Denník N

Škandál s eurofondmi je podľa Európskej komisie vážny, poslala nám varovný list

Foto – TASR
Foto – TASR

Minister školstva Plavčan obišiel vicepremiéra Petra Pellegriniho, sporné výzvy vypísal deň pred zriadením jeho úradu.

Keď po koaličnej rade vo štvrtok premiér Robert Fico a predseda SNS Andrej Danko hovorili o tom, ako vyriešia škandál s eurofondmi, zrejme už vedeli, že na Slovensko mieri z Európskej komisie takzvaný varovný list (warning letter). Tým komisia žiada, aby sme preverili výzvy na vedu, ktoré sú posledné tri týždne v médiách. To, že komisia poslala varovný list, potvrdilo Denníku N viacero zdrojov z prostredia komisie a inštitúcií, ktoré sa eurofondmi zaoberajú.

O liste od komisie premiér po rokovaní koaličnej rady nehovoril, ale sťažoval sa, že Brusel berie „ako hotovú vec“ to, ako o prípade informujú slovenské médiá. Viackrát zopakoval, že rokovanie koaličnej rady bolo dlhodobo vopred plánované a že s návrhom na riešenie prišiel predseda SNS Andrej Danko.

Video: Ako koaličná trojka podržala Plavčana a nadávala na kritické články
autorka: Martina Koník

Veľký problém

„Ak poslali varovný list, indikuje to veľký problém,“ hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO), ktorá v minulosti v Európskej komisii pracovala. Varovné listy podľa nej Európska komisia neposiela len tak a musí byť na to dobrý dôvod.

Európska komisia v piatok na otázky ohľadne varovného listu neodpovedala. Komisia však bežne nekomentuje, keď niektoré krajiny napomína.

Na otázky o varovnom liste neodpovedalo ani ministerstvo školstva. Jeho hovorkyňa Ivana Skokanová v piatok napísala, že vie odpovede na otázky Denníka N poslať až v pondelok.

V piatok na otázky nereagoval ani Úrad vlády.

Peniaze nám nateraz nevyplatia

Hodinu a pol po začiatku štvrtkovej tlačovej konferencie koaličných lídrov vydala komisia oficiálne stanovisko. Oznámila v ňom dve vážne veci: vo výzve na strategický a dlhodobý výskum a aj pri výzve pre podniky nebude preplácať peniaze a to, že s prípadom sa obrátila na vlastných vyšetrovateľov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), aby to celé preveril.

Brusel zároveň napísal, že v ten deň o svojom postupe informoval aj slovenské orgány. Je teda vysoko pravdepodobné, že túto informáciu dostali slovenskí politici skôr ako novinári, ešte pred poobedňajším rokovaním koaličnej rady.

Komisia vo svojom stanovisku informovala aj o tom, že eurofondy nám nepreplatí, kým nebude „ukončená kontrola výberového procesu a prijaté primerané nápravné opatrenia“.

Most si počká na vyšetrenie, Smer a SNS mlčia

Nie je toto už dôvod na odvolanie ministra školstva?

„Upozornili sme aj na to, že Európska komisia k preskúmaniu celej záležitosti pristúpila kvôli medializovaným informáciám. Dajme čas bruselským audítorom, aby ich dôkladne preverili,“ reaguje Most-Híd.

„Pokiaľ sa nedokáže jeho vina. Nemôžete popraviť človeka na základe neoverených informácií,“ vysvetľuje kritikom Béla Bugár na svojom Facebooku, prečo netlačia na pád Plavčana.

SNS a Úrad vlády sa k tomu nevyjadrili.

Premiér o škandále hovoril už v pondelok, útočil pritom na opozíciu a nechával posúdenie na Európsku komisiu. „Predsedu vlády pri čerpaní eurofondov nezaujíma politikárčenie opozície, ale kvalifikovaný názor európskych inštitúcií, ktoré sa venujú aj spomínaným výzvam. Ďalšie kroky vyplynú z ich záverov,“ odkázal na začiatku týždňa Úrad vlády. Premiér okrem toho pri tejto téme opakovane ľudí vyzýval, nech hlásia podozrenie z korupcie priamo polícii a nie novinárom, menovite „džihádu“ z Denníka N a denníka SME.

Opozičná poslankyňa Remišová hovorí, že takýmito škandálmi kazíme meno Slovensku, ale aj Únii. Aj keď sa teraz koalícia obracia na komisiu, tieto veci by sme si mali vedieť vyriešiť domácimi inštitúciami, tvrdí.

Ešte stále minister školstva. Peter Plavčan. Foto N – Tomáš Benedikovič

Eurofondové problémy sme už mali, skončili sa len pred týždňom

„Komisia je zrejme opatrná, lebo tieto výzvy majú dlhodobé problémy, a chce nám tak dať vedieť, že si v nich máme upratať,“ povedal bývalý minister školstva za Smer Juraj Draxler.

Už predtým mala totiž komisia výhrady, že výzvy ministerstva nespĺňajú podmienky Únie na efektívne čerpanie, takzvané ex ante kondicionality. Definujú podmienky, bez ktorých nie je možné na základe skúseností z predchádzajúcich období efektívne čerpať eurofondy. Komisia len pred týždňom povedala, že sme to splnili.

Bolo by pre nás najlepšie, aby sa zrušili obe výzvy, nielen na dlhodobý a strategický výskum, ale aj pre podniky, myslí si opozičná poslankyňa Remišová.

Zmenu podmienok a pravidiel ohlásil aj Danko. Konkrétny nebol, ale „chce dosiahnuť efektívnejšie čerpanie pre vysoké školy“. Nechce, aby spoločne súťažili školy a súkromné spoločnosti.

