tak vidieť, že sa aspoň snaží splniť si akúsi svoju osobnú misiu v jej politickej situácii.

Za Kažimíra sú zas vybalansované verejné financie, je tam snaha znižovať schodok rozpočtu. Sú tam aj problematické veci, hlavne čo sa týka výdavkov, veď je členom strany, ktorá sa nevyznačuje prístupom šetrnosti, ale sa skôr zameriava na rozdávanie.

U Druckera je zas snaha riešiť problémy s menším prihliadnutím na všetky tie väzby, ktoré v rezorte za posledných dvadsať rokov vznikli. Snaží sa dávať bokom klientelistické a podobné väzby. Snaží sa vniesť viac poriadku do tohto citlivého a na rozpočet náročného rezortu. Samozrejme, že to treba vnímať v kontexte toho, že Smer nie je reformná strana, a na základe týchto pomerov hodnotím práve týchto troch ako to pozitívnejšie, čo tu máme. Je však pravda, že by to mohlo byť oveľa lepšie.

Koaličná kríza

Teraz najčítanejšie