Danko proti tajomnému čomusi

Vypovedanie koaličnej zmluvy, hrozba pádu vlády a predčasných volieb, ktoré nečakane ohlásili politici SNS – to by mohol byť úvod antiutopického príbehu, v ktorom pôjde o stabilitu Slovenskej republiky, o to, či na jeho konci porastie podpora kotlebovcov, a o to, či sa krajina ocitne mimo hlavného európskeho integračného prúdu. Lenže prvé hodiny, povedzme, koaličnej krízy vyzerajú tak, že rovnako dobre môže ísť o úplne iný žáner, trebárs rukojemnícku drámu.

Dankov ťah je najsilnejším útokom voči koaličným partnerom od volieb. Ak by mu vážne šlo o predčasné voľby, ako to naznačuje podpredseda Jaroslav Paška, asi by sa ich pokúsil vyvolať v čase, keď bola jeho strana na vzostupnej dráhe. Lenže tú už prieskumy nepotvrdzujú a voliči by ničím neodôvodnené nové hlasovanie asi neodmenili vyšším počtom hlasov.

Keďže pri SNS možno spoľahlivo vylúčiť aj akýkoľvek idealistický motív, zostávajú – tak ako zvyčajne – najpravdepodobnejšou možnosťou peniaze. V pozadí celej veci je vraj tajomné čosi, čo sa malo doobeda udiať na úrade vlády. Nikto to jasne nepomenoval, iba mimo záznamu sa špekuluje o eurofondoch na ministerstve školstva, ktoré sa už od štvrtka zdali ako téma, ktorá síce ešte postraší v novinách a v eurokomisii, ale už nie vo fungujúcej koalícii kontinuity a pokroku.

Danko vie, že Fico je k finančným potrebám koaličných partnerov pomerne tolerantný, v minulosti predsa dokázal prehliadať kradnutie aj v momente, keď už úplne všetko svedčilo v neprospech členov jeho vlád. Naopak, vždy ochotne zaútočil na tých, ktorí na krádež poukázali. Lenže Danko vie aj to, že keď po čase usúdil, že tým viac získa, ako stratí, ministra vyhodil, či dokonca partnerom ministerstvo úplne odobral.

Ak je to tak a Danko v čase dovoleniek len preventívne prebral iniciatívu, aby s ním Fico nezaobchádzal ako s jeho predchodcom v čele SNS a s ministrami v prvej vláde, má jeho akcia síce zvrátenú, ale vysvetliteľnú logiku. To isté sa dá povedať, ak je to len Dankova reakcia na nejaký úder či hrozbu, ktoré mu Fico alebo niekto jemu blízky uštedril mimo zraku verejnosti.

Skrátka, nie je ochotný nechať sa pripraviť o zdroj príjmov, prípadne je ochotný ho opustiť len za cenu, že sa bude môcť prisať k nejakému inému, pretože inak jeho strana fungovať nevie.

No kým nebudeme aspoň trochu tušiť motív, nedá sa vylúčiť ani to, že tu vlastne sledujeme psychologickú drámu, ktorej hlavná postava začala bojovať proti sprisahaniu, ktoré sa deje len v jej hlave. V slovenskej politike by to nebolo po prvýkrát a reakcie koaličných partnerov v prvých hodinách by tomu aj nasvedčovali.