Danko povedal, že v „priebehu nasledujúcich hodín navrhne ministrovi, aby úplne prehodnotil čerpanie eurofondov a zastavenie výzvy“. To znie ako jasný pokyn ministrovi výzvu zrušiť. Ide o 300 miliónov eur, ktoré mali podporovať špičkový výskum, ale veľké výskumné univerzity nedostali žiadne eurofondy.

Rektori nechcú naťahovanie času, sú proti zrušeniu výzvy

Rektori s rušením výzvy nesúhlasia. „Zrušenie výzvy môže ohroziť čerpanie eurofondov, čo Európska komisia dôrazne sleduje. Môže to spôsobiť komplikácie. Skôr sa prikláňam k prehodnoteniu výsledkov výzvy,“ hovorí rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť.

Rektori pripomínajú, že eurofondy treba vyčerpať do roku 2020. Toto vyhodnotenie trvalo ministerstvu zhruba rok. Keď sa zruší a nanovo vypíše s prihlasovaním od začiatku, môžu byť výsledky známe až koncom roka 2018. Ide o peniaze na „dlhodobý a strategický výskum“, ale školy by naň v skutočnosti dostali len dva roky a za taký krátky čas sa podľa nich dlhodobý výskum robiť nedá.

„Zrušenie výzvy časovo ohrozí čerpanie,“ hovorí aj Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Výzva podľa neho nebola tak zle vyhlásená, problém bol s hodnotením projektov, keď rozhodovali hodnotitelia v konflikte záujmov alebo takí, ktorí neboli odborne spôsobilí.

Ministerstvo školstva je pritom pri čerpaní eurofondov spolu s ministerstvom životného prostredia najhoršie. K 1. augustu tohto roka vyčerpali 37,2 milióna a do konca tohto roka majú vyčerpať ešte 68,5 milióna eur. Pomalé čerpanie spôsobilo podľa ministerstva to, že sa stretli dve výzvy. Dočerpávala sa prvá, a preto sa nezačalo s čerpaním druhej. A tiež zložitý proces prípravy dokumentov.

Prorektor UK od ministrov SNS veľa nečaká

Prorektor pre rozvoj Univerzity Komenského Vincent Múcska vníma výsledky koaličnej rady „v podstate s uspokojením, lebo je to vlastne potvrdenie neprehliadnuteľných chýb a dubióznych rozhodnutí, ktoré sa viazali na vyhlásenie výsledkov“.

Ani pri vypísaní novej výzvy však nie je veľký optimista. „Osobne by som však, a to najmä na základe doterajších skúseností – zvlášť s ministrami školstva, ktorých za ostatné desaťročia nominovalo SNS – nemal nijaké prehnane optimistické očakávania,“ povedal Múcska.

Po rokovaní koalície Danko rektorom ponúkol ešte 80 miliónov eur, keď by malo ísť o peniaze len pre vysoké školy. Nejde o nič nové, už pred dvomi týždňami minister školstva Peter Plavčan rektorom tieto peniaze sľúbil. Bolo to po ich spoločnom rokovaní, kde im sľúbil, že výzvu skontroluje. Výzvu na 80 miliónov sľúbil vypísať na jeseň a mala byť určená na udržateľnosť a rozvoj vedeckých parkov a podporu mladých vedcov.

To však nezaručuje, že či budú mať školy šancu dostať sa aj k pôvodnému 300-miliónovému balíku, v ktorom neuspeli.

Plavčan Pellegriniho obišiel

S predsedami strán rokoval o európskych peniazoch aj podpredseda vlády Peter Pellegrini, ktorý má na starosti aj eurofondy. Od začiatku škandálu sa k tomu nevyjadril. Danko rokovania s ním po stretnutí koaličnej rady chválil. „Hoci ja som ako človek veľmi nerozumel tejto pozícii, ktorú sme vytvárali, dnes som veľmi rád,“ hovoril Danko. Je rád, že takýto inštitút na Úrade vlády zriadili a považuje to za „prezieravý krok“.

Minister školstva Plavčan pritom pri dvoch sporných výzvach tento úrad obišiel – ešte na začiatku volebného obdobia. Obe výzvy vyhlásil 31. mája 2016, teda deň predtým, ako vznikol úrad podpredsedu vlády. Peter Pellegrini tak nemal možnosť, aby výzvy skontroloval tak, ako to robí s výzvami vyhlásenými po 1. júni 2016.

Ministerstvo školstva však tvrdí, že to nebolo zámerné. „Dátum vyhlásenia predmetných výziev nemá nič spoločné so zriadením Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, jeho zriadenie, naopak, vítame,“ tvrdí hovorkyňa Skokanová. Akýmkoľvek kontrolám sú vraj otvorení.

„Termíny boli plánované tak, aby sme čo najefektívnejšie využili dostupný čas programového obdobia, vzhľadom na časovú náročnosť administratívneho overenia a následného odborného hodnotenia prijatých žiadostí o nenávratný finančný príspevok,“ tvrdí Skokanová.

Remišová v tom naopak vidí zámer. „Keďže to bolo jeden deň pred vznikom úradu, ja v tom vidím úmysel vyhnúť sa kontrole a nastavovať kritériá podľa svojho,“ hovorí opozičná poslankyňa.

Ak vedeli na ministerstve, že bude zriadený úrad, ktorý má koordinovať eurofondy, je podľa nej slušné, aby počkali pár dní, kým začne fungovať. „Aj teraz musíme čakať na preverenie, tak sme žiadny čas neušetrili a ešte máme problémy,“ dodala.

Eurofondy v školstve

Teraz najčítanejšie