Denník N

Talianske dielo symbolom slovenskej identity? Áno, volá sa Bojnický oltár

Foto – TASR
Foto – TASR

Bojnický oltár sa stal v časoch delenia československého majetku posvätnou kravou a symbolom ochrany národných záujmov pred uzurpátorskými Čechmi.

Politici sa radi miešajú do vecí, ktoré im neprislúchajú a v ktorých sa nevyznajú. Podľa toho to tiež často dopadne. Typickým príkladom je príbeh Bojnického oltára. Ten sa stal v časoch delenia československého majetku posvätnou kravou a symbolom ochrany národných záujmov pred uzurpátorskými Čechmi. Po rokoch však aj slovenskí odborníci uznávajú, že to vtedy bolo trochu inak.

Nádvorie Bojnického zámku je v lete stále plné. Výpravy sa striedajú ako na bežiacom páse a skupina dôchodkýň práve vychádza z podzemia, kde je hrobka bývalého majiteľa panstva grófa Pálffyho. „Videli ste oltár?“ pýtam sa bez postranných úmyslov a ženy sa chvíľu dohadujú, ktorá z tých pamiatok to vlastne bola. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi by ale neváhali ani sekundu. To sem kvôli oltáru prichádzali státisíce Slovákov. Bol to dôsledok skvelého marketingu, avšak marketingu politického a body bral vtedajší premiér Vladimír Mečiar.

Celý príbeh začal 1933, keď niekoľko bojnických mládencov zatúžilo po vedľajšom príjme. Oltár ukradli a odviezli na Moravu, aby ho predali do Viedne. Zlodejina sa však neutajila a drevené oltárne obrazy skončili v Národnej galérii v Prahe. Tá ich nechala reštaurovať a zaradila do stredovekých zbierok. Späť do Bojníc ho galeristi poslať nechceli, nevideli dôvod. „Česi si ho chceli privlastniť a stále si vymýšľali výhovorky,“ hovorí riaditeľ Bojnického múzea Ján Papco, ktorý bol riaditeľom i vtedy.

V roku 1993 pri rozdelení federácie však prišla slovenská reprezentácia s jasnou podmienkou. Bez Bojnického oltára ani ranu. Bez takej vzácnosti sa Slovensko nezaobíde. Českí politici na to prikývli, proti však bol vtedajší šéf zbierok a dnešný riaditeľ Národnej galérie v Prahe Jiří Fajt. „To bol taký nezmysel, spájať oltár s národnou identitou a novým štátom. Veď to je talianske dielo, ktoré kúpil uhorský gróf a po roku 1900 ho náhodou odviezol do Bojníc. So Slovenskom oltár nemá nič spoločné.“ Jiří Fajt je rezolútne proti a ani dnes by dielo nevracal.

Oltár nakoniec Česko vydalo a ako náhradu dostalo zo Slovenskej národnej galérie sériu gotických drevených obrazov. A práve v tom je ten paradox. Tieto stredoveké obrazy pochádzajú originálne zo slovenských chrámov a zo slovenského územia a sú to tie najstaršie a najvzácnejšie diela. „Pre Slovensko to bola objektívne stratová výmena, politický ťah,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na slovenskom ministerstve kultúry Radovan Ragač.

Príbeh však pokračuje. Vzácne slovenské obrazy má pražská Národná galéria stále v depozitári, ale nepotrebuje ich a tak sa nevystavujú. Riaditeľ Fajt preto ponúkol celú kolekciu na dlhodobé zapožičanie na Slovensko. Na odpoveď čaká.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie