Denník N

Pacienti mali pocity, že sa vznášajú. Vedci skúmali pôvod mimotelových zážitkov

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Výskum ukázal, že až 14 percent ľudí, ktorí trpeli závratmi, malo zároveň mimotelové zážitky.

Niektorí ľudia pripisujú mimotelovým zážitkom až duchovný rozmer a nevšednú skúsenosť vysvetľujú ako ukážku nadprirodzeného či paranormálneho sveta.

Neurovedec Christophe Lopez z Aix-Marseille Université taký názor nezastáva. Pre Denník N povedal, že pôvod mimotelových zážitkov treba hľadať v mozgu. „Hoci stále potrebujeme veľa neurovedeckých výskumov, aby sme im plne porozumeli,“ dodal.

Podľa vedca sú mimotelové zážitky výsledkom nesúladu informácií z vestibulárneho systému (nachádza sa vo vnútornom uchu a je zodpovedný za vnímanie rovnováhy) a zrakového systému.

S kolegyňou Mayou Elzièrovou o tom v júni tohto roku publikoval článok v časopise Cortex.

Poruchy vestibulárneho systému

Pri mimotelových zážitkoch má človek pocit, že sa jeho vedomie nachádza mimo fyzického tela. Zážitky obyčajne sprevádza pocit, že sa na veci dívame z vyvýšeného miesta.

Lopez pre Denník N vysvetlil, prečo si myslí, že mimotelové zážitky súvisia s poruchami vestibulárneho systému. „Keď má človek poruchu vnútorného ucha, vestibulárny systém ‚posiela‘ do mozgu chybné informácie o pohybe a orientácii jeho tela, napríklad: ‚Otáčam sa doprava a som naklonený smerom dopredu‘.“

„Avšak v rovnakom čase,“ pokračuje vo výklade neurovedec, „zrakový a somatosenzorický systém (hmatové signály a zmyslové signály zo svalov) človeku naznačuje, že je vzpriamený a nehýbe sa. Interpretácie tohto konfliktu sa u ľudí líšia. Jednou z nich by mohlo byť, že človek je na odlišnom mieste v porovnaní so svojím fyzickým telom, a tak sa na okolie pozerá z iného miesta.“

Trpeli závratmi, mali mimotelové zážitky

Do štúdie, ktorá vyšla v magazíne Cortex, Lopez a jeho kolegyňa zapojili 210 ľudí, ktorí trpeli závratmi (prejav porúch vestibulárneho systému). Kontrolnú skupinu tvoril rovnaký počet ľudí s podobným vekom, ktorí závraty nemali.

Prieskum ukázal, že až 14 percent ľudí, ktorí trpeli závratmi, mali zároveň mimotelové zážitky. V kontrolnej skupine iba 5 percent ľudí uviedlo, že v minulosti mali mimotelové zážitky.

Mimotelové zážitky boli spojené nielen so závratmi, ale aj s depresiou, migrénou či úzkosťou. Neurovedca Lopeza sme sa preto opýtali, ako vie, že za mimotelové zážitky nezodpovedajú skôr úzkosť a depresia ako poruchy vestibulárneho aparátu, ktoré sa prejavujú závratmi.

„Mimotelové zážitky boli spojené s úzkosťou a depresiou pri pacientoch, ktorí mali závraty. No tak to nebolo v prípade zdravých ľudí z kontrolnej skupiny bez závratov. Preto si myslíme, že zvýšená úroveň depresie a úzkosti – bez poruchy vestibulárneho systému – nie je sama osebe faktorom, ktorý by privodil mimotelové zážitky,“ odpovedal vedec.

K mimotelovým zážitkom nedochádza vždy

Neurovedca sme sa tiež opýtali, že ak sú mimotelové zážitky spojené so závratmi, prečo ich pociťovalo iba 14 percent pacientov a nie oveľa väčší počet alebo všetci.

Lopez hovorí, že „poruchy vestibulárneho aparátu nestačia, aby navodili mimotelové zážitky, a to ani v prípade, že sa vyskytujú v kombinácii s úzkosťou, depresiou alebo migrénou“.

Podľa neurovedca existujú rôzne kombinácie konfliktu medzi zmyslovými podnetmi, ktoré sa neobmedzujú len na nesúlad medzi vestibulárnym a zrakovým systémom.

Ak taký nesúlad nastane, „vtedy centrálna nervová sústava vytvorí riešenie, aby podnety, ktoré dostáva, dávali zmysel,“ hovorí pre Denník N Lopez. „Ale tie riešenia sa môžu líšiť: pre niektorých pacientov to môže byť ‚Vznášam sa vo vzduchu a pozerám sa dole‘, zatiaľ čo pre iných to môže byť ‚Telo mám v zvislej polohe, ale prostredie je naklonené‘. Iní pacienti zase nemusia vykazovať žiadnu zmenu v tom, ako pociťujú perspektívu a orientáciu tela.“

Len osobné výpovede

Neurovedec vraví, že nevýhodou štúdie je, že vychádzala z osobných výpovedí ľudí zapojených do výskumu. „Pacienti mohli zažiť mimotelové zážitky už niekoľko rokov predtým. Detailne si zapamätať a vysvetliť skúsenosť môže byť v takých prípadoch ťažké. Žiaľ, ľudia nevyplnili dotazník hneď po tom, čo mali mimotelový zážitok.“

Väčšinou ľudia uvádzali, že pri mimotelových zážitkoch mali pocit vznášania a ľahkosti, napríklad „pocit, že ich priťahuje špirála, ako v tuneli“ či „pocit, že vstupujem do svojho tela, ako na obálke, zvrchu“.

Jeden pacient mal mimotelový zážitok, keď zrýchľoval pri jazde na diaľnici. „Keďže je vestibulárny systém zapojený do vnímania zrýchľovania, znamená to, že uňho došlo k zlej interpretácii vestibulárnych podnetov,“ povedal Lopez.

Zážitky blízko smrti

Na záver dodajme, že tak ako mimotelové zážitky, ani zážitky blízko smrti (z angl. near-death experience) vedci nevysvetľujú ako znak niečoho nadprirodzeného či paranormálneho.

V tomto prípade jav vysvetľujú ako zlyhanie funkcií mozgu, ktorý prežil nejakú traumatickú udalosť.

V štúdii, ktorá vyšla v roku 2011 v časopise Trends in Cognitive Sciences, vedci píšu, že zážitky spojené so zážitkami blízko smrti sa dajú navodiť napríklad podaním ketamínu: „Ďalším častým príznakom zážitkov blízko smrti je pocit čistej radosti, eufórie a prijatia smrti. Avšak mnohé rekreačné drogy a drogy na lekárske účely môžu napodobniť pozitívne emócie a vidiny zo zážitkov blízko smrti. Pri rôznych dávkach môže podanie ketamínu tieto zážitky napodobniť, a to vrátane halucinácií, mimotelových zážitkov, pozitívnych emócií ako eufória, oddelenia od tela a duchovných zážitkov.“

Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.cortex.2017.05.026

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie