Denník N

Slovenskí vedci zo zahraničia: Aj by sme sa vrátili, ale pri takýchto škandáloch to nejde

Minister Plavčan. Foto – TASR
Minister Plavčan. Foto – TASR

Slovenskí vedci v zahraničí vyjadrujú podporu kolegyniam a kolegom na Slovensku. Nechceme sa len nečinne prizerať netransparentnému rozdeľovaniu eurofondov určených na vedu a výskum, odkazujú.

Slovenskí vedci, ktorí pôsobia v zahraničí, so znepokojením sledujú správy o podozrivom prerozdeľovaní eurofondov určených na rozvoj slovenskej vedy. Prekáža im aj laxný prístup čelných predstaviteľov vlády.

Preto spísali iniciatívu na podporu rozvoja slovenskej vedy Nie je nám to ukradnuté!. Zatiaľ ju podpísalo viac ako sto slovenských vedkýň a vedcov v zahraničí a na Slovensku.

Mrhanie peniazmi

Dominika Hroššová zo švédskeho Karolinska Institutet, kde pôsobí na katedre onkológie a patológie, je pod iniciatívou podpísaná ako prvá. Pre Denník N povedala, že iniciatíva vznikla spontánne v úzkom okruhu ľudí.

„Mali sme potrebu ozvať sa k tejto kauze, lebo ju vnímame ako neskutočné mrhanie obrovskými peniazmi, ktoré slovenská veda tak zúfalo potrebuje. Sme radi, že mnoho našich kolegov v zahraničí, ale aj doma na Slovensku, sa rozhodlo podporiť nás a postaviť sa za snahu o transparentnosť a efektívnosť vo financovaní vedy,“ vraví Hroššová.

Vedkyňa hovorí, že v nej kauza vzbudzuje pocity obrovského hnevu a frustrácie. „Neverila som, že až toto je možné. Nikto za to nenesie zodpovednosť a nakoniec sa to zahrá dostratena ako vždy, všetci zostanú na svojich miestach a nič sa nezmení. Toto pôsobí veľmi deštruktívne na spoločnosť, dáva to ľuďom pocit, že každá snaha je márna, a prehlbuje to podporu extrémnych ‚riešení‘.“

Je podľa nej načase, aby sa začali ozývať ľudia s koncepčnými riešeniami a poukazovali na veci, ktoré nie sú v poriadku.

Dominika Truban, ktorá pracuje na klinike v Jacksonville na Floride a venuje sa výskumu liečby Parkinsonovej choroby, o vzniku iniciatívy povedala: „List vyšiel na stránke zijemvedu.sk, ktorá vznikla v novembri. Jej hlavnou úlohou je spájať slovenských vedcov, ktorí pracujú v zahraničí a doma. Nápad spraviť iniciatívu vznikol minulý týždeň a v nedeľu sme začali zbierať prvé podpisy.“ 

O kauze eurofondov vedkyňa povedala: „Je to hrozná hanba. Slovenská veda nemá veľa peňazí a vyciciavať niekoho, kto je na tom tak zle, je ako kradnúť od chudobného.“

Odliv mozgov pokračuje

Vedci sa v iniciatíve sťažujú, že ich kolegyne a kolegovia na Slovensku prichádzajú pre škandál s eurofondmi o zdroje, ktoré by ich mohli priblížiť svetovým štandardom.

Signatári iniciatívy píšu, že na Slovensku trpíme kontinuálnym odlivom mozgom. „Je podľa nás kritické, aby boli všetky dostupné prostriedky určené na rozvoj vedy a výskumu skutočne na tento účel aj použité. V opačnom prípade Slovensko riskuje, že odliv odborníkov sa ešte zintenzívni, čo bude mať katastrofálny vplyv na budúcnosť krajiny,“ uvádza sa v iniciatíve.

Vedkyne a vedci uvádzajú, že viacerí z nich uvažujú nad návratom na Slovensko. „Absencia vhodných podmienok na prácu, nestabilita financovania vedy a nekoncepčnosť vo využívaní finančných prostriedkov na rozvoj vedy nás však od tohto kroku do veľkej miery odrádzajú a nútia nás zostávať natrvalo v zahraničí, prípadne opustiť vedecké prostredie, ak sa predsa len rozhodneme pre návrat na Slovensko.“

Signatár iniciatívy a geológ Jakub Fedorík, ktorý pôsobí na talianskej univerzite v Pavii, hovorí, že po tejto kauze už neuvažuje o návrate na Slovensko. „Ak by som bol aktuálne na Slovensku a žiadal o grant, neskutočne by ma táto kauza demotivovala. Chcem robiť výskum v krajine, kde granty získam na základe mojich vedeckých výstupov, teda férovo. Iná možnosť pre mňa neprichádza do úvahy.“

Fedorík povedal, že iniciatívu podpísal preto, že korupciu vo vede (a v školstve a zdravotníctve) považuje za to „najnemorálnejšie, čo môže byť.“ „Kradnúť na úkor kvality vzdelania môžu len chudáci bez akéhokoľvek svedomia,“ dodal.

Ďalší signatár iniciatívy, biochemik Marek Šebesta z Oxfordskej univerzity, tiež povedal, že ho informácie o využívaní eurofondov na Slovensku odrádzajú od návratu na Slovensko. „Podozrenia, ktoré poukazujú na možnosť usmernenia verejných zdrojov mimo existujúcej vedeckej infraštruktúry, odhaľujú skutočný vzťah vládnej moci k rozvoju znalostnej ekonomiky na Slovensku. Je neakceptovateľné, aby zopár firiem, ktoré si zapíšu výskum ako svoju náplň zopár dní pred zverejnením výzvy, bolo uprednostnených pred inštitúciami s dlhoročnou tradíciou výskumu.“

Peter Kolesár, ktorý sa na University of Sussex v Brightone zaoberá molekulárnou biológiou a genetikou, o návrate na Slovensko povedal: „Pri zmienke o návrate uvažujem maximálne o Česku. Ak by som sa mal vrátiť na Slovensko, to by som s vedou pri súčasných podmienkach radšej skončil a robil niečo iné.“

O návrate do vlasti uvažuje aj Dominika Truban: „Chcela by som sa vrátiť na jar budúceho roku. Už teraz sa pozerám, o aké granty by som mohla žiadať. Jeden od Európskej rady pre výskum (ERC) je na 1,5 milióna na 5 rokov. 300 miliónov na eurofondy by dokázalo pomôcť toľkým ľuďom na naozaj dlhé obdobie. Z celej kauzy je mi až zle. Ak sa tie peniaze nedostanú k správnym ľuďom, je to hanba a rozčuľuje ma to.“

Minulý týždeň nám slovenskí vedci povedali, čo si myslia o eurofondoch vo vede a výskume. Hore zľava: psychológ Radomír Masaryk, lekárka Barbara Ukropcová, chemik Robert Mistrík, chemik Peter Szolcsányi. Dole zľava: chemik Tomáš Bertók, astronóm Peter Vereš, informatička Mária Bieliková a sociálny antropológ Martin Kanovský. Foto – N

Celospoločenský tlak

Genetička a molekulárna biologička Jana Laláková, ktorá podpísala iniciatívu a pôsobí tiež na Karolinska Institutet, vraví, že iniciatívou chcú zodpovedným osobám povedať, „že sa nebudeme len nečinne prizerať netransparentnému rozdeľovaniu eurofondov určených práve na vedu a výskum“.

„Ak sa neozveme my, koho sa to týka, teda vedci, ako môžeme čakať podporu od širokej verejnosti? Preto sme sa rozhodli dať najavo, že pozorne sledujeme, čo sa doma deje, a nenecháme to len tak prejsť,“ vraví vedkyňa Laláková.

Podpísať sa pod iniciatívu považuje za samozrejmosť Lucia Balážová zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu. „Je nevyhnutné vytvoriť celospoločenský tlak zo všetkých strán, inak sa tento škandál stane len ďalším v poradí a jedným z mnohých, na ktoré sa zabudne.“

Pridáme sa k vyspelým demokraciám?

Vedec Róbert Blaško v minulosti pracoval ako výskumný pracovník na Slovenskej akadémii vied. „Pracovné podmienky a perspektíva osobného rastu boli na našom ústave dosť žalostné. V rámci výdavkov na vedu zo štátneho rozpočtu sme už aj tak na chvoste Európy,“ vraví.

Preto odišiel na univerzitu do švédskeho mesta Umeå, kde pôsobí na katedre lesnej ekológie a manažmentu. „Zo Švédska, kde je vo všeobecnosti vysoká miera transparentnosti, mi takéto dianie pripadá úplne absurdné. V slušných a vyspelých krajinách Európy by sa po takýchto podozreniach vyvodzovali dôsledky, ale na Slovensku sme zvyknutí, že pozícia ministrov sa po kauzách ako keby ešte upevnila.

Slovensko si musí vybrať, či sa viac ako štvrťstoročie po revolúcii pridá k vyspelým demokraciám sveta, alebo bude pokračovať v budovaní korupčných systémov s nedemokratickými praktikami.“

Knižnica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Riešenia stavu

Signatári navrhujú štyri konkrétne kroky, ktoré by zodpovední predstavitelia mali spraviť, aby sa zvýšila transparentnosť výberového procesu:

  • hodnotenie vedeckých projektov nezávislou komisiou zloženou zo zahraničných odborníkov v danej téme
  • automatické vyradenie firiem, ktoré nie sú schopné dostatočne preukázať svoju odbornosť, personálne alebo materiálne zabezpečenie pri riešení vedeckého projektu
  • zverejnenie zápisníc z celého procesu výberu grantov
  • priebežné hodnotenie napĺňania výskumných aktivít a následný nezávislý audit vedeckých výstupov po ukončení projektov

V prípade, že sa preukáže zlyhanie, signatári žiadajú vyvodenie personálnej zodpovednosti úradníkov. „Malo by to byť absolútnou samozrejmosťou v každej demokratickej spoločnosti.“

Miroslav Baláž zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu a signatár iniciatívy vraví, že o tom, ako na Slovensku vytvoriť podmienky na špičkový výskum, sa iba hovorí, najmä pred voľbami.

„Podpora vedy je jednou z ‚priorít‘ každej vlády. Veď papier veľa znesie,“ vraví Baláž a dodáva: „Jednu kauzu strieda druhá a my sa len bezmocne prizeráme. Nejde len o nečinnosť pána ministra Plavčana, ale najmä o všeobecné tolerovanie rozkrádania, ktoré v koalícii panuje. Pevne verím, že zdravý rozum funguje ešte aspoň v Európskej komisii a celú túto ‚búdu‘ zastaví skôr, než sa financie rozdelia. Vážne si pán minister myslí, že takýmto spôsobom pritiahne naspäť mladých ľudí?“

Stránku Žijemvedu.sk vytvoril Michal Truban, jeden z lídrov Progresívneho Slovenska a majiteľ webhostingovej služby. Jeho manželka a signatárka iniciatívy Dominika Truban pre Denník N povedala: „Manžel je zdatný v IT. Pomohol nám vytvoriť stránku zijemvedu, inak s iniciatívou nemá nič spoločné a nie je do nej nijako zaangažovaný.“

Stanovisko Komisie

Aktualitou v kauze je, že minulý týždeň vydala Európska komisia oficiálne stanovisko, v ktorom sa píše, že vo výzve pre podniky a vo výzve na strategický a dlhodobý výskum nebude preplácať peniaze.

Zo stanoviska vyplýva, že sa Komisia obrátila na vyšetrovateľov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), aby kauzu preverili.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Eurofondy v školstve

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie