Ako Fico a Danko s Bugárom jánošíkovskú paradigmu sprznili

Socha Jánošíka nad obcou Terchová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Heslom koalície nie je bohatým brať a chudobným dávať, ale naopak, chudobným brať a bohatým dávať. Našim bohatým.

Skutočné dôvody vypovedania koaličnej dohody si Andrej Danko zrejme nechá pre seba a verejnosti predhodí len nejakú upravenú verziu. Z viacerých kútov sa ozýva vysvetlenie, že týmto krokom chcel predseda koaličnej strany odpútať pozornosť od megaškandálu na ministerstve školstva. Predsa len, demarš sme tu mali naposledy za Mečiara a po viac ako 20 rokoch tu máme zasa nejakú varovnú nótu. A opäť je pritom aj SNS. Hrdá, odborná, slušná.

Nech už kríza vo vláde Roberta Fica dopadne akokoľvek, vráťme sa predsa len späť o niekoľko dní späť, aby sme tak nahlodali stratégiu prehlušenia jedného problému iným a nedovolili, aby ten prvý problém mohol v zabudnutí pokojne vyhniť. Spomeňme si na deň, keď ešte všetko vyzeralo harmonicky a jedinou dilemou medzi dvomi predsedami bola otázka, či si dať dole sako.

Vtedy to vyzeralo iba na tuctovú tlačovku. Po vážnych podozreniach z tunelovania verejných financií v rezorte ministra školstva (zdroj: varovný list Európskej komisie) nasledovalo iba vyhlásenie v zmysle: skutok sa nestal, náš človek, je po voľbách, zvykajte si. Nič nové pod slovenským slnkom. Vystúpení pred novinármi, doplnených o protižurnalistický folklór (hyeny, prostitútky, teraz džihád), už predsa bolo neúrekom.

Lenže, táto tlačová beseda (možno by jazykovedci mali navrhnúť nový termín, pretože na besede sa diskutuje, s Ficom ale dosť často nie) však až taká tuctová nebola. Dokonca je možné vysloviť tézu, že sa zapíše do dejín Slovenska a citovo možno pohne nejedným voličom vládnych strán. Fico a Danko s Bugárom, tváriac sa vtedy ešte ako kamaráti, totiž na nej sprznili jánošíkovskú paradigmu. Práve tú paradigmu, na ktorej je postavená moderná história ľudí spod Tatier.

Jánošíkovská paradigma pred Jánošíkom

Jánošíkovská paradigma nesprevádza Slovákov až od Jánošíka, existovala oveľa skôr. Tento lupič zo severného Uhorska jej však prepožičal svoje meno a veru by sa dnes možno aj na tom háku otočil, keby na vlastné oči mohol sledovať, ako ju politici obrátili naruby.

Práve vďaka Jánošíkovi sme doteraz prehliadali, mlčky tolerovali a možno aj vítali, keď sa bohatým bralo a chudobným rozdávalo. Akceptovali sme arizáciu a po vojne ukázali prostredník nejednému preživšiemu Židovi, ktorý sa po návrate z koncentračného tábora domáhal svojho majetku. Neskôr sme schvaľovali Benešove dekréty i komunistické znárodnenie.

Akceptovali sme rozhodnutia vládnych orgánov, kvôli ktorým tisícky ľudí prichádzali o svoje

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |