Po prázdninách ste na rade. Poľská vláda chce vytlačiť z médií zahraničných vlastníkov

V polovici júla Jonasz Jasnorzewski, reportér poľského servera Onet.pl, zastavil poslankyňu vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), Krystynu Pawłowiczovú. Spýtal sa jej, prečo sa PiS tak ponáhľa so spornou reformou súdov, ktorá vyvolala vlnu demonštrácií.

Poľská vláda sa ju totiž snažila pretlačiť cez parlament ešte cez prázdniny. Nakoniec jej zámer stopol prezident Andrzej Duda, ktorý časť zákonov, pomocou ktorých by vláda napríklad mohla obsadiť najvyšší súd, vetoval.

„Všetko je podľa pravidiel,“ vysvetľovala poslankyňa reportérovi. „Počas prázdnin musíme dať do poriadku spravodlivosť (…), po prázdninách príde rad na vás, lebo ste klamári,“ dodala. (V poľštine: „Po wakacjach weźmiemy się za was! Bo jesteście kłamczuchy.“)

Poslankyňa neskôr vravela, že s reportérom len žartovala a on jej výrok prekrútil. Poľské médiá si však naň opäť spomenuli koncom minulého týždňa, keď sa na verejnosť dostali plány poľskej vlády obmedziť vplyv zahraničných vlastníkov v médiách.

Prečítajte si

Deň, keď vzali Poľsku všetko: Kronika vopred ohlásenej smrti tretej republiky

Zákon proti kritickému kanálu

Politici strany Právo a spravodlivosť hovoria o takzvanej „repolonizácii“ médií už dlhé mesiace. Na jar vyšiel prieskum, podľa ktorého obmedzenie zahraničného kapitálu v poľských médiách podporuje 60 percent Poliakov a až 80 percent voličov vládnej strany.

Doteraz to však mnohí vnímali len ako heslo bez konkrétnych detailov. Koncom minulého týždňa však Gazeta Wyborcza zverejnila správu, že na ministerstve kultúry naozaj pracujú na zákone, podľa ktorého by zahraniční majitelia nesmeli vlastniť v poľských médiách viac ako 20-percentný podiel.

Je to oveľa radikálnejší návrh, než o akom sa diskutovalo pred mesiacmi, pripomína Wyborcza. Vtedy sa uvažovalo o zákone, ktorý by zakazoval, aby akákoľvek mediálna skupina získavala viac ako 30 percent z príjmov z reklamy na mediálnom trhu, a nehovorilo sa vyslovene o zahraničných majiteľoch.

Takáto forma obmedzenia koncentrácie médií by však nateraz bola v Poľsku zbytočná – žiadny z hráčov na takýto veľký podiel ani zďaleka nedosahuje.

Nový zákon by najvýraznejšie zasiahol televíziu TVN, ktorú vlastní americký koncern Scripps Networks Interactive a ktorú v krátkom čase prevezme – prostredníctvom britskej firmy – iná americká skupina, Discovery Communications.

TVN je známa svojím spravodajským kanálom TVN 24, ktorý je kritický k súčasnej poľskej vláde. Zákon by sa mal dotknúť napríklad aj nemeckej vydavateľskej skupiny Verlagsgruppe Passau, ktorá cez firmu Polska Press vydáva v krajine 20 regionálnych denníkov.

PiS: Francúzi môžu, a my nie?

Poľské ministerstvo kultúry návrh oficiálne nezverejnilo, politici PiS sa však obmedzením zahraničného kapitálu oháňajú často. Opozícia to chápe ako spôsob, ako opäť pritlačiť na nezávislé médiá po tom, čo sa vláde podarilo dostať pod kontrolu verejnoprávnu televíziu.

„Ak bude treba, nájdeme spôsob, ako zobrať zahraničným mediálnym skupinám noviny,“ nechala sa nedávno počuť aj poslankyňa PiS Barbara Bubulová. Návrat médií do poľských rúk podľa nej naberie tempo.

Poľské médiá upozorňujú, že nový zákon by sa mohol dostať do konfliktu s európskymi pravidlami slobodného pohybu kapitálu. Európska komisia už koncom júla spustila voči Poľsku procedúru, ktorá by mohla viesť až k finančným sankciám. Dôvodom je reforma súdov.

Europoslanec Ryszard Czarnecki (PiS) a jeho kolegovia bránia plány svojej strany tým, že upozorňujú na silnú reguláciu mediálneho vlastníctva vo Francúzsku. V krajine platí zákon z roku 1986, podľa ktorého firmy so sídlom mimo Európskej únie nesmú vlastniť terestriálne vysielajúci televízny kanál ani vyše 20-percentný podiel v rádiu.

„Reakcia Bruselu ukáže, či si Európska únia nebude musieť na modrú vlajku so žltými hviezdami pripísať dve anglické slová – double standards, čiže dvojaké pravidlá,“ hovoril Czarnecki v poľskom rádiu. „Ak budú na Poľsko útočiť za niečo, čo nebudí žiadne emócie ani protesty vo francúzskom zákonodarstve, bude to príklad nerovného zaobchádzania.“

Ako však upozorňuje Wyborcza, na rozdiel od francúzskej legislatívy smeruje poľský návrh k obmedzeniu vlastníkov aj z členských štátov EÚ. „Okrem toho francúzsky zákon pochádza z roku 1986, teda z obdobia sedem rokov pred vznikom Európskej únie,“ pripomína Wyborcza.

Kaczyńského Poľsko a veľké demonštrácie

Právo a spravodlivosť sa v Poľsku dostalo k moci po voľbách v októbri 2015, v ktorých konzervatívna strana získala takmer 38 percent hlasov.

Už tri týždne po volebnom víťazstve PiS prijal parlament šesť zákonov o ústavnom súde, ktorými sa ho vláda pokúsila dostať pod svoju kontrolu.

V januári 2016 začal platiť takzvaný malý mediálny zákon, ktorým vládna strana ovládla aj verejnoprávne médiá. Všetci novinári a ostatní zamestnanci týchto inštitúcií prišli o prácu a späť prijali len tých, ktorých nové vedenie považovalo za spoľahlivých.

V lete tohto roka sa PiS pokúsila získať vplyv aj na súdoch, časť jej zákonov však vetoval prezident Andrzej Duda. Urobil to po masových demonštráciách vo veľkých mestách.

Situáciu v krajine už kritizovali viacerí slovenskí politici. „Naša účasť v tesnejšej integrácii a v jadre EÚ je oveľa dôležitejšia ako spojenectvo v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). Pokiaľ by nás Maďarsko a Poľsko mali ťahať odstredivo preč od Únie, smerom k neliberálnej spoločnosti, mali by sme sa od nich dištancovať,“ povedal napríklad šéf zahraničného výboru parlamentu František Šebej (Most-Híd).

Predseda SaS Richard Sulík, ktorý napríklad nekritizuje maďarského premiéra Orbána, bol k situácii v Poľsku tvrdý. „To, čo sa deje v Poľsku, je povážlivé, najmä skutočnosť, že vláda má menovať sudcov. To považujeme za silný zásah do trojdeľby moci,“ povedal v ankete Denníka N.

Premiér Robert Fico, ktorý spoločne s Poľskom a Maďarskom vedie svoj boj proti dvojakej kvalite potravín, úroveň demokracie v Poľsku odmietol hodnotiť s tým, že ide o vnútropolitickú záležitosť Varšavy.