Prídeme o ďalšiu pamiatku? V Petržalke stojí unikátna fabrika, ochranu zamietli (foto)
Smaltovňa je dielom významného architekta a jednou z posledných stôp industriálu v Bratislave. Do budúcna sa s ňou neráta.
Bratislava už prišla o viaceré industriálne pamiatky. Aktuálne ohrozenou je petržalská Matadorka, ktorej súčasťou je bývalá Smaltovňa – uhorská továreň na smaltované a kovové výrobky.
Storočný súbor priemyselných objektov nie je chránený, pretože Ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča v roku 2013 nevyhovelo žiadosti vlastného Pamiatkového úradu. Zdôvodnenie poskytlo až vlani po proteste generálneho prokurátora proti nezákonnému postupu, vo veci však nič nezmenilo.
Bývalej Smaltovni tak hrozí zrovnanie so zemou. V návrhu územného plánu zóny sú výškové budovy a investor zakreslil do štúdie aj megalomanskú 85-podlažnú vežu. Do budúcnosti sa neráta s terajšími tehlovými fasádami ani so „shedovými“ (zubatými) strechami. Nemyslelo sa ani na zachovanie depa Viedenskej električky. Či návrh prejde, rozhodnú miestni poslanci.

O ochranu Smaltovne sa zasadzuje aj Klub ochrany technických pamiatok. Okrem byrokratickej práce usporiadal v roku 2013 fotografickú súťaž Zaostri na Smaltovňu. Vybrané snímky z nej teraz – po vernisáži a po pripomienkovaní návrhu územného plánu – publikuje na webe v spolupráci s projektom Čierne diery, ktorý mapuje priemyselné dedičstvo na Slovensku.
Fotogaléria je zároveň prvou pozvánkou oboch združení na vyhodnotenie fotografickej súťaže k Zimnému prístavu a jeho oficiálnu prehliadku s odborným výkladom. Uskutočnia sa v apríli, zhruba mesiac po tom, čo tamojšiu lodnú dielňu a lodný výťah vyhlásili za pamiatky.
V Smaltovni dnes sídlia rôzne firmy: je tu právnická kancelária aj hala určená pre paintball. Ide o jediný historický industriálny areál v Petržalke a v mestskej časti je evidovaný ako pamätihodnosť. Kto sa ním prejde, môže vidieť tri bloky budov s mierkou jedného podlažia. Vzhľadom na okolie vytvárajú nízke budovy príjemný pocit. V zachovaných objektoch sa dá pokojne predstaviť aj bývanie.

Prvý blok budov tvorili v minulosti prípravne surovín: sklad, mlyn na sklovinu a taviareň. Dnes sú síce zateplené, ale ich unikátny tvar nezanikol.
V strednom bloku budov je pôvodná hala na morenie s takzvanými „shedovými“ strechami. Hala postupne prechádza do prevádzkovo spätej haly na vypaľovanie smaltu. Dvojhalie z betónového nosného systému dômyselne odvádzalo teplo z procesu vypaľovania a zároveň dokonale presvetľovalo interiér, ktorý pôsobí ako chrám.
V treťom bloku je žiháreň, ktorej ostré priečelie dodnes vyzerá ako „čertovská“ stavba. Spolu s lisovňou pútajú pozornosť práve svojimi nepravidelnými strechami.

Areál Smaltovne sa stal súčasťou Matadoru v roku 1946. Smaltovňu založil 1. augusta 1899 rakúsky podnikateľ Peter Westen. Práve podľa Westena ju kedysi nazývali aj Westa.
Dnešná charakteristická podoba pochádza zo začiatku 20. storočia. Projektoval ju významný žitavský architekt Heinrich Zeiger, ktorého špecialitou boli priemyselné objekty. Mnohé z jeho stavieb sú v Českej republike, Smaltovňa je jeho jediným zachovaným objektom na Slovensku. Spolupracoval na nej s nemeckou stavebnou firmou Wayss & Freytag. Okrovožlté tehly na fasádach vypálila a dodala neďaleká Durvayova tehelňa.
Pre vznik továrne, podobne ako aj ďalších fabrík a obytných kolónií v okolí, bola významná prítomnosť Viedenskej električky spájajúcej Bratislavu s Viedňou. Depo stále (zatiaľ) existuje a nachádza sa v blízkosti dnešnej stanice.













































🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.