Denník N

Fico sľúbil vyššie platy učiteľom, výskumníkom na vysokých školách ich však nedá

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vedeckí a výskumní pracovníci na univerzitách vyučujú, vedú záverečné práce a robia vedu rovnako ako pedagógovia. Zvyšovanie platov, ktoré ministerstvo chystá pre učiteľov, sa ich však netýka.

Igor Šurina je výskumným pracovníkom na Slovenskej technickej univerzite na Oddelení dreva, celulózy a papiera.

„Prednášam študentom, mám s nimi semináre, vediem bakalárske, diplomové a dizertačné práce doktorandov. Okrem toho, že vediem výskumné projekty, robím aj to, čo robia aj niektorí učitelia,“ hovorí Šurina.

Vláda rozhodla o tom, že platy učiteľov od materských po vysoké školy stúpnu od septembra 2017 o šesť percent. A potom aj v septembri 2018, 2019 a v januári 2020. Ministri toto zvýšenie odobrili pod podmienkou, že odbory sa zaviažu neštrajkovať do roku 2020; odbory sú spokojné a čaká sa len na ich odpoveď, či sa vopred vzdajú protestov.

Vláda ani odborári pri tom nemysleli na veľkú skupinu ľudí na vysokých školách. Vedecko-výskumných zamestnancov sa toto rokovanie netýkalo.

Majú nižšie platy a aj rastú pomalšie

Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave začínal ako pedagogický zamestnanec, ale pred štyrmi rokmi sa z neho stal výskumný pracovník.

Hlavnou úlohou výskumných pracovníkov je podľa neho písanie vedeckých článkov, publikovanie, písanie žiadostí o granty a sledovanie projektových výziev.  „Ale aj pedagógovia robia vedu a žiadajú o granty. A keď potrebujú pomôcť s učením, vezmem si viac hodín,“ hovorí Kuruc.

Kuruc však tvrdí, že mu pozícia výskumníka vyhovuje. „S grantmi sa mi darí. Navyše sa mi zdá, že mám väčšiu slobodu. Nechcel by som napríklad viac učiť.“

Podľa jeho slov sa im navyše fakulta pravidelne snaží výšku platu dorovnávať  s učiteľmi.

„Už keď sa prvý raz zvyšovali platy učiteľom o šesť percent, viacerí vedeckí pracovníci sme sa pýtali, či sa to bude týkať aj nás,“ hovorí Kuruc.

Podľa Šurinu zo STU je rozdelenie zamestnancov na vysokých školách na pedagogických a výskumných zbytočné. „Robíme prakticky to isté,“ hovorí.

Vysoké školy zaraďujú svojich výskumníkov do kategórie „výskumní a umeleckí zamestnanci“ a podľa ministerstva školstva ich na verejných vysokých školách pracuje 1444. Rozdielom je, že pedagogickí pracovníci na vysokých školách zarobia viac než výskumní pracovníci a ich platy rastú rýchlejšie.

Hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová vraví, že platy vedeckých pracovníkov sa zvýšili v januári 2017 o štyri percentá. A o ďalšie štyri percentá ich plánujú zvýšiť aj v januári 2018.

Priemerný mesačný plat zamestnancov v tejto kategórii je podľa ministerstva 1187,31 €.

Vysokoškolsky vzdelaní výskumní a umeleckí zamestnanci zarobia priemerne 1255,51 € mesačne.

Už z analytickej štúdie z roku 2009, ktorú si dalo urobiť ministerstvo školstva, vyplýva, že platy výskumných pracovníkov sú nižšie než platy vysokoškolských učiteľov.

Štúdia už vtedy odporúčala, aby sa postavenie výskumného pracovníka na vysokých školách zatraktívnilo a jasnejšie sa jeho pracovná náplň odlíšila od práce učiteľa.

Aj rast platov bol podľa štúdie medzi výskumnými pracovníkmi pomalší.

Podľa ministerstva treba pri porovnávaní platov zvážiť aj vek a dosiahnuté vzdelanie výskumných zamestnancov. Ak by boli výskumnými zamestnancami najmä mladí magistri, inžinieri a doktori, dostávali by nižší tabuľkový plat a ich priemerný zárobok by bol automaticky nižší než platy pedagogických zamestnancov, kam patria aj starší docenti a profesori.

Rozdiel medzi nimi nepozná ani ministerstvo

Na rozdiel medzi výskumným a pedagogickým zamestnancom sme sa spýtali aj ministerstva.

„Konkrétne podmienky práce výskumného pracovníka a vysokoškolského učiteľa závisia od konkrétnej vysokej školy alebo fakulty,“ odpovedá hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová.

Výskumný pracovník je podľa ministerstva zamestnávaný s cieľom výskumnej činnosti a nemusí byť zapojený do výučby. Ak učí, tak „rozsah jeho pedagogickej práce by mal byť výrazne nižší ako v prípade vysokoškolských učiteľov“.

Konečné rozhodnutie je však podľa ministerstva na vysokej škole.

Výskumní zamestnanci podľa ministerstva nemôžu garantovať študijné programy. Garantmi môžu byť len vysokoškolskí učitelia. Tí podľa ministerstva „nemusia byť vedecky aktívni, stačí, že sledujú vývoj v danej oblasti“.

Výskum robia aj učitelia

Podľa Šurinu vedeckí pracovníci nemajú oproti pedagógom výhody ani v prípade, že chcú robiť výskum. Ten robia výskumní aj pedagogickí pracovníci.

Šurina hovorí, že aj napriek tomu, že je vedeckým pracovníkom, má viac prednášok a seminárov so študentmi než niektorí pedagógovia.

Vinou nízkych platov podľa neho vysoké školy nevedia prilákať šikovných študentov, ktorí by na univerzite zostali robiť vedu aj po ukončení štúdia.

„Kolega, ktorý sem nedávno nastupoval, má asi 700 eur v čistom. Ale výskum ho baví, takže tu chcel zostať,“ hovorí Šurina.

Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Milan Trizna potvrdzuje, že väčšina výskumníkov na ich fakulte vyučuje približne rovnako veľa ako učitelia.

Rozdelenie pracovníkov na pedagogických a výskumných je podľa neho dedičstvom spred roku 1989. Výskumníci vtedy pôsobili najmä na výskumných ústavoch fakúlt. Keď však zanikli, boli preradení na katedry, ale ich zaradenie im zostalo.

V minulosti sa podľa Triznu výskumníci skutočne venovali primárne vede, učili len úzko špecializované predmety vo vyšších ročníkoch a ich práca sa teda od pedagógov výrazne líšila.

Nové pracovné miesta pre výskumných pracovníkov sú dnes naviazané najmä na vedecké granty.

„Naša fakulta v súčasnosti prijíma nových výskumných pracovníkov len v prípade získania výskumného projektu (grantu), na ktorom boli získané aj mzdové prostriedky, a teda je možné vytvoriť pracovné miesto výskumníka,“ hovorí Trizna.

Výskumníci majú menej dovolenky

Ďalší rozdiel medzi pedagogickými a výskumnými pracovníkmi je dĺžka dovolenky.

„Pedagógovia majú osem týždňov dovolenky, teda 40 pracovných dní, kým výskumní pracovníci maximálne šesť týždňov, teda 30 pracovných dní,“ hovorí Šurina.

Šesťtýždňová dovolenka sa však týka len tých najstarších výskumných zamestnancov.

Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty ale tvrdí, že počas roka musia byť pedagogickí pracovníci častejšie dostupní pre študentov. „My zasa častejšie chodíme do terénu a realizujeme výskumné úlohy, ktoré nie sú viazané na pracovisko, takže si myslím, že je to vykompenzované,“ hovorí Kuruc.

Ministerstvo v súčasnosti neuvažuje o tom, že by rozdelenie vysokoškolských zamestnancov na výskumných a pedagogických zrušilo.

Univerzity podľa ministerstva nemusia zamestnávať výskumných pracovníkov. „Naopak univerzity, ktorých hlavým poslaním je špičkový výskum, budú mať časť zamestnancov, ktorí budú výskumnými pracovníkmi a len čiastočne budú zapojení do vzdelávania,“ tvrdí ministerstvo.

Teraz najčítanejšie