Denník N

Byť doma sa počíta. Národná galéria v Prahe dostala dotáciu na nákup diel súčasných autorov

Portrét Franza Kafku sa momentálne dá vidieť na výstave Richterových diel v pražskom Paláci Kinských. Foto - NG
Portrét Franza Kafku sa momentálne dá vidieť na výstave Richterových diel v pražskom Paláci Kinských. Foto – NG

Slovenská národná galéria si žiadosti o peniaze navyše necháva na mimoriadne príležitosti.

Pražská Národná galéria má dobrý rok. Začínala ho otvorením veľkých výstav vo svete uznávaných autorov Aj Wej-Weja, Magdaleny Jetelovej či Františka Skálu, ktorá vo Vald­štejnskej jízdárne láme rekordy návštevnosti, hoci o divákov nemá núdzu ani retrospektíva svetového maliara Gerharda Richtera, ktorý po prvý raz vystavuje v našich končinách.

Teraz dostala od parlamentu špeciálnu dotáciu na nákup diel súčasných autorov vo výške osemnásť miliónov českých korún, čo je takmer 700-tisíc eur. „Aj som im ich závidela, keď som si to prečítala,“ hovorí Alexandra Kusá, šéfka Slovenskej národnej galérie. Najväčšia česká zbierkotvorná inštitúcia nakúpila diela piatich súčasných autorov – medzi nimi aj diela Františka Skálu, Magdaleny Jetelovej, Evy Koťátkovej, Josefa Bolfa či Kateřiny Šedej.
„Takáto veľká akvizícia nie je iba o zbierke a zhodnocovaní fondu, ale aj o podpore domácej výtvarnej scény a umelcov,“ hovorí Kusá.

Domáci autori v dobrej spoločnosti

Národná galéria v Prahe je rovnako ako SNG príspevková organizácia ministerstva kultúry, v bežnom rozpočte nemá vyčlenené peniaze na nákup umenia. Rozpočet je pritom stále na úrovni z roku 1990, na sume 250 miliónov korún (v prepočte 9,57 mil. eur), ako píšu české Hospodárske noviny.

Aj to je dôvod, pre ktorý sa do zbierky najdôležitejšej štátnej inštitúcie dostali diela Kateřiny Šedej až teraz. Šedá pracuje na mnohých projektoch v zahraničí, záujem o kúpu jej diel prejavila aj britská Tate. Skúsenosti s jej prácou máme aj u nás, pred dvoma rokmi pripravila v spolupráci s galériou tranzit „hru“ Pevnosť Bojárt v priestoroch Novej tržnice na Trnavskom mýte.

Česká národná galéria vďaka mimoriadnej dotácii kúpila jej súbor nazvaný 1x denne. Tiež mal oň v minulosti záujem zahraničný zberateľ, Šedá ho však dlho predať nechcela. Je priveľmi osobný, týka sa totiž jej babičky. Kateřina Šedá pre ňu v rokoch 2006 až 2007 vymýšľala rozličné úlohy, aby ju povzbudila k aktivite, na ktorú absolútne rezignovala a celé dni už iba sledovala televíziu. Šedá k súboru kresieb a asociačných zápiskov babičky pribalila ešte ďalšiu kolekciu a video z rovnakého obdobia. Dnes je vraj rada, že táto časť jej tvorby ostane doma.

Do zbierky Národní galerie sa dostane aj séria portrétov od Gerharda Richtera, medzi ktorými je aj portrét Franza Kafku, s Aj Wej-Wejom ešte galéria rokuje o kúpe lustra z bicyklov, ktorý by mal visieť v Paláci Kinských, jednom zo sídel galérie. V zozname nakúpených diel je aj niekoľko prác Františka Skálu, ktorý po rokoch pripravil výnimočnú retrospektívu, ešte stále sa dá vidieť a naozaj sa oplatí. Okrem iného tam uvidíte aj rozmerné plátno, ktoré vlani vznikalo na vlakovej stanici v Banskej Štiavnici v rámci rezidenčného programu 9×8=2016.

Prednosť má kvalita

Naša národná galéria síce posledné roky venuje energiu najmä rozsiahlej rekonštrukcii Vodných kasární, premostenia a administratívnej budovy, nákup nových diel je však stále samozrejmou súčasťou jej aktivít aj rozpočtu. Ten je oproti českej národnej galérii zhruba tretinový, na akvizície má aktuál­ne SNG k dispozícii 60-tisíc eur. Špeciálny rozpočet vo výške 50-tisíc eur má tento rok na takzvané slovaciká – diela slovenskej proveniencie získané zo zahraničia.

Každý rok sa galéria snaží nakúpiť aj diela od súčasných autorov, všetko však závisí od dohovoru medzi hlavnými kurátormi. „Akvizície robíme podľa kvality a relevancie návrhov od kurátorov, ale súčasné umenie nakupujeme vždy a v priemere naň vyčleňujeme od 30 – 90 percent prostriedkov podľa okolností,“ hovorí Kusá.

Podobne ako v Česku, aj u nás platí, že mnohí umelci pridajú k nákupu aj ďalšie dielo ako dar, alebo cenu znížia oproti tej, ktorú by požadovali na trhu. „Niektorí autori si považujú byť zastúpení v SNG, ak ide o dary, k skromnejšiemu nákupu sme dostali napríklad veľkorozmerný obraz od Andreja Dúbravského, veľkorysý bol aj dar od Lucie Tallovej, ktorý ani nebol viazaný na nákup,“ hovorí Kusá.

„S cenami je to individuálne, niektorí umelci chcú mať dielo v SNG a cenu prispôsobia našim možnostiam, iní si zas chcú pri nákupe kompenzovať frustráciu z dlhodobej nevšímavosti spoločnosti k ich umeniu. Aj preto máme v nákupnej komisii člena z komerčného prostredia, aby sme mali kompetentný názor k výške požadovanej ceny.“

Tento rok galéria kúpila, napríklad, mramorovú sochu Štefánika od Martina Piačeka, ktorý k nej tiež ako dar pridal tlač, nákup bol odsúhlasený ešte vlani, financie však na dielo vyšli až teraz. „Zasadnutie nákupnej komisie je v SNG tradične na jeseň, takže teraz finišujú prípravy kurátorov,“ hovorí Kusá. Prezrádza, že predbežná dohoda platí s Annou Daučíkovou, ktorá tento rok vystavuje aj na Documente v Kasseli, v pláne je aj kúpa niektorých diel z nedávnej výstavy Milana Adamčiaka a z aktuálnej výstavy Drsná škola.

Autoportrét barokového maliara Kupeckého získala vlani SNG na pražskej aukcii za 64-tisíc eur. Foto – SNG

Minuli by sme milióny

Mimoriadne dotácie, akou bola tá v českej galérii, nie sú úplnou fantáziou ani u nás. Galéria o ne môže požiadať ministerstvo kultúry vo výnimočných prípadoch.

„Najväčšiu účelovú dotáciu sme dostali na nákup diel Andyho Warhola ešte v roku 2006, išlo o sumu približne 300-tisíc dolárov. Posledná bola minulý rok v súvislosti so starým umením, na aukcii v Prahe sme kúpili Autoportrét od Johana Kupeckého za 64-tisíc eur.“

Vlani do zbierky zo starého umenia pribudla kolekcia kresieb od Ladislava Mednyánszkeho, galéria však kúpila aj dielo Universal Michala Moravčíka, ktorý predčasne zomrel. Jeho pamätník rovnomenného sektorového nábytku z „rodného“ panelákového bytu môžete vidieť aj na výstave Ako doma v bratislavskej Kunsthalle.

So žiadosťou o mimoriadne účelové dotácie má SNG pozitívne skúsenosti, snaží sa nimi šetriť a necháva si ich iba na výnimočné príležitosti. Ak by však možnosti rozpočtu ani počet špeciálnych dotácií nepodliehal obmedzeniam, akvizičná komisia by naozaj nemala problém s výberom.

„Ak by sme mali veľmi veľký rozpočet, kúpila by som Filkov dom na Snežienkovej ulici a veľa diel mladých aj starších slovenských umelcov a umelkýň, mäkkú sochu od Louise Bourgeouis a Marie Pinińskej-Bereś, obrazy Otta Pienenho, Roberta Rauschenberga, environment Marty Minujín, inštaláciu a kresby od Ijiu Kabakova, Josepha Beuysa a Dmitrija Prigova, videoinštaláciu od Pippilotti Rist, inštaláciu Sarah Sze, konceptuálne diela Sanje Iveković, Orshi Drozdik, Teresy Murak, Mladena Stilinovića, Tomislava Gotovaca, Zbigniewa Jurkiewicza a ďalších neo-avantgardných stredoeurópskych autorov a autoriek. Dá sa asi donekonečna, minuli by sme aj milióny,“ hovorí Lucia Gregorová Stach, hlavná kurátorka Zbierky moderného a súčasného umenia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie