Poľská vláda rozhodnutie Únie o zastavení ťažby v Bielovežskom pralese ignoruje, šťastie strieda frustrácia

„Neodídeme, kým sa ťažba dreva neskončí,“ znie jedno z hesiel, pod ktorým k poľsko-bieloruským hraniciam prichádzajú aktivisti a aktivistky z celého sveta. Ich cesta smeruje do Bielovežského pralesa, kde je miera blokád a protestov vyššia ako kedykoľvek predtým.

Európsky súdny dvor vydal na konci júla predbežné opatrenie, aby Poľsko okamžite zastavilo výrub stromov v pralese, a Poľsko výzvu ignorovalo.

Poľská vláda sa odvoláva na lykožrúta, ktorý les ohrozuje, na riziko požiarov počas horúcich letných mesiacov a na padajúce poškodené stromy v blízkosti turistických ciest.

„Ide výlučne o práce a činnosti, ktoré sú spojené s ochrannými zásahmi a sú v súlade so zaistením bezpečnosti pre verejnosť,“ povedal v oficiálnom vyjadrení poľský minister životného prostredia Jan Szyszko.

Rovnako ako minister životného prostredia, aj lesníci opakovane tvrdia, že ich práca v pralese spočíva len v odstraňovaní slabých či mŕtvych stromov, ktoré z bezpečnostných dôvodov z lesa odvážajú.

Skoro stotisíc stromov

Dokumentácia aktivistov a aktivistiek však ukazuje odlišnú realitu – k zemi padajú zdravé stromy, čím poukazujú na komerčný záujem vlády. Podľa dostupných informácií sťali už 93-tisíc stromov.

„Je to len zdanlivo krásny príbeh, ktorý má ospravedlniť ťažbu dreva, a ktorý nie je pravdivý,“ povedal Lukáš Hrábek z českého Greenpeace, podľa ktorého takáto argumentácia nie je nijako prekvapivá. V prírodne hodnotných lokalitách sa týmto spôsobom často obhajuje akékoľvek väčšie klčovanie stromov.

Prečítajte si

Poliaci bojujú o svoj prales ako z rozprávky bratov Grimmovcov

Podľa predsedu Európskej rady a bývalého poľského premiéra Donalda Tuska poľská vláda nerešpektovaním predbežného opatrenia Európskeho súdneho dvora vysiela nebezpečný signál.

Koľká neposlušnosť

Nie je to prvá oficiálna výzva, ktorú poľská vláda dostala v súvislosti s obmedzením či zastavením ťažby vo vzácnom Bielovežskom pralese. Na začiatku júla zasadajúci výbor komisie UNESCO v Krakove vyzval Poľsko, aby ťažbu zastavilo. Nič sa však nezmenilo, a to ani napriek žalobe Únie na Poľsko, aby s klčovaním stromov okamžite prestalo.

Podľa informácií z aktivistického kempu sa ťažba neskončila. Lesníci teraz na výrub stromov používajú ručné píly a boj za les pokračuje aj naďalej.

„Šťastie neustále strieda frustrácia, takéto je to v Bieloveži,“ opísala pre Denník N atmosféru v kempe slovenská aktivistka Natália Hačundová, študentka ekológie na pražskej Karlovej univerzite, ktorá sa blokád účastní už po tretíkrát. Ľudia teraz čakajú, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať.

Komisia už požiadala Európsky súdny dvor, aby prípad poľského pralesa prešetril prioritne. Prípady súdu sa môžu ťahať celé roky a dočasný príkaz mal slúžiť ako poistka, že nedôjde k nezvratnému poškodeniu lesa, kým by súd nerozhodol definitívne.

This is what a natural forest looks like #puszczabialowieska #szyszkodnik pic.twitter.com/FjfpjsHjs6

— Exen 🇵🇱 (@Exen) August 10, 2017

Túžba hospodáriť a zasahovať na území najstaršieho nížinného pralesa v Európe sa začala v marci minulého roka, keď ministerstvo trojnásobne zvýšilo limity ťažby dreva.

Aj keď sa lesníci odvolávajú na to, že ťažia len v blízkosti turistických ciest, podľa Únie je aj takýto zásah pre les ohrozujúci. V celom ekosystéme žije obrovské množstvo rastlín, živočíchov a húb, ktoré sa budú s ťažbou, ale aj vpádmi lesníkov s pílami vyrovnávať desiatky rokov.

Bratranec Kaczyńského

Riaditeľom poľských štátnych lesov sa po parlamentných voľbách v roku 2015 stal Konrad Tomaszewski, bratranec Jaroslawa Kaczyńského.

Spolu s ministrom Szyszkom, ktorý predtým pracoval ako hájnik, začali s vlastnou teóriou starostlivosti o les. Szyszko píly obhajuje doteraz, aj napriek neutíchajúcim argumentom vedcov, ochrancov prírody i verejnosti.

V liste, ktorý minister poslal Európskemu súdnemu dvoru 4. augusta, „objasnil všetky pochybnosti“ a obvinil Brusel, že použil situáciu, aby vyvážil tlak na krajinu, „aby sa vzdala svojich legitímnych práv“.

Odpor na frontoch je nevyrovnaný

Už viac ako rok proti sebe stojí blokáda z dobrovoľníkov a dobrovoľníčok a blokáda štátu tvorená vládou a lesnou strážou a podľa aktivistky Natálie „ide o veľmi nevyrovnaný boj“. V pralese išlo veľakrát do tuhého. Aktivisti a aktivistky sa už od mája tohto roku snažia vlastnými telami zastaviť ťažiarske stroje a svojou fyzickou prítomnosťou bránia likvidácii vzácneho pralesa.

V blokádach sa vystriedalo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov z Česka a Slovenska. Prvé blokády prebiehali pod drobnohľadom médií a lesníci aj policajti sa správali bezproblémovo, no začala im dochádzať trpezlivosť a konflikty eskalujú.

Prečítajte si

Neodídeme, kým sa ťažba vzácnych stromov v poľskom rozprávkovom lese neskončí, hovorí česká aktivistka

Kým doteraz v istom zmysle porušovali zákon samotní blokádnici, po vydaní predbežného opatrenia Európskeho súdneho dvora sa karta otočila.

„Teraz, paradoxne, na strane zákona stoja v podstate aktivisti a aktivistky, keďže konanie lesnej stráže je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora,“ priblížil Hrábek.

Incidenty, pri ktorých boli aktivisti a aktivistky priamo v ohrození v priebehu blokád, pribúdali a podané je aj trestné oznámenie na člena lesnej stráže.

Pokuty? Na tých nezáleží

Pre Poľsko nerešpektovanie opatrenia Európskeho súdneho dvora predstavuje veľké riziko pokút a ďalšie komplikácie v rámci Únie. V prípade, že Poľsko neuposlúchne, bude mu hroziť pokuta 4 milióny eur a za každý deň výrubu zaplatí 300-tisíc eur.

Podľa aktivistky Natálie je však nakoniec jedno, či Poľsko nejaké pokuty zaplatí, alebo nie. V pralese sa nachádzajú veľmi zničené miesta, veľa to nezmení, ak bude Poľsko snahy o ukončenie výrubu lesov ignorovať.

Ako pre Denník N povedal Hrábek, Poľsko vlastní štyri obrovské harvestory, z ktorých každý dokáže za deň vyrúbať stovku stromov.

„Szyszko je lesník a tvrdí, že stromy sa musia rúbať, aby mohli rásť, čo je pri panenskom lese, ktorého nejstaršie oblasti sa nerušene vyvíjali desiatky tisíc rokov, absurdná predstava,“ vysvetlil Hrábek.

Takisto sa vláda snaží celú situáciu v Bieloveži spolitizovať. Minister Szyszko napríklad aktivistov označil za ľavicových liberálov, čo je presný opak vládnej pravicovo konzervatívnej strany PiS, ktorú reprezentuje.

„Nie je to o politike, ale o prístupe k prírode,“ dodal Hrábek. Cieľom blokád má byť vyhlásenie národného parku či chránených území na celej rozlohe Bielovežského pralesa, ako je to v susednom Bielorusku.

„Zatiaľ je chránených len 30 percent rozlohy pralesa, z ktorých je 17 percent park a 13 percent chránená rezervácia, ostatných 70 percent je hospodársky les,“ vysvetlil Hrábek. Až potom sa dá premýšľať nad konkrétnymi opatreniami proti ilegálnej ťažbe.

Poľská verejnosť sa o situáciu v pralese veľmi zaujíma a pod petíciu proti výrubu sa podpísali už stovky tisíc ľudí. Prebehlo už mnoho demonštrácií, ktorých cieľom je vyvíjať tlak na poľskú vládu, a jednou takou bude demonštrácia plánovaná 14. augusta v Prahe.