Čo bude teraz: Tri možné scenáre Dankovej hry s osudom koalície
Najpravdepodobnejšie je, že koalícia bude pokračovať, môže však prísť k zmenám v programe, či dokonca na jednotlivých ministerstvách. Zostaviť novú vládu bez volieb veľmi reálne nie je.
Prvú vetu koaličnej zmluvy napísali ešte vlani súčasné vládne strany vzletne. Písalo sa tam, že strany, „uvedomujúc si svoju spoločnú zodpovednosť za budúcnosť Slovenskej republiky“, na základe výsledkov volieb vytvárajú koalíciu s cieľom vytvorenia novej vlády.
Ani nie rok a pol od jej podpisu koaličná zmluva neplatí, predseda SNS Andrej Danko ju vypovedal, aj keď čisto technicky sa zmluva jednostranne vypovedať nedá. Je to už druhá veľká zmena v dohode o spolupráci Smeru, Mosta-Hídu a SNS. K prvej došlo po rozpade Siete Radoslava Procházku, po ktorej si strany posty vo vláde prerozdelili nanovo.
Aké reálne scenáre teraz môžu nastať?
1. Vláda bude pokračovať, zmeny budú v zákulisí
Podpredseda SNS Jaroslav Paška hovorí, že cieľom Dankovho nečakaného kroku je „vymedziť priestor, aby sa poza chrbát jednotlivých partnerov nediali veci, o ktorých by mali byť informovaní, ale o nich nevedia“.
V Slovenskej národnej strane teraz hovoria najmä o komunikácii a o tom, že „Smer, ktorý je tretíkrát vo vláde, má zvyk tak nejako si preberať kompetencie aj v oblastiach, v ktorých by mal nechať viac priestoru koaličným partnerom“.
Ide zrejme najmä o boj o vplyv na eurofondy po škandále na ministerstve školstva, ktorému šéfuje nominant SNS Peter Plavčan.
Pripomeňme, že vplyvná figúra v Smere Erik Tomáš z tohto ministerstva odišiel vlani v lete práve pre to, že nemal vplyv na eurofondy a rozhodol sa, že lepšie je byť poslancom a poradcom premiéra ako štátnym tajomníkom bez dostatočného vplyvu.
Videokomentár šéfredaktora: Danko asi pochopil, že nebude premiérom
autorka: Martina Koník
Danko teraz môže nasledujúce dni naťahovať letnú koaličnú krízu, aby si vymedzil priestor, kam si nenechá zasahovať. Ak sa mu to podarí, nastanú aj nejaké úpravy v koaličnej zmluve.
Nie je to prvý raz, čo sa predseda SNS teatrálne snaží v koalícii dosiahnuť svoje. Už vlani v júni demonštratívne odišiel z koaličnej rady, aby tak potopil plán ministra kultúry Mareka Maďariča na zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Podobne sa Danko zachoval ešte niekoľkokrát.
Preto sa dá predpokladať, že aj dnešné vypovedanie koaličnej zmluvy je v prvom rade Dankovou snahou vymôcť si ústupky od koaličných partnerov, ktoré sa môžu týkať skôr interných vzťahov medzi vládnymi stranami.
2. Vláda bude pokračovať, nastane výmena ministrov
Dankovo rozhodnutie teoreticky môže spustiť vážnejšiu krízu, ktorá vyústi aj do rekonštrukcie vlády a výmeny niektorých ministrov. Pri takomto scenári by sa jednotlivé vládne strany snažili zachovať si tvár a vydupať si aspoň niečo, čo by mohli prezentovať ako svoje víťazstvo.
Ak by teda napríklad na svojom poste skončil minister školstva Peter Plavčan, ktorého opozícia aj odborníci kritizujú ako neschopného, padnúť by museli aj iní ministri. Denník Plus jeden deň zverejnil nedávno článok, v ktorom cituje zdroj z prostredia SNS, že ak koaličné strany zaútočia na Plavčana, oni pôjdu po ministrovi kultúry.
„Ak na koaličnej rade otvoria tému Plavčana, my otvoríme tému ministra kultúry Marka Maďariča,“ povedal vraj denníku vysoko postavený človek zo SNS. Podpredseda Smeru Maďarič bol dlhé mesiace v spore s Dankom pre zvyšovanie koncesionárskych poplatkov a snahu SNS o získanie vplyvu v RTVS.
Otázne je, či by sa rekonštrukcia vlády dotkla napríklad ministra vnútra Roberta Kaliňáka, či ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera (obaja Smer), ktorých opozícia spája s najväčšími škandálmi. Odvolávanie v parlamente sa im však vždy podarilo prežiť a oboch osobne podržal aj premiér Robert Fico. Toto gesto však oslabilo predsedovi vlády možnosť odvolávať ministrov, ktorí nie sú z jeho strany.
Zatiaľ to vyzerá, že aktuálny spor sa odohráva medzi Dankovou SNS a Smerom, a Mosta-Hídu sa až tak netýka.
3. Vláda naozaj padne, po chaose prídu voľby
V tejto chvíli najmenej pravdepodobný scenár, už preto, že vládne strany sa v aktuálnych rebríčkoch preferencií nedržia veľmi vysoko. V júlovom meraní agentúry Focus mal Smer podporu niečo vyše 26 percent (vo voľbách získal o dva percentuálne body viac), SNS asi 10 percent a Most-Híd vyše 6 percent.
Súčasné vládne strany nemajú na výber veľa iných koaličných partnerov. Smer jednoznačne odmietajú najsilnejšie opozičné strany, SaS a OĽaNO, vzniku nejakej pravicovej vlády spolu s Dankovou SNS zasa bránia dlhodobé animozity medzi Dankom a Igorom Matovičom. Líderka OĽaNO Veronika Remišová sa netají názorom, že SNS Slovensku škodí viac ako Smer.
Pre tieto dôvody je pri súčasnom zložení parlamentu ťažko predstaviteľné, že vznikne iná koalícia, ako je tá súčasná. Pôvodné úvahy o pravicovej vláde pod vedením Richarda Sulíka, ktoré sa objavovali tesne po voľbách, po čase zavrhli aj niektorí opoziční politici.
„Za seba hovorím, že by to bol omyl. Ani Robert Fico asi nečakal, že SNS bude takým konfliktným partnerom vo vláde. Na základe toho, čo Andrej Danko ukázal po necelom roku vládnutia, sa mi spätne zdá, že by to nefungovalo,“ povedala začiatkom roka napríklad Remišová.
Ak by Danko naozaj položil vládu, viedlo by to k predčasným voľbám. Robert Fico s tichou podporou opozície rátať nemôže, iná vládna zostava by v Národnej rade nemala dosť hlasov. Do volieb by zrejme dovládla súčasná Ficova vláda, možno už bez ministrov zo SNS. Tak to bolo aj po páde druhej Dzurindovej či Radičovej vlády, ktoré stratili väčšinu v parlamente.
Na Slovensku – na rozdiel od Česka – neexistuje tradícia úradníckych vlád vymenovaných prezidentom, ktoré vládnu v medziobdobí medzi pádom vlády a voľbami. Nedá sa preto očakávať, že by prezident Andrej Kiska vymenoval nejakú „svoju vládu“ zloženú z nestraníkov.
V Česku sa niečo podobné stalo v roku 2013, keď prezident Miloš Zeman vymenoval úradnícku vládu Jiřího Rusnoka, zostavenú do veľkej miery z jeho osobných podporovateľov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